Rytier Krista – Prozreteľné čítanie
Sv. Ignác po svojom zranení dlhší čas trávil na zámku v Loyole. Bol to predovšetkým čas rekonvalescencie po operáciách. Aby prežil tento čas a nezostal nečinný a uväznený vo svojej vlastnej situácii, požiadal svoju švagrinú, Magdalénu de Araoz, aby mu pohľadala nejakú knihu, ktorá by mu trochu pomohla rozptýliť jeho myšlienky. Magdaléna de Araoz mu našla knihu „Vida de Cristo“ od Ludolfa de Sajonia a „Flos sanctrorum“, knihu o živote svätých. Ignác si však vtedy želal viac čítať knihy, ktoré sa viac čítali na dvore panovníka, zvlášť knihy o rytieroch. Ignácov rytiersky duch nachádzal v nich špeciálnu ozvenu a sympatiu. Ale Boh mal iné plány s ním. Priviedol ho do samoty, aby sa mu prihovoril rôznymi slovami v jeho srdci. Vybral také okolnosti, aby mu ponúkol nové horizonty do jeho života, iné rytierstvo s inými dobrodružstvami: dobrodružstvá svätých, rytierov Boha, v bojoch za Krista. Kristus – Kráľ všetkých kráľov a Pán dobých vlastností, dobrých čností.
Mal dostatok času, aby čítal a znova si pripomínal to čítané, aby obrátil svoje vnútro na pocity a dojmy, ktoré sa v ňom prebúdzali pri čítaní týchto kníh. Neustále sa vracal k týmto čítaniam a ponáral sa do nich. Teda bolo celkom prirodzené, že rytieri Boha, svätí, sa mu ponúkali ako príklad ušľachtilých ideálov a hrdinských skutkov v nasledovaní svojho „Šéfa“ – Krista Kráľa, pre ktorých bolo významné s úsilím bojovať a slúžiť mu so všetkou vernosťou. Keď však Ignác zanechal ich čítanie a svoju myseľ často navracal k svetským veciam, na ktoré predtým často myslieval, hlavne na život na dvore panovníka až po zranenie, do srdca mu často vstupovali alebo sa dostávali spomienky na to, ako by dosiahol slávu svojho mena a slávu. Okrem iného mu často prichádzala na pamäť jedna myšlienka, ako píše Ignác, ktorá mu zaujala srdce – predstavoval si, čo všetko urobí v službe istej dámy, aké prostriedky použije, aby mohol ísť do krajiny, v ktorej žila. (por. Autobiografia 6)
A predsa po týchto myšlienkach nasledovali iné, ktoré sa zrodili z toho, čo čítal, ktoré ukazovali na život svätých a život Pána Ježiša. Čítania zo života svätých mu poskytovali myšlienky, z ktorých by mohol pozostávať jeho budúci život. To, čo robili sv. František a sv. Dominik v službe Boha, by mohol robiť aj on. Boli hrdinskí v činoch, ale pre dobro a v službe večného Pána. Ak František urobil toto, povedal Ignác, prečo by som nemohol robiť podobne. Podobne to bolo aj s Dominikom. O týchto myšlienkach uvažoval tiež dlhý čas, robil si reflexiu o tom, čo sa dočítal v knihách o živote svätých. Ale ešte sa nezačala upevňovať jeho pozícia. Znova a znova sa mu vracali myšlienky o možných hrdinských činoch v prospech istej dámy. Môžeme teda povedať, že dlhý čas trávil v týchto rozličných myšlienkach. A to až dovtedy, kým mu Svetlo otvorilo jeho vnútro. Toto mu umožnilo všimnúť si následky, ktoré mu spôsobovali tieto myšlienky. Vtedy spozoroval istý rozdiel, že keď myslieval na svetácke veci, pociťoval síce veľkú útechu, ale keď ich zanechal pre únavu, cítil sa suchý a nespokojný. No keď myslel na veľké veci, ktoré by mohol urobiť v službe Krista, ako to robili svätí, nebolo to rovnaké, ale pociťoval útechu, ktorá mu aj po dlhšom čase prinášala spokojnosť a veselosť. Kresťanská viera mu umožnila vidieť, že táto útecha musela prísť od Boha, autora všetkého dobrého. Keď bude písať v Manrese Duchovné cvičenia, bude nanovo premýšľať a uvažovať o skúsenostiach, ktoré si v tomto období všimol, a ktoré mu pomohli rozlíšiť znaky, ktoré necháva Boží Duch v duši, a ktoré necháva satan, keď podnecuje myšlienky na svetské márnosti, alebo iné telesné utrpenia, ktoré prinášajú opak toho, čo prináša Boh.
Napokon reflexia o rôznych duchoch ho priviedla k tomu, aby začal vážnejšie rozmýšľať o svojom minulom živote a priviedla ho k potrebe konať zaň pokánie. Začali mu prichádzať rôzne túžby ako nasledovať svätých, ale aj to, akoby po svojom uzdravení mohol ísť do Jeruzalema, a taktiež konať pokánie. Ignác nakoniec dodáva, že kvôli týmto svätým túžbam čoskoro zabudol na myšlienky o minulom živote a začal viac myslieť na svoju budúcnosť.
(odporúčam prečítať Autobiografia 5-9)
(spracované podľa Manuel Ruiz Jurado, El peregrino de la voluntad de Dios, s. 13-16)