Duchovné cvičenia sv. Ignáca obsahujú tzv. pravidlá rozlišovania duchov pre „prvý týždeň (313-327)“ a pre „druhý týždeň (328-336)“. Postupne v nasledujúcich príspevkoch vám priblížim jednotlivé pravidlá.
Úvodné pravidlo
[313] 1 Pravidlá na to, aby sme vycítili (spozorovali, zaznamenali) a spoznali (rozoznali, rozlíšili) rozličné hnutia (tendencie, sklony), ktoré povstávajú (sú vyvolané alebo spôsobené) v našej duši: 2 dobré, aby sme prijali; zlé, aby sme zamietli (vyhodili). Sú vhodnejšie pre Prvý týždeň.
Pôvod pravidiel
Dve série „Pravidiel“ (313-327; 328-336) majú svoj základ v skúsenostiach Ignáca v Loyole a Manrese. „Pravidlá“ prvej série môžu byť rozdelené alebo rozvrhnuté takto:
– východiskové podklady a znaky pre rozlíšenie rôznych (rozličných) pohybov (hnutí) – 314-317
– správanie sa počas útechy a neútechy (318-324)
– počínanie nepriateľa – jeho charakter a stratégia (325-327). Sv. Ignác používa slovo – diabla, satana.
Sv. Ignác tieto skutočnosti opisuje vo svojej Autobiografii (Sv. Ignác o sebe). Vyberiem niekoľko okamihov z tohto obdobia. Po operácii zranenej nohy Ignác čítal svetské knihy, rytierske romány a potom začal čítať Život Krista a knihu o živote svätých (porov. Aut 5), ktoré ho veľmi oslovili. Zamýšľal nad vecami, ktoré čítal. Páčilo sa mu to, čo čítal. Keď však odložil duchovné čítanie, opäť sa mu vracali mnohé svetské myšlienky, na ktoré predtým zvyčajne myslieval (porov. Aut 6). Pán mu však pomáhal a spôsoboval, že po týchto myšlienkach nasledovali iné, ktoré sa zrodili z toho, čo čítal. Ignác hovorí: „Pri čítaní života nášho Pána a svätých zvyčajne som zastal a zamyslel som sa, uvažujúc sám so sebou: „Čo by sa stalo, keby som aj ja urobil to, čo urobil svätý František, alebo čo urobil svätý Dominik?“ Takto som uvažoval o mnohých veciach, ktoré sa mi zdali dobré. Vždy som si predkladal veľké a ťažké veci; a keď som si ich takto predkladal, zdalo sa mi, že ich ľahko budem môcť vykonať. Vo svojich úvahách som si opakoval: „Svätý Dominik urobil toto, aj ja to musím urobiť. Svätý František zas toto, aj ja to musím urobiť!“ Tieto moje myšlienky trvali dlho, ale keď sa do toho zamiešali iné veci, znova sa mi vrátili už spomenuté svetácke myšlienky, v ktorých som sa takisto dlho zdržoval. Toto striedanie rozličných myšlienok trvalo dosť dlho, lebo som sa rád zdržal pri myšlienke, ktorá sa mi vracala — či to už bola myšlienka na spomenuté svetácke hrdinstvá, ktoré som túžil vykonať, alebo na tie druhé činy v Božej službe, až ma to nakoniec unavilo; preto som sa ich striasol a venoval som pozornosť iným veciam.“ (Aut 7)
Ignác v tomto procese predsa vidiel istý rozdiel, hovorí: „Keď som myslieval na svetácke veci, pociťoval som síce veľkú útechu, ale keď som ich pre únavu zanechal, cítil som sa suchý a nespokojný. No keď som myslel na to, ako pôjdem bosý do Jeruzalema a budem jedávať iba zeleninu a konať všetky prísnosti, ktoré robievali svätí, vtedy nielen že som pociťoval útechu, keď som bol pohrúžený do tých myšlienok, ale aj potom, keď som ich zanechal, ostával som spokojný a veselý. Vtedy som si to však nevšímal, ani som sa nezastavoval, aby som uvažoval o tomto rozdiele, kým sa mi raz neotvorili trošku oči a nezačal som sa diviť tomuto rozdielu a premýšľať o ňom. Z vlastnej skúsenosti som totiž vedel, že z prvých myšlienok som bol smutný, z druhých zasa veselý. Takto postupne som začal rozpoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali: ducha diablovho a ducha Božieho.