Videnie obrazu Panny Márie s Ježišom
Rozličné hnutia, ktoré Ignác v čase zotavovania skusoval, boli pre neho dobrou školou. (Autobiografia 5-8) V nej sa naučil umeniu rozoznávať duchov. O tejto skúsenosti Ignác potom hovorí v Duchovných cvičeniach, konkrétne v pravidlách o rozoznávaní duchov. Ignác píše: „Takto som postupne začal rozpoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali: ducha diablovho a ducha Božieho.“ To ho podnietilo, aby začal vážnejšie uvažovať o svojom minulom živote a o potrebe konať zaň pokánie. V srdci Ignáca sa objavovali túžby nasledovať svätých. (Autobiografia 9)
V tomto čase mal Ignác videnie obrazu Panny Márie s Ježišom: „Keď som sa raz v noci zobudil, videl som celkom jasne obraz Panny Márie s Ježiškom. Keď som sa dlhý čas naň díval, dostal som nesmierne veľkú útechu a prenikla ma taká veľká ošklivosť nad celým mojím minulým životom a zvlášť nad telesne zmyselnými, že sa mi zdalo, ako keby sa mi zotreli z duše všetky predstavy, ktoré som mal prv do nej vtlačené. Od tej hodiny až do augusta 1553, kedy sa práve toto píše, nikdy som ani najmenším súhlasom neprivolil k telesným veciam.“ (Autobiografia 10)
Páter Manuel Ruiz Jurado píše: Ignácova duša uprostred tejto jedinečnej krásy, tak jasného obrazu Panny Márie s Ježiškom sa cítila ako zasiahnutá svätosťou a čistotou. Tento obraz Panny Máriu mu vlial do duše veľký odpor k svojmu minulému životu, špeciálne ku u telesným hriechom, ktoré sa rozptýlili, akoby boli vygumované špongiou. Vytratili sa všetky zmyselné obrazy. Ignác sám o tom píše: „Podľa tohto úsudku možno usudzovať, že to bola Božia vec.“ (Autobiografia 10) Podobnú skúsenosť už nikdy viac nemal. Účinok tejto udalosti nastal okamžite. Ignác vďaka tomuto videniu vstúpil do novej atmosféry, ktorú predtým nikdy nemal. Píše: „Môj brat a všetci ostatní domáci podľa zovňajška spozorovali premenu, ktorá sa odohrala v mojej duši.“ (Autobiografia 10)
Tento moment stretnutia s Máriou a Ježiškom povzbudil Ignáca k tomu, aby začal so svojimi najbližšími hovoriť viac o Bohu. Ignác si od tohto čase viac želal, aby svojich najbližších priviedol bližšie k Bohu. Neskoršie sa rozhodol zapisovať si najpodstatnejšie veci o Kristovi a svätých, ktoré čítal. Slová nášho Pána si zapisoval červeným písmom a slová Našej Pani, ako hovoril, modrým písmom. Podľa rady prijatej od kartuziána, v čase, keď nepísal a nečítal, meditoval. Predstavoval si scény, ktoré čítal, vidiac osoby a počúvajúc ich slová, uvažujúc o nich, aby z nich vytiahol to najpodstatnejšie. Bohom sa začal zaoberať viac a viac. Venoval mu čoraz viac času. (Autobiografia 11) Ignácove výpisky mali 300 strán. Po tejto udalosti začal Ignác znovu častejšie uvažovať o ceste do Jeruzalemu. (Autobiografia 8, 12)
(spracované podľa Manuel Ruiz Jurado. El peregrino de la voluntad de Dios, s. 16-18)