Príprava na „Voľbu“ v DC (2. časť)
Oficiálne Direktórium z roku 1599 predstavuje tiež iné prirovnania, ktoré by sme mohli použiť pre toto cvičenie (o troch kategóriách ľudí alebo o troch typoch osôb): „Ďalšie príklady by sme mali vymyslieť. – Pretože táto vec je veľmi dôležitá zvlášť pre disponovanie duše na blízku voľbu, mohol by si exercitant okrem troch obchodníkov predstaviť napríklad troch chorých. Všetci traja túžia po uzdravení, ale prvý chorý nechce použiť žiadne lieky, pretože sú horké; ani si nechce dať amputovať nohu, pretože to bolí. Druhý síce chce použiť lieky, ale len tie, ktoré on schváli a s ktorými súhlasí; nechce použiť tie, ktoré sú vhodné pre jeho chorobu, napríklad nechce sa zdržať vína apod. Konečne tretí chorý sa úplne zverí lekárovi, aby mu predpísal diétu, a keby bolo potrebné, aby i údy amputoval.“ (Direktórium 43:214)
Poznámka, ktorá pokračuje k trom kategóriám ľudí, k trom typom osôb, upozorňuje na nebezpečenstvo ťažkostí pri voľbe, ktoré môžu klíčiť zo sebalásky, vyvolávajúc nepokoj, pohnutie mysle a odpor, či nechuť, nevôľu: „1 Poznámka. Treba poznamenať, že keď cítime hnutie alebo odpor proti skutočnej chudobe, keď nie sme indiferentní voči chudobe alebo bohatstvu, 2 veľmi pomáha k odstráneniu takéhoto nezriadeného hnutia prosiť v rozhovoroch – i keď sa to protiví telu – aby nás Pán vyvolil na skutočnú chudobu, 3 a uistiť ho, že to naozaj chceme, o to vrúcne prosíme, len nech je to na službu a chválu jeho božskej Velebnosti.“ (DC 157)
Zaujímavo túto skutočnosť vysvetľuje Direktórium 23:
„Po meditácii o Troch kategóriách (typoch) ľudí sa hovorí: „Keď cítime nechuť voči skutočnej chudobe… je veľmi užitočné… prosiť Boha… aby si nás vybral pre takúto chudobu, ale pri zachovaní našej slobody… aby sme šli po ceste, ktorá je viac na službu Bohu“ (157, Vulgáta). Toto máme chápať takto: naša vôľa má byť v určitej rovnováhe, ale tak, že nakoľko ide o nás, nakláňa sa skôr na stranu dokonalosti, keby sme pochopili, že je to Božia vôľa. Ale ak je zrejmé, že vôľa sa príliš nakláňa k majetku a príliš málo k chudobe, potom tento človek nie je správne pripravený a nemožno očakávať, že urobí dobrú voľbu. Jeho cit, ktorý sa protiví dokonalejšej ceste a nakláňa sa k nedokonalosti, prinúti svoj rozum, aby si vymyslel dôvody v súlade so svojím citom. Mali by sme ho upozorniť, že sa vyžadujú silnejšie znamenia Božej vôle, aby sme ostali na obyčajnej ceste, ktorú nazývame cestou prikázaní, keďže Kristus hovorí, že je ťažké, aby tí, ktorí majú majetok, vstúpili do večného života, než sa vyžadujú pre voľbu dokonalejšej cesty rád, ktorú Kristus radí, hoci neprikazuje, pretože je to nepochybne istejšia a dokonalejšia cesta. Pokiaľ teda ide o človeka, mal by skôr prijať cestu rád než cestu prikázaní.“ (Direktórium 23:72)
Sv. Ignác chce, aby exercitant nemal možnosť kde uniknúť, keď sa usiluje vybrať si svoj životný stav alebo niečo dôležité, týkajúce sa životného stavu. Preto exercitantovi navrhuje hneď konsideráciu, alebo úvahu o „Troch spôsoboch pokory alebo o troch spôsoboch poníženosti“, o ktorej by mal uvažovať v ten istý deň: „1 Tretia poznámka. Prv, než by sa prikročilo k voľbe, aby sa človek oduševnil za pravé učenie Krista, nášho Pána, 2 veľmi pomáha uvážiť a všimnúť si tri nasledujúce spôsoby poníženosti a uvažovať o nich celý deň, a to viackrát 3 a podobne urobiť aj rozhovory, ako sa to ešte povie [168].“ (DC 164)
Táto modlitba môže mať rôzne formy v priebehu dňa: úvahu, nazeranie alebo kontempláciu, alebo rozhovor s Bohom naším Pánom, s Ježišom naším Vykupiteľom alebo s Najsvätejšou Matkou. Všetky tieto rôzne formy majú pomôcť exercitantovi k tomu, aby sa oduševnil za pravé učenie Ježiša Krista.
