Sv. Ignác nazýval často Pannu Máriu – Naša Pani. Naša Pani je ikonou veľkonočnej viery. Tá, ktorá mala účasť na utrpení svojho Syna, tá dostáva teraz podiel na jeho veľkonočnej radosti: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche. Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.“ (2 Kor 1, 3-8)
Prípravná modlitba je prosiť o milosť od Boha, nášho Pána, aby všetky moje úmysly, činy a skutky smerovali čisto na službu a chválu jeho božskej Velebnosti. (DC 46)
Prvá predohra: Ignác radí, aby si exercitant predstavil Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych a s telom i s dušou sa zjavil svojej požehnanej Matke. (porov. DC 219)
Druhá predohra: Je to zostavenie miesta – vidieť úpravu svätého hrobu a miesto alebo dom Panny Márie; pozorovať jeho jednotlivé časti: izbu, miesto na modlitbu, atď. (DC 220)
Tretie predohra: Prosiť o milosť, aby som sa tešil a veľmi radoval z toľkej slávy a radosti Krista, nášho Pána. (DC 221)
Na uvažovanie: Vďaka Duchovným cvičeniam sv. Ignáca zostáva toto prvé zjavenie zmŕtvychvstalého Krista Márii v kresťanskom vedomí živé. Ignác hovorí, že sa zjavil po prvýkrát Panne Márii. Hoci sa to výslovne nespomína vo Svätom Písme, predsa je to obsiahnuté v tom, keď sa hovorí, že sa zjavil mnohým iným. (DC 299) Mária mala hlboký súcit, zmilovanie so svojím Synom. Prišla s ním až ku vchodu do hrobu. Povedala svoje „áno“ až dokonca. Ostatní, mimo učeníka, ktorého jej Ježiš dal pred smrťou, ho opustili. Je teda celkom prirodzené, že prvú skúsenosť z radosti zo zmŕtvychvstania bola adresované práve jej. Celé zmŕtvychvstanie pre Máriu. Mária, žena hlbokej viery, ochoty a disponibility až do konca, si zaslúžila vidieť jeho dielo. Všetko sa naplnilo a všetko prišlo do šťastného konca. Projekt Boha sa dotiahol do konca.
Ježiš prichádza k Márii, ktorá prežíva samotu, veľkú bolesť a úzkosť aby ju potešil, aby jej priniesol útechu. Mária v tichej radosti zakúša presväté účinky presvätého vzkriesenia. Sv. Albert Veľký napísal: Kristus sa ukázal Matke, nie aby vzkriesenie dokázal, ale aby ju pohľadom na seba potešil.
Zakončenie rozhovorom (DC 225): Rozhovor s Pannou Máriou podľa bodov 109 alebo 147 z DC. Na konci sa môžeme pomodliť: Raduj sa, nebies Kráľovná…