Prvý zdroj pre napísanie Duchovných cvičení – Vita Christi
V Autobiografii sv. Ignáca môžeme objaviť niekoľko elementov, ktoré vplývajú na jeho duchovný život. Zvlášť je to obdobie, čo bol zranený v Pamplone a prevezený do Loyoly. Sú to najmä dva: jeho kontakt s evanjeliovými tajomstvami a kontakt so životom svätých. Proces obrátenia sv. Ignáca nezačína cez bolesť a ľútosť nad svojimi hriechmi a nad minulým životom, ale začína cez stretnutie sa s Ježišom v duchovných knihách, ktoré čítal počas rekonvalecencie. (porov. Autobiografia 5-9) Až potom Ignác píše: „ Z tejto lekcie som si nadobudol nemálo svetla a potom som začal vážnejšie rozmýšľať o svojom minulom živote a o potrebe konať zaň pokánie.“ (Autobiografia 9)
Duchovné čítanie v jeho vnútri spôsobovalo zmenu vnútorných stavov. Začal spoznávať vplyv rôznych duchov: „Pri čítaní života nášho Pána a svätých zvyčajne som zastal a zamyslel som sa, uvažujúc sám so sebou: „Čo by sa stalo, keby som aj ja urobil to, čo urobil svätý František, alebo čo urobil svätý Dominik?….. Vo svojich úvahách som si opakoval: „Svätý Dominik urobil toto, aj ja to musím urobiť. Svätý František zas toto, aj ja to musím urobiť!“ Tieto moje myšlienky trvali dlho, ale keď sa do toho zamiešali iné veci, znova sa mi vrátili už spomenuté svetácke myšlienky, v ktorých som sa takisto dlho zdržoval….. Bol v tom však istý rozdiel: keď som myslieval na svetácke veci, pociťoval som síce veľkú útechu, ale keď som ich pre únavu zanechal, cítil som sa suchý a nespokojný. No keď som myslel na to, ako pôjdem bosý do Jeruzalema a budem jedávať iba zeleninu a konať všetky prísnosti, ktoré robievali svätí, vtedy nielen že som pociťoval útechu, keď som bol pohrúžený do tých myšlienok, ale aj potom, keď som ich zanechal, ostával som spokojný a veselý…. Z vlastnej skúsenosti som totiž vedel, že z prvých myšlienok som bol smutný, z druhých zasa veselý. Takto postupne som začal rozpoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali: ducha diablovho a ducha Božieho.“ (porov. Autobiografia 7-8) Tento vnútorný proces je veľmi dôležitý, aby sme pochopili vznik „Duchovných cvičení“.
„Vita Christi“ od Ludolfa Saského je prvé dôležité dielo, ktoré ovplyvnilo život sv. Ignáca, ale aj vznik „Duchovných cvičení“. Toto dielo nie je klasickým, zvyčajne zaužívaním životopisom Ježiša Krista, ale súbor niekoľkých „duchovných povzbudení“. Ide o sériu kapitol, ktoré sú preplnené vybratými kapitolami zo Svätého Písma, cirkevných otcov, morálnej a dogmatickej teológie vtedajšej doby, náboženských autorov v stredoveku, atď. Dielo je zamerané najmä na to, aby vzbudilo vrúcnu lásku k Ježišovi a povzbudilo k zbožnosti v živote. Autor diela nástojí na tom, aby sa človek neuspokojil len s čítaním knihy, ale aby pripojil k čítaniu meditáciu, kontempláciu, želanie nasledovať Ježiša Krista a slová nasmerované na Boha. Ďalej autor diela si prial, aby cez všetky tieto prostriedky čitateľ prenikol do reality a faktov Evanjelia a spojil sa s Ježišom. Jednoducho, aby všetko vložil do modlitby. Túto odozvu jednoznačne nachádzame v Duchovných cvičeniach. Ignác rozoznáva v DC, podobne ako Ludolf Saský vo Vita Christi, dve veci: dominujúcu úlohu Krista a dôležitosť hlbokej modlitby.
Celá spiritualita Ludolfa Saského je nasmerovaná na Ježiša Krista. Toto v podstate utvára alebo ustanovuje základ charakteristický v Ignácovej knižočke DC. Ludolf Saský rozčleňuje život Krista na štyri časti: skrytý život Ježiša, verejný život Ježiša, život preniknutý bolesťou a oslávený život Ježiša. Podobne toto delenie Ignác prenáša do svojich Duchovných cvičení. Ježiša Krista prakticky takto prezentuje od začiatku až po koniec DC. Hneď po „prvom týždni“, venovanému hriechu, Ignác robí rovnaké rozdelenie života Krista. „Druhý týždeň“ venuje skrytému a verejnému životu Ježiša, „tretí týždeň“ venuje utrpeniu Ježiša a „štvrtý týždeň“ osláveniu Ježiša – zmŕtvychvstaniu. Samozrejme, že Ignác vtláča do Duchovných cvičení svoju osobnú pečať. Ignác v DC ukazuje ako je veľmi dôležité podrobiť sa Ježišovi Kristovi a jeho láske. Takisto zdôrazňuje potrebu hlbokej modlitby ako hlavnú požiadavku podľa vzoru Vita Christi. Ignác používa slovíčko vychutnať si (gustar) nadprirodzené skutočnosti a fakty – kontemplácia života Ježiša Krista ako jeden zo spôsobov modlitby, aby som z toho vyťažil nejaký osoh. (porov. DC 114)