Prvý spôsob modlitby (DC 238-247) – Božie prikázania (DC 238-243)
„Prvý spôsob modlitby patrí do okruhu desiatych prikázaní a siedmych hlavných hriechov, do troch schopností duše (pamäť, rozum, vôľa) a päť telesných zmyslov; vysvetlenie tohto spôsobu modlitby pozostáva viac v dávaní formy, spôsobu a cvičení, aby sa duša pripravila a vytiahla z nich úžitok, a aby modlitba bola prijatá, než v dávaní formy a spôsobu nejakej modlitby.“ (DC 238)
Prvý spôsob modlitby, ktorý nie je modlitba v pravom slova zmysle, je veľmi podobný „Examenu“ (por. DC 43) a formuje podstatnú časť jednoduchých Exercícií. (por. DC 18) Je základom katechetického návrhu alebo riešenia, aby si veriaci položili základy na základných princípoch Božieho zákona a dostali Božieho slovo do praktického kresťanského života. Ďalej disponuje exercitanta k náprave svojho života a k tomu, aby si vytiahol, čo najlepšie ovocie z takýchto cvičení.
Sv. Ignác ponúka v „prvom spôsobe modlitby“ štyri témy: 1) Desať Božích prikázaní; 2) sedem hlavných hriechov a čnosti oproti nim; 3) tri schopnosti duše; 4) päť telesných zmyslov. Sú to skutočnosti, ktoré sa tiež objavujú v spytovaní svedomia (examen) a sú vyjadrením epochy, v ktorej sv. Ignác žil. Ignác tieto témy vyňal a zhrnul ako výsledok svojich spovedí z Montserratu a Manresy. Boli pre neho základnými zbraňami, ktoré mu slúžili v jeho prvých apoštolských potulkách. Tri procesy, ktorý si sv. Ignác musel vytrpieť v Alcale de Henares (od 19 novembra 1526 do 21 mája 1527), dosvedčujú, že už používal tzv. „prvý spôsob modlitby“ v tomto meste, keď bol v ňom ako študent. Ignác súkromne vyučoval a katechizoval ľudí, hovoril o morálke kresťanov, o základe Božích prikázaní pre ich život, atď. (Exercície dávané podľa 18. Poznámky (DC 18 )
Ignác takto ponúkal duchovné cvičenia jednoduchým ľuďom v Manrese, Barcelone, Alcale a Salamanke, hoci nie vždy to bol „prvý spôsob modlitby“. Niekoľko svedectiev o „prvom spôsobe modlitby“: „…tak v Manrese začal dávať tieto Cvičenia mnohým osobám, ktoré špeciálne navštevoval Pán cez tento prostriedok, s osvieteniami a útechami, obdivuhodnými radosťami z duchovných vecí a posilnením všetkých čností…“ (prvý známy text o Cvičeniach, ktoré Ignác dával už v Manrese); „ale vrátiac sa do Barcelony, v čase svojho štúdia, nezanechal dávanie duchovných konverzácií a duchovných cvičení mnohým osobám“ (Tu jasne vidíme, že Ignác rozlišoval medzi Duchovnými cvičeniami a duchovnými konverzáciami.)
