Boh, to prvé a to posledné
Princíp a fundament (DC 23) možno považovať súčasne za začiatok a zhrnutie Duchovných cvičení. Podnecuje človeka k tomu, aby sa pýtal, či má Boh centrálne miesto v jeho živote. To je veľmi dôležité. Stále sa musíme pýtať: Mám vždy pred očami na prvom mieste Boha? Je Boh neustále počiatočným motorom môjho života? Je Boh v mojom živote to Prvé a zároveň aj to Posledné?
Boh musí – mal by byť, v horizonte celého nášho myslenia, našich plánov a nášho konania. Celý náš život – úmysly, skutky a konanie by mali prebiehať pred očami nášho Pána.
Boh, pevná skala
Skala znamená predovšetkým základ, na ktorej sa môže postaviť pevný a solídny dom. Ak aplikujeme túto metaforu na Boha, ukazuje, že iba na Bohu sa môže postaviť stabilne život, či história. Žalmy nám často hovoria o tom, že Boh je Skala, Kameň a podčiarkujú potrebu oprieť sa o ňu. Napríklad: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ (Ž 127).
Rovnako Ježiš hovoril (Mt 7, 21-29) o potrebe postaviť vlastný život na solídnom základe Božieho slova. Usilovať sa o to tak ako, keď sa stavia dom na skale, na pevných základoch. Postaviť svoj život na inom základe, mimo Boha, znamená vybudovať dom na piesku. Postaviť život na Bohu je podoprieť ho na „uholnom kameni“: „Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (1Pt 2, 4-5)
Na uvažovanie: Na akom základe staviam svoj život? Aké centrálne miesto má v ňom Boh? Je Boh ten, ktorý dáva zmysel môjmu životu? Je jediné Absolútno, v ktorom odpočívam alebo hľadám útočisko? Áno, niekedy postaviť dom na Bohu, na pevnej Skale spôsobuje strach alebo sa javí ako nemožné. Pamätajme však, že Boh pomôže a dá silu, aby sme to zvládli a tak aj urobili. Opäť môžeme použiť slová žalmu: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ (Ž 127).
Skala tiež znamená ochrana, záštita, útočisko, pevná veža, pevná hradba, bezpečnosť, či istota. Túto skutočnosť nám približuje text z Druhej knihy Samuela: „Pán je moja skala a moja sila, môj osloboditeľ…“ (2Sam 22, 2-4). Táto metafora vzbudzuje postoj dôvery. V Boha je potrebné vložiť dôveru, pretože je večná a jediná Skala. Opäť si môžeme pomôcť Svätým písmom: „Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán Jahve, je večnou skalou.“ (Iz 26, 4) alebo „Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.“ (Is 44, 8 )
Boh je skalou pre svoju vernosť a oddanosť. Svätopisec v knihe Deuteronómium to opisuje takýmito slovami: „Skalou je. Dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.“ (Dt 32, 4) Skala teda vždy poskytuje istotu. Naopak, kto kolíše vo svojej dôvere k Bohu, kto sa nespolieha na Boha cíti podlomené kolená a padá na zem.
Na uvažovanie: Aká je moja dôvera v Boha? Je „môj“ Boh ďaleko alebo blízko? Akú tvár mi Boh ukázal v mojom živote, v týchto posledných dňoch, dnes? Predstavil sa mi ako Otec, Pán, Priateľ, Učiteľ, Sudca, Boh milosrdenstva, Priateľ chudobných, Stvoriteľ?