Siedma časť tvorí centrálne jadro celej knihy Konštitúcií. Jej cieľom je prezentovať normy, ktoré vysvetľujú základný apoštolský zámer Spoločnosti Ježišovej: služba v poslaní.
Ignácova skúsenosť „služby v poslaní“ je ako Princíp a Fundament celej siedmej časti Konštitúcií. Autobiografia sv. Ignáca opisuje moment radikálnej zmeny počas jeho pobytu v Manrese, keď „sa mu otvorili oči poznania.“ Ignác píše: „Keď som tak sedel, začali sa mi otvárať oči mysle. Nie že by som mal azda nejaké videnie, ale pochopil som a spoznal som mnoho tak z duchovného života, ako aj z viery a zo vzdelanosti, a to s takým jasným osvietením, že sa mi zdalo všetko nové.“ (Autobiografia 30)
Mnohé zo zážitkov, ktoré Ignác zažil v Manrese vložil do duchovného života Spoločnosti Ježišovej. Odkryť zmysel tejto vnútornej premeny Ignáca je základom, aby sme prenikli do celej podstaty Ignácovho diela, konkrétne v jeho Konštitúciách. Jerónimo Nadal vysvetľuje vnútornú premenu Ignáca v Manrese ap oznamenáva, že Boh mu tu oznámil Duchovné cvičenia, že v Manrese ho Boh formoval a dal mu osobitne dve cvičenia: „Volanie Kráľa“ a „O dvoch zástavách“. V nich Ignác pochopil cieľ svojho života – dať sa do služby Bohu a pre spásu duší.
Prehĺbenie dynamiky týchto dvoch cvičení, ktoré sa predstavujú v Duchovných cvičeniach nás vedú k tomu, aby sme lepšie pochopili centrálny bod duchovnej skúsenosti sv. Ignáca – „Princíp a Fundament Spoločnosti Ježišovej“, ktorý je základom siedmej časti Konštitúcií. Táto siedma časť musí byť vždy zavŕšená v kontemplácii, ktorá je v Duchovných cvičeniach dôležitá v Druhom týždni, a to je „kontemplácia Vtelenia“.
a) Ignác v Duchovných cvičeniach hovorí, že „volanie časného kráľa“ pomáha kontemplovať život „večného Kráľa“. Ovocie nasledovania v tomto cvičení sa vyjadruje v prosbe, ktorú musí robiť exercitant: Prosiť o milosť, ktorú chcem – aby som nebol hluchý na Pánovo volanie, ale ochotný a usilovný, rýchly plniť jeho vôľu. (por. DC 91) Túto výzvu Ježiš Kristus adresuje celému svetu, ale aj každému osobne. Navrhuje, aby exercitant išiel s ním, a aby realizoval jeho najsvätejšiu vôľu. Pán hovorí: „Mojou vôľou je získať, dobyť celý svet a premôcť všetkých nepriateľov a tak vstúpiť do slávy môjho Otca (1Kor 15, 24-25; por. DC 95). Preto, keď začíname Druhý týždeň Duchovných cvičení, predstavuje sa nám „volanie „ k nasledovaniu Ježiša Krista – poslaného, aby dobyl a získal celý svet. Odpoveďou, ktorú ponúkajú Duchovné cvičenia nie je misionársky záväzok, ale radikálne obetovanie celej svojej osoby, pretože Ignác pocítil na sebe samom, že bez lásky k pokore a reálnej chudobe nebude možné úplne nasledovanie Krista.
b) „Kontemplácia Vtelenia“. Táto kontemplácia prichádza bezprostredne po cvičení o „časnom kráľovi“ a ju dopĺňa. V nej je dôležité, nielen výslovné posolstvo, ale kontext v ktorom toto posolstvo sa predstavuje, kontext sa stáva posolstvom. Posolstvo tejto kontemplácie je jasné rozhodnutie najsvätejšej Trojice pokiaľ ide o históriu ľudstva: „Vykúpme ľudské pokolenie.“ (por. DC 107). Tieto slová tiež rezonujú v evanjeliu sv. Jána: „pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna….aby sa svet zachránil v Ňom.“ (por. Jn 3, 16-17) Kontext, naopak, prichádza skrze svet a prítomnú situáciu, ktorá je vo svete: „Tri Božské Osoby hľadeli na celý povrch alebo okruh celého sveta preplneného ľuďmi a ako vidiac, že všetci zostupujú do pekla, rozhodli sa vo svojej večnosti, aby sa druhá Osoba stala človekom a spasila ľudské pokolenie.“ (por. DC 102) Podobnú situáciu môžeme vidieť v knihe Exodus: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie…viem o jeho utrpení, preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil…“ (Ex 3, 7-10). Postoj Boha, ktorý pozerá na svet, aby odpovedal na jeho potreby je tiež pre Ignáca časť posolstva „kontemplácie Vtelenia“. Boh nás učí, aby sme pozerali na život, aby sme kontemplovali život. Exercitant, kontemplujúc tento projekt Trojice, ktorý sa bude potom rozvíjať v živote Ježiša, začína prosiť o vnútorné poznanie Pána, ktorý sa pre neho stal človekom, aby ho viac miloval a nasledoval. (por. DC 104) Zostávajúci zvyšok duchovných cvičení potom exercitant bude venovať tomu, aby Krista napodobňoval, predovšetkým v jeho základných postojoch a prvý z nich je „byť poslaný“. Ignác predstavuje v tejto kontemplácii tri špeciálne charakteristiky: 1) trvá na univerzálnosti vykupiteľského rozhodnutia Trojice – „celá zem“, „všetci ľudia“; 2) podčiarkuje ako toto rozhodnutie obsahuje skutočnosť, že Syn bol poslaný – stal sa človekom, aby sa spasilo celé ľudské pokolenie“ (por. Jn 3, 17); 3) pozerať na celý svet, na život a správne si vyberať v rozlišovaní, to čo je lepšie.
„Univerzalita“, „misia – Vtelenie“ a „hľadieť na realitu života, aby sme si zvolili lepšie“ boli tri podstatné odkazy v ignaciánskej charizme, ktoré sa odrazili v Konštitúciách, špeciálne v tejto siedmej časti. (pokračovanie o Dvoch zástavách)
(spracované podľa Constituciones de la Compañia de Jesus. Introducción y notas para su lectura: S. Arzubialde, J Corella, J.M. Garcia Lomas, eds., s. 247-249)