Dôležité svedectvo Ignác o „prvom spôsobe modlitby“ zanecháva aj vo svojej Autobiografii: „V Alcale som študoval asi jeden a pol roka. Pretože do Barcelony som prišiel v pôste roku 1524 a študoval som tam dva roky, do Alcaly som prišiel roku 1526. Študoval som tam Sotovu dialektiku, Albertovu fyziku a magistra sentencií. Počas pobytu v Alcale som sa zaoberal aj dávaním duchovných cvičení a vysvetľovaním katechizmu; to prinášalo dobré ovocie na Božiu slávu. Mnohé osoby dospeli k veľkému poznaniu a k záľube v duchovných veciach.“ (Autobiografia 57); „Po ďalších štyroch mesiacoch, keď som už býval v jednom domčeku mimo nemocnice, jedného dňa prišiel k mojim dverám akýsi strážca, zavolal ma a povedal: „Poďte na chvíľku so mnou!“ Zatvoril ma do žalára a povedal mi: „Nevychádzajte odtiaľto, kým sa vám niečo iné nenariadi!“ Bolo to v letnej dobe a keďže ma nedržali v prísnej väzbe, prichádzali ma mnohí navštíviť, zvlášť jeden, a to bol môj spovedník. Robieval som to isté, ako prv na slobode, totiž vysvetľoval som katechizmus a dával som duchovné cvičenia.“ (Autobiografia 60); „„A o čomže tak kážete?“ — „My,“ — odpovedal som — „nekážeme, ale sa iba dôverne rozprávame o Božích veciach s niektorými ľuďmi: napr. po jedle s niektorými ľuďmi, ktorí nás pozvú.“ — „Ale,“ — pýtal sa rehoľník — „o akých Božích veciach sa rozprávate? Lebo práve to by sme chceli vedieť.“ — „Rozprávame sa“ — odpovedal som — „raz o tej, inokedy o onej čnosti, a to s pochvalou; inokedy zas o tej a potom zas o inej neresti, ktorú vždy odsudzujeme.“ — „Vy nie ste študovaní,“ — povedal rehoľník — „a predsa hovoríte o čnostiach a nerestiach, o tom však nik nemôže hovoriť, iba ak jedným z týchto dvoch spôsobov: alebo zo štúdií, alebo z Ducha Svätého. Nie však zo štúdií, ergo — teda z Ducha Svätého.“ Tu som sa trošku zamyslel, lebo sa mi nepáčil takýto spôsob dokazovania; po krátkom mlčaní som povedal, že netreba viac rozprávať o týchto veciach. Rehoľník však naliehal: „Práve teraz, keď sa rozširuje toľko bludov Erazma a iných ľudí, ktorí zavádzajú svet, nechcete teda vysvetliť, o čom sa rozprávate?“ (Autobiografia 65)
Všetky tieto spomenuté svedectvá sú základom pre vytvorenie tzv. „prvého spôsobu modlitby“, ktorý Ignác vložil neskôr do svojich Duchovných cvičení. Dôležité však bolo prvé obdobie, ktoré Ignác trávil v Manrese a Montserrate. Už tu sa objavujú tieto spôsoby modlitby. Pre dobré pochopenie tejto prvotnej skúsenosti, ktorá v sebe skrýva tento spôsob modlitby, je nevyhnutné mať na pamäti dobu, v ktorej žil sv. Ignác a praktizovanie spovedí, ktorá bola raz za rok alebo sporadicky. Oddelená od života, trvala dva, či tri dni a v nej mala miesto katechetická formácia, ktorá v pozadí bola ukončená sviatostným zmierením. Počas tohto času sa živo udržiaval zmysel pre hriech a ľútosť, následne sa ponúkala kresťanská výchova a sviatosť zmierenia.
Všetky tieto skúsenosti, ktoré mal sv. Ignác vložil do Duchovných cvičení, do svojich Direktórií a do Konštitúcií, v ktorých opisuje „prvý spôsob modlitby“:
„…Preto, komu sa chce pomôcť, aby sa podučil a aby prišiel až k istému stupňu uspokojenia svojej duše, sa môže dať osobitné spytovanie svedomia (24-26) a potom všeobecné spytovanie svedomia (32-43), súčasne počas pol hodiny spôsob modlitby o prikázaniach, smrteľných hriechoch, atď. (238-248)…tento spôsob je najvhodnejší pre drsnejšie osoby alebo bez vzdelania… Rovnako, ak ten, kto dáva Cvičenia, by videl, toho, ktorý ich prijíma, málo disponovaného alebo málo prirodzene schopného, od ktorého sa neočakáva veľa ovocia, je viac užitočnejšie dať mu z týchto cvičení ľahšie, až kým sa vyzná zo svojich hriechov…“ (DC 18) Tu vidíme ako chce Ignác pomôcť všetkým v duchovnom raste a preto ponúka tento „prvý spôsob modlitby“. (por. DC 238-248)