Direktóriá predstavujú „tri spôsoby poníženosti alebo tri spôsoby pokory akoby boli aj ako meditácia (Direktórium 10:64.100-107; 17:105; 20:78, atď.), alebo akoby to bola úvaha, ktorá by bola urobená v priebehu dňa (Direktórium 20:77; 23:76.99.108, atď.): „Tri spôsoby pokory sa dávajú exercitantovi na reflexiu počas celého dňa. Avšak v ten deň by sme mali meditovať o jednom alebo dvoch tajomstvách Kristovho života tak ako aj o iných, lebo Tri spôsoby nie sú určené pre určitú hodinu namiesto meditácie a obsahujú len hlavný bod: túžbu dosiahnuť tretí spôsob pokory. O tomto bode by sme mali uvažovať celý deň a aj počas meditácie (vo vhodnej dobe) pomocou trojitého rozhovoru z Dvoch zástav, ako sa tam hovorí.“ (Direktórium 23:76)
„Prvý spôsob pokory“ predstavuje silný dôvod, ktorý nás zaväzuje k tomu, aby sme vždy utekali od každého hriechu: „1 Prvý spôsob poníženosti je potrebný na večné spasenie a pozostáva z toho, že sa uponížim a pokorím, nakoľko mi je to možné, aby som vo všetkom poslúchal zákon Boha, nášho Pána, 2 a to natoľko, že ani čo by ma urobili Pánom všetkých vecí stvorených na tomto svete, ani za záchranu vlastného časného života by som sa neodvážil pustiť sa do uvažovania, či mám prestúpiť niektorý Boží alebo ľudský príkaz, ktorý ma viaže pod ťažkým hriechom.“ (DC 165) Nikdy exercitanta nevykoná dobrú voľbu, ak sa protiví Božiemu zákonu, alebo ak sa od neho odkláňa. Exercitant by si mal obľúbiť tento spôsob pokory alebo nadobudnúť k nemu sympatie, pretože je potrebný pre večný život.
V „druhom spôsobe poníženosti alebo pokory“ sv. Ignác približuje skutočnosť indiferencie z Princípu a Fundamentu: „1 Druhý spôsob poníženosti je dokonalejšia poníženosť než prvá; dosiahne sa, keď som v takom duchovnom stave, že nechcem a ani sa nekloním mať skôr bohatstvo ako chudobu, skôr česť ako potupu, alebo túžim viac po dlhšom živote ako po krátkom, 2 predpokladajúc, že ide o rovnakú službu Bohu, nášmu Pánovi a rovnako to slúži na spásu mojej duše; a tiež ani za celý svet, ba ani čo by mi mali vziať život, nepustil by som sa do uvažovania, či mám spáchať nejaký všedný hriech.“ (DC 166) Bez indiferencie, rozum, vôľa a ostatné schopnosti, nie sú vhodne pripravené, aby uskutočnili dobrú a zdravú voľbu.
