Duchovný denník
Sv. Ignác z Loyoly, ktorý je autorom viacerých diel, nám okrem iného zanechal vlastnoručne napísaný text, ktorý dnes poznáme pod názvom Duchovný denník svätého Ignáca z Loyoly. Denník má veľmi osobný, duchovný a mystický charakter. Reflektuje vnútorné pohyby, ktoré sú vložené do modlitby a upriamené aj na proces rozlišovania, týkajúci sa poriadku a systému chudoby v rehoľných domoch, ktoré Ignác nazýva „profesné domy“. Pri tomto hľadaní Ignác s pohnutím otvára svoje vnútro, aby reflektoval a naplno odkryl intenzívny vzťah s Bohom, ktorý prežíval najmä na emocionálnej, či citovej úrovni. Celá jeho osoba, so všetkými jeho schopnosťami, je ponorená do tohto vzťahu s Bohom. V Denníku môžeme vidieť vnútornú radosť, pokoj, vieru, jemnosť, vnútornú „hudbu“, lásku, vnútornú harmóniu, či tóny, náreky, ale predovšetkým slzy, ktoré tvoria doslova celú zbierku vyjadrení, ktoré sa odohrávajú v srdci Ignáca vo vzťahu k Bohu. Text je citovo zafarbený, ale popritom striedmy a zdržanlivý. Jednotlivé vyjadrenia sú krátke, ale plné znamení a symbolov.
(Postupne priblížim toto dielo viac konkrétne.)