V súbore poznámok, ktoré sa zachovali od Ignác o Duchovných cvičeniach môžeme objaviť aj takéto poučenie o „prvom spôsobe modlitby“: „Tí, ktorí majú veľkú túžbu pokročiť dopredu, aby sa rozhodli pre svoj stav, potom, čo dokončia generálnu spoveď, a prijmú v ten deň Prijímanie, môžu si dovoliť odpočívať až do rána nasledujúceho dňa, bez toho, aby si im dal nejaký spôsob cvičenia; hoci, nejaká ľahká vec by sa im mohla dať, niečo okolo Božích prikázaní.“ (Direktórium 1:14) V podobnom duchu hovorí sv. Ignác aj v ďalších svojich poznámkach: „Nech tým, ktorí si robia Cvičenia iba z prvého týždňa, sa dá po osobitnom a všeobecnom spytovaní svedomia „prvý spôsob modlitby“.“ (Direktórium 2:5; por. Direktórium 4:1)
Sv. Ignác pripomína „prvý spôsob modlitby“ aj v Konštitúciách: „Úplné duchovné cvičenia sa majú dávať iba málokomu a iba takým, u ktorých je nádej, že ich pokrok bude znamenať nevšedný prínos pre Božiu oslavu. Avšak cvičenia prvého týždňa možno dávať širšiemu okruhu ľudí. Rozličné spôsoby spytovania svedomia a modlitby, najmä prvý z troch spôsobov modlitby, ako sa podáva v Exercíciách, možno predkladať ešte väčšiemu počtu ľudí, lebo každý človek dobrej vôle bude na ne schopný.“ (Konštitúcie 649)
Okrem sv. Ignác odporúčajú „prvý spôsob modlitby“ aj mnohé iné Direktóriá od rôznych jezuitských autorov, ktorý ho špeciálne odporúčajú drsnejších ľudí a bez vzdelania. Páter Paul Hoffaeus, ktorý vstúpil do Spoločnosti Ježišovej krátko pred smrťou sv. Ignáca najskôr opisuje rôzne skupiny ľudí, ktoré prichádzajú na Duchovné cvičenia. Prvá skupina, podľa neho, sa skladá z nevzdelaných ľudí, ktorí zväčša nedokážu meditovať. Namiesto toho in stačí dávať konkrétne spytovanie svedomia, všeobecné spytovanie svedomia s piatimi bodmi a metódu pre prijímanie svätého prijímania, plus účasť na svätej omši a modlitbu spolu s dostatočným katechetickým poučením o hlavných a podstatnejších prvkoch kresťanského náboženstva, zvlášť morálneho učenia. Namiesto cvičenia strávia tiež polhodinu denne nad „prvým spôsobom modlitby“. (Por. Direktórium 17:3) Exercitátor musí vysvetliť „prvý spôsob modlitby“ a všetko zvážiť podľa schopností exercitátora. (por. Direktórium 17:75) Páter Everard Mercurian (1514-1580), ktorý bol štvrtým generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej podáva krátke poučenie o dávaní Duchovných cvičení sv. Ignáca, medzi iným hovorí aj o „prvom spôsobe modlitby“: „Prvý spôsob modlitby“ sa dáva na konci Cvičení. Je zvlášť vhodný pre nevzdelaných a pre tých, čo nevedia písať…“ (por. Direktórium 18:24) Trochu obšírnejší píše o tomto Juan Alfonso de Polanco, sekretár a blízky spolupracovník sv. Ignáca: „Duchovné cvičenia by sa mali dávať len vybraným ľuďom. Mali by sme rozlišovať, keď sa rozhodujeme, ako dávať Cvičenia každému jednotlivcovi. Poznámky 18-20 v knihe Cvičení dávajú veľa svetla na túto tému. Aby sme však boli konkrétnejší, treba rozlišovať štyri kategórie exercitantov. Do prvej patria tí, ktorým podľa vášho úsudku stačí urobiť obmedzený stupeň pokroku, či už preto, lebo sú menej obdarení rozumom a úsudkom alebo preto, lebo istá miera poučenia na duchovnej ceste je všetko, čo potrebujú alebo preto, lebo sa zdá, že od nich nemožno očakávať veľa ovocia alebo preto, lebo nemajú čas alebo preto, lebo nie je vhodné venovať im veľa času. Takým ľuďom by sme mali dať: konkrétne spytovanie proti naliehavejším chybám ; všeobecné ako aj každodenné spytovanie; poučenie o používaní „prvého spôsobu modlitby“ polhodinu denne s poučením o prikázaniach(ak ich nepoznajú) a smrteľných hriechoch; povzbudenie chodiť na spoveď každý týždeň. Mohli by tiež dostať nejaký Dodatok, ktorý je pre nich vhodný.“ (Direktórium 20:10, 12) Ďalej uvádza ešte poznámky o spôsoboch modlitby, o „prvom spôsobe modlitby“ pridáva toto: „Prvá metóda je vhodná zvlášť pre jednoduchých ľudí – tých, ktorí sa menej zaoberajú hlbokou meditáciou o prikázaniach, hlavných hriechoch, silách duše a zmyslov a viac praktickým životom: ako sa správali doteraz a chcú sa správne správať v budúcnosti ohľadom týchto záležitostí, aby prosili o odpustenie za svoje priestupky a o milosť, aby konali to, čo majú. Táto modlitba je na polceste medzi ústnou a duševnou, má charakteristiky obidvoch, ale skôr sa prikláňa k duševnej.