Nestačí sa totiž iba zriecť zlých alebo neusporiadaných vecí; je potrebné praktizovať dobré a usporiadané, ba robiť ich lepšie, nasledujúc princíp, o ktorom Ignác hovorí v Princípe a Fundamente: „túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.“ (DC 23)
O „treťom spôsobe poníženosti“ sv. Ignác hovorí, že je najdokonalejší – zameriava náš cieľ na postoj väčšej lásky, vybrať si vždy to, čo si vybral Ježiš, ako si to on vybral a vedený láskou k nemu: „1 Tretí spôsob poníženosti je najdokonalejší; t. j. zahŕňa v sebe prvý i druhý spôsob; ak to jednako slúži na česť a slávu božskej Velebnosti, 2 chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, nášho Pána 3 a bol mu viac podobný, radšej chudobu s Kristom chudobným než bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu 4 a radšej túžim po tom, aby ma pokladali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv pokladali za blázna, než za múdreho a rozumného na tomto svete.“ (DC 167)
Oficiálne Direktórium z roku 1599 trvá na tom, že je potrebné opakovať viac krát počas dňa toto cvičenie, ktorého základným bodom je želanie prísť k „tretiemu stupňu poníženosti alebo pokory“: „Kedy dávať Tri stupne pokory. – S meditáciami o Dvoch zástavách a o Troch druhoch ľudí alebo ak uzná exercitátor za vhodné, nasledujúceho dňa o Ježišovom odchode z Nazareta a o jeho krste, dajú sa exercitantovi konajúcemu voľbu, meditácie o Troch stupňoch pokory, aby celý deň o nich premýšľal, ako sa hovorí v exercičnej knižke. Zároveň v ten istý deň, ako aj v ďalších dňoch bude meditovať jedno alebo dve tajomstvá z Kristovho života. Tieto tri stupne pokory sa totiž nedávajú na určitú hodinu niektoré meditácie, pretože obsahujú len jeden hlavný bod a to túžbu dosiahnuť tretí stupeň pokory. O tom sa musí premýšľať celý deň okrem meditácie, áno i vo vhodnom čase v meditácii s trojitým rozhovorom z Dvoch zástav, ako sa uvádza tamtiež.“ (Direktórium 43:215)
Ozvenu týchto slov môžeme zachytiť aj v Konštitúciách SJ, v ktorých sa Ignác obracia na kandidáta Spoločnosti Ježišovej aj takýmito slovami: „Ďalej nech si tí, čo sú skúšaní, starostlivo vštepia do srdca (pokladajúc to za veľmi významné, ba zvrchovane dôležité pred tvárou nášho Stvoriteľa a Pána), ako veľmi v duchovnom živote pomáha a osoží odmietať celkom a nielen čiastočne všetko, čo svet má rád a na čom lipne, a prijímať, ba zo všetkých síl túžiť po všetkom, v čom mal záľubu Kristus, náš Pán, a k čomu sa vinul. Lebo ako svetskí ľudia, oddaní svetským záujmom, milujú a veľmi usilovne vyhľadávajú česť, slávu a zvučné meno na zemi, ako ich k tomu vedie svet, tak tí, čo sú duchovne založení a vážne nasledujú Krista, nášho Pána, majú záľubu a zanietene túžia po pravom opaku, totiž priodieť sa rúchom a ozdobami svojho Pána z lásky a úcty k nemu. A to tak, že keby to bolo možné bez urážky Božej velebnosti a bez toho, žeby pritom blížny spáchal hriech, chceli by znášať potupu, krivé obvinenia a krivdy a aby ich pokladali za hlúpych (nedajúc na to zo svojej strany nijakú príčinu) len preto, že túžia do určitej miery pripodobniť sa Stvoriteľovi a nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, nasledovať ho a priodiať sa jeho rúchom a ozdobami, ako sa on nimi priodial pre náš väčší duchovný pokrok a dal nám príklad, aby sme boli ochotní, nakoľko je to s Božou milosťou možné, vo všetkom ho napodobňovať a nasledovať ako pravú cestu, ktorá vedie ľudí do života. Preto sa treba kandidátov opýtať, či majú také spasiteľné a pre ich duchovný pokrok užitočné túžby.“ (Konštitúcie 101)
„Tretí spôsob pokory“ podľa sv. Ignáca umožňuje, aby do srdca vstúpila dynamika Evanjelia, až po identifikáciu s Ježišom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 20)
Ak sa teda exercitant nachádza v tomto „treťom stupni pokory alebo poníženosti“ môže si byť istý, že je dobre pripravený k tomu, aby si vykonal dobrú a zdravú voľbu. Teda zostáva jasné, že ten kto ešte neprišiel k indiferencii, teda k „druhému stupňu pokory alebo poníženosti“, nie je pripravený, aby začal „voľbu“.
Zo súboru poznámok o Duchovných cvičeniach, ktoré napísal sám sv. Ignác, a ktorý sa zachoval v kópiách, môžeme vidieť ako Ignácovi veľmi záležalo na dobrej „voľbe“: „Predovšetkým musíme trvať na tom, aby človek, ktorý vstupuje do procesu voľby, urobil tak s úplnou odovzdanosťou svojej vôle a ak je to možné, aby dosiahol tretí stupeň pokory, v ktorej je zo svojej strany viac naklonený k tomu, čo sa najviac zhoduje s radami a príkladom Krista, nášho Pána, aby to bolo na rovnakú službu Bohu. Každý, kto nie je v indiferentnosti druhého stupňa, nie je spôsobilý vstúpiť do procesu voľby a je lepšie, aby sa venoval iným cvičeniam, pokým tento stupeň nedosiahne.“ (Direktórium 1:17)
Teda „druhý spôsob poníženosti“ sa považuje bezprostredne za bod, aby sa mohla začať „voľba“, ale exercitant sa