Napodobňovať nášho Pána v úplnej chudobe (Duchovné cvičenia)
Druhou túžbou sv. Ignáca je napodobňovať nášho Pána v úplnej chudobe. Vzorová formulácia tohto želania zostala sformulovaná v „Treťom spôsobe poníženosti“. Ignác v ňom píše: „Tretí spôsob poníženosti je najdokonalejší….chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, nášho Pána a bol mu viac podobný, radšej chudobu s Kristom chudobným než bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu a radšej túžim po tom, aby ma pokladali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv pokladali za blázna, než za múdreho a rozumného na tomto svete“ (DC 167).
Ignác si nosil túto túžbu dlho vo svojom srdci. Počiatok tejto túžby je blízky času jeho obrátenia v Loyole. Postupne táto silná túžba „napodobňovať nášho Pána v úplnej chudobe“ preniká jeho vnútrom pri návšteve Monserratu. Monserrat bol miestom, kde Ignác navonok vyjadril to, čo nosil vo svojom srdci, aj keď jeho nesmierna túžba ešte nebola dokonalá. Oblečenie kráľovského rytiera zmenil na oblečenie jednoduchého pútnika. Kúpil tkanú látku, ktorá mala veľa pichliačov, osteňov, akúsi vrecovinu a dal si urobiť dlhý odev až po nohy. A k tomu pridal pútnickú palicu (Autobiografia 16). Iste, plné dozretie tejto túžby „byť ako Ježiš úplne chudobný“, v ňom dozrelo počas cesty do Jeruzalemu.
Toto gesto je viac než jednoduchá príprava, aby šiel do Svätej zeme ako veriaci kresťan. Toto gesto je symbolom nového štýlu života. Ignác sa rozhodol ísť k Bohu prostredníctvom cesty, ktorú ukázal Ježiš. Je to cesta chudobného, poníženého a ukrižovaného Ježiša Krista. Viac túto vnútornú skúsenosť opisuje vo svojej Autobiografii (96).
Pomôckou pre nás, na dosiahnutie tohto veľkého cieľa, sú jeho Duchovné cvičenia.