Hovorí sa, že každé prikázanie alebo hriech by sme mali preberať počas doby troch Otčenášov, keď sa normálne recituje. Ale ak človek nájde potešenie v danom bode alebo si myslí, že by bolo dobré venovať tomu viac času, nič tomu nebráni. A ak nemôže prejsť všetky prikázania alebo hriechy za hodinu (alebo akýkoľvek čas, ktorý je určený pre túto modlitbu), môže prestať kdekoľvek pred koncom predpísaného obdobia a uzavrie rozhovorom s Bohom. V ďalšom období môže pokračovať tam, kde prestal. Ale keď túto prvú Metódu modlitby dávame človekovi, ktorého zmysly sú skúsenejšie a je pripravenejší pre hlbšiu meditáciu o týchto témach, môžeme mu dať tento postup pre prikázania. Po treťom Dodatku a prípravnej modlitbe, ktorá sa tu uvádza (239–240) by mal najprv uvažovať o tom, aké sväté a dobré je prikázanie samo osebe; po druhé, o tom, aké je užitočné zachovávať ho a po tretie, o tom, ako ho zachovával doteraz. Potom nasleduje rozhovor, ľútosť nad slabým zachovávaním a prosba o odpustenie, rozhodnutie dodržiavať prikázanie v budúcnosti a prosba o milosť, aby to vykonal. Ak sa hodina ešte neskončila, môže prejsť k ďalšiemu prikázaniu podľa toho istého postupu. Keď uplynie stanovený čas, mal by prestať a pokračovať so zostávajúcimi bodmi v ďalšom období. Ak v danom bode vidí, že nezhrešil, môže prejsť rýchlo k ďalšiemu, zvlášť cez tretí krok a v rozhovore by mal poďakovať Bohu, rozhodnúť sa vyhýbať tomu hriechu v budúcnosti a prosiť o milosť, aby to vykonal.
Keď prejde k hlavným hriechom, mal by vykonať primerané zmeny, ale postupovať rovnako. Teda v prvom bode bude meditovať o tom, aký zlý je hriech pýchy a ako správne je zakázaný. V druhom bode bude uvažovať, aké škodlivé je nevyhýbať sa tomuto hriechu a v treťom bode bude uvažovať, ako dobre sa vyhýbal tomuto hriechu doteraz. Potom sa pomodlí. Mal by prejsť k ďalším hriechom a viac sa zaoberať tým bodom, kde má podľa svojho názoru väčšie potreby.
Pre sily duše a zmyslov, po prípravnej modlitbe prvým bodom bude uvažovanie o tom, aké vzácne a cenné sú sily rozumu. V druhom bode budeme uvažovať o cieli, pre ktorý sme tieto sily dostali a o tom, ako ich Kristus alebo Panna Mária používali. V treťom bode budeme uvažovať o tom, ako sme sami používali náš rozum, budeme oplakávať zneužívanie rozumu a rozhodneme sa napraviť a napodobňovať príklad, ktorý sme prijali za svoj vzor. Potom nasleduje rozhovor, prosba o odpustenie hriechov a milosť, aby sme dobre používali tento dar Boží v budúcnosti. To isté by sme mali urobiť s ďalšími silami a zmyslami. Tento proces môže zahŕňať aj silu reči a dokonca aj pohybu (gestá a chôdza) nakoľko sa týkajú skromnosti a vzdelania.“ (Direktórium 20:104-105)
Veľmi cennú inštrukciu o „prvom spôsobe modlitby“ podáva tiež tzv. Oficiálne direktórium: „Prvá metóda: prechádzanie prikázaniami, atď. – Prvá metóda spočíva v tom, že prakticky – nie teoreticky – uvažujeme o Božích a cirkevných prikázaniach, o hlavných hriechoch, o troch duševných schopnostiach, o piatich zmysloch. Napríklad, keď uvažuje o prikázaniach, ako ich zle zachovával, a urobí predsavzatie, že ich bude nabudúce zachovávať lepšie. A podobne tiež o ostatnom.