“ (Aut 8 ) Rozličné hnutia, ktoré Ignác v čase zotavovania skusoval, boli pre neho dobrou školou; v nej sa naučil umeniu rozoznávať duchov. „Pravidlá“, ktoré zostavil, umiestnil na konci knižočky Duchovných cvičení (č. 314, 315, 316). Je zaujímavé z tohto pohľadu si prečítať aj ďalšie časti z Autobiografie, najmä prvé tri kapitoly, predovšetkým časti 9, 14, 19-27, 30-31, 50, 99. V týchto kapitolách je opísaný vnútorný proces obrátenia. Ignác je v Božej škole, učí sa rozlišovať, pociťuje hnutie rôznych duchov, sužujú ho škrupule a veľké úzkosti svedomia. Pán mu však vracia vnútorný pokoj a učí ho novému spôsobu života. Ignác v tomto čase sa naučil rozoznávať útechu a neútechu a celú túto skúsenosť potom vložil do „Pravidiel pre lepšie rozlišovanie“.
Môžeme teda povedať, že 10 dlhých mesiacov pobytu alebo zdržania sa Ignáca v Manrese zmenilo v jeho živote veľa. Tento čas sa dá rozčleniť na tri obdobia:
Prvé obdobie – pokoj, v ktorom žil: „Až do tejto doby som skoro vždy ostával v tom istom duševnom stave s dosť rovnomernou radosťou, ale nemal som ešte nijaké poznanie vnútorného duchovného života…. A ostával som aj naďalej vždy rovnomerne pokojný.“ (Aut 20)
Druhé obdobie – škrupule a zápasy (Aut 19-27). V tomto období už začína Ignác hovoriť o novom živote: „I povedal som si: „Aký nový je to život, ktorý teraz začíname!“ (porov. Aut. 21).
Tretie obdobie – veľké osvietenia a vnútorné dary: „Mal som veľkú nábožnosť k Najsvätejšej Trojici, a preto som sa každodenne jasne modlieval ku každej z troch Osôb… raz sa mi s pocitom veľkej duševnej radosti predstavil v mysli spôsob, ako Boh stvoril svet. Zdalo sa mi, že som videl akúsi bielu hmotu, z ktorej vychádzali lúče a Boh robil z nej svetlo… keď som sa často a dlho modlieval, vídaval som vnútornými očami Kristovo človečenstvo; postava, ktorá sa mi zjavovala, bola akoby nejaké biele telo, ani veľmi veľké, ani veľmi malé, ale pritom som nevidel rozčlenenie údov… raz som sa vybral z nábožnosti do istého kostola, ktorý bol vzdialený od Manresy niečo vyše míle; myslím, že sa volá podľa svätého Pavla. Cesta ide vedľa rieky. Ako som tak kráčal pohrúžený do myšlienok, sadol som si tvárou obrátený k rieke, ktorá tiekla dolu. Keď som tak sedel, začali sa mi otvárať oči mysle. Nie že by som bol mal azda nejaké videnie, ale pochopil som a spoznal mnoho tak z duchovného života, ako aj z viery a zo vzdelanosti, a to s takým jasným osvietením, že sa mi všetko zdalo nové. Nemožno opísať všetky podrobnosti, ktoré som vtedy pochopil, lebo ich bolo veľa…“. (porov. Aut 28-31) Zároveň v týchto bodoch môžeme vidieť dejiny mystiky sv. Ignáca.
(Poznámka: Pre lepšie porozumenie „Pravidiel pre rozlišovanie“ odporúčam pozorne si prečítať prvé tri kapitoly z jeho Autobiografie – sv. Ignác o sebe.)