Prvá metóda pre schopnejších. – Keby sa však tieto témy mali podávať trochu vyšším spôsobom a exercitant bol schopnejší, mohol by sa tento týždeň predpísať. O prikázaniach: nech sa najprv uvažuje o samotnom prikázaní, aké je dobré, spravodlivé a sväté. Po druhé: ako jeho zachovávanie je užitočné. Po tretie: ako ho doteraz zachovával. Ak dobre, nech sa poďakuje Bohu, keď však zle, nech to ľutuje a prosí o odpustenie. Po štvrté: nech si zaumieni dokonale a presne ho zachovávať. V rozhovore bude prosiť o potrebnú milosť. Keď skončil a hodina ešte neuplynula, nech prejde k druhému prikázaniu, a to rovnakým spôsobom.
O hlavných hriechoch. – Pri hriechoch predovšetkým vidieť jednotlivé hriechy, ak sú zlé a právom zakázané, ako človeku škodia, keď sa ich nechráni; ako sa ich doteraz chránil alebo ako sa rozhodil sa ich chrániť.
O piatich zmysloch. – U schopností duše a zmyslov možno predovšetkým uvažovať, aké sú ušľachtilé a nám užitočné, napríklad rozum a iné. Potom na čo nám boli dané, ako ich používal Kristus Pán alebo Panna Mária. Konečne ako sme ich my používali: Ak zle, potom to ľutujeme, atď. Práve tak o ostatných schopnostiach a zmysloch, tiež o schopnosti reči, o sile pohybu, a podobne.
Poznámka o tejto metóde. – Pri uvažovaní, ako sme tieto schopnosti používali, alebo pri rozjímaní o prikázaniach, ako sme ich zachovávali, a zvlášť o hriechoch, nemáme konať meditáciu tak, ako by sme si chceli spytovať svedomie pri príprave na sv. spoveď alebo pre vzbudenie ľútosti (to všetko patrí do prvého týždňa). Tu je hlavným cieľom úvaha o samotných predmetoch a pri tejto príležitosti aplikujeme to na seba. A preto sa táto aplikácia má konať len všeobecne a príliš nerozoberať jednotlivé hriechy.
Túto metódu odporúčal otec František Xaverský. – Hovorí sa, že túto metódu modlitby odporúčal sv. František Xaverský všetkým, o ktorých sa duchovne staral, a ukladal im to tiež ako pokánie, aby tomu venovali nejaký čas ráno a večer.
Ako dlho zotrvať pri týchto meditáciách. – V exercičnej knižke sa hovorí, že sa má pri tejto metóde modlitby zotrvať po dobu troch Otčenášov. Keby však niekto nachádzal v niečom chuť alebo nejaký duchovný úžitok, mohol by sa v tom zdržať dlhšie, i keby neprebral všetky prikázania. Tak to sa to hovorí vo štvrtom dodatku na konci prvého týždňa.“ (Direktórium 43:257-263)
„Prvý spôsob modlitby“ teda nepochybne pochádza z vyznaní a spovedí z obdobia, v ktorom žil sv. Ignác, predovšetkým však patrí do obdobia epochy, ktorú Ignác trávil v Manrese a na Montserrate. Tento spôsob modlitby si i po stáročia zachoval svoju aktuálnosť, najmä pre svoju jednoduchosť, hĺbku a stálosť – meditovať o Božích zákonoch a prispôsobiť modlitbe základné jadrá, či obsah viery. Centrom „prvého spôsobu modlitby“ je človek a jeho správanie sa voči Bohu. Je základom pre to, čo si musí človek strážiť a prehlbovať, a k čomu by malo inklinovať srdce človeka a samozrejme čomu by mal zabrániť a čomu by sa mal vyhýbať. Je jednoduchým morálnym traktátom, ktorý pomáha zdokonaliť správanie sa človeka a vedie k dokonalosti a k láske. Materiálom pre tento spôsob modlitbe je kresťanská dokonalosť v jej celku. Nie je to teda len spytovanie svedomia, ani bezprostredná príprava na spoveď, ale je určený pre človeka, aby lepšie spoznal seba a lepšie spoznal svojho Boha a našiel v ňom záľubu; aby rozpoznal to, čo znamená nesmrteľnosť; aby lepšie vedel praktizovať milosrdenstvo a ostatné najzákladnejšie kresťanské čnosti. (por. Poznámka 18 DC)
Porovnávacia schéma všeobecného spytovania svedomia s prvým spôsobom modlitby
(prevzaté od pátra J. Calveras, Los tres modos de orar, s. 71-72 a 72-83.)
|
Všeobecné spytovanie svedomia (DC 43) |
Prvý spôsob modlitby (DC 239-243) |
| 1. Ďakovať Bohu, nášmu Pánovi, za prijaté dobrodenia. | 1. Dodatok: kam idem a na čo (DC 239) |
| 2. Prosiť o milosť, aby som rozpoznal hriechy a odstránil ich. | 2. Prípravná modlitba: prosiť o milosť, aby som poznal… a pomoc, aby som sa polepšil (DC 240) |
| 3. Prosiť o vyúčtovanie od duše o konaní myšlienok, slov a skutkov. | 3. Uvažovať o tom, čo je prikázané alebo zakázané a zamyslieť sa nad tým, ako som to zachovával (čnosti), alebo čo mi chýbalo (DC 241)
Pravidlo o trvaní, o uvažovaní nad každým prikázaním, hriechom..(DC 242) |
| 4. Prosiť Boha, nášho Pána, o odpustenie chýb. | 4. Prosba o odpustenie (DC 243) |
| 5. Navrhnúť nápravu s Božou milosťou. | 5. Prosiť o milosť a pomoc, aby som sa polepšil do budúcnosti (DC 243) + modlitba Otče náš; nakoniec rozhovor s Pánom |
Rozdiely medzi všeobecným spytovaním svedomia a „prvým spôsobom modlitby“:
1) Zatiaľ čo, všeobecné spytovanie svedomia sa podrobuje konkrétnej analýze skutkov a konania – od myšlienok, slov a prác, či diel – realizovaných cez konkrétnu osobu v prostredí konkrétneho dňa alebo v určenom čase, „prvý spôsob modlitby“ sa zaoberá konkrétnou spásnou vôľou Boha vo všeobecnosti a zaoberá sa bežnými chybami alebo čnosťami, ktoré osoba realizuje, bez časového obmedzenia.
2) Zatiaľ čo, všeobecné spytovanie svedomia analyzuje záležitosti myšlienky, slova a skutku, „prvý spôsob modlitby“ sa týka vnútorného zloženia a postupu s Božím zákonom a základnými kresťanskými čnosťami. Zaoberá sa poznaním chýb a zabráneniu zlyhaniam, aby sa lepšie strážili požiadavky lásky v procese osvojenia si spásy, ktorá vždy prichádza od toho negatívneho k tomu pozitívnemu.
3) Zatiaľ čo, vo všeobecnom spytovaní svedomia sa žiada o odpustenie chýb a navrhuje sa náprava a končí sa s ústnou modlitbou, v „prvom spôsobe modlitby“ sa opakujú tieto akty skúmania každého prikázania, hlavného hriechu, atď. (por. DC 243)
Niekoľko praktických príkladov zo svätého Písma a magistéria Cirkvi, ktoré môžu lepšie pomôcť k pochopeniu tzv. „prvého spôsobu modlitby“: Ex 20, 2-17; Ex 34, 28; Dt 5, 6-21; Mt 5, 17; Mt 22, 35-40; Mt 28, 19; lk 10, 16; Jn 14, 15.21…; LG 16; GS 16; KKC 2075-2082…
(spracované podľa Darío López Tejada SJ: Los ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola.Comentario y texos afines, s.714-729; Santiago Arzubialde SJ, Ejercicios espirituales de s. Ignacio. Historia y Análisis, s. 592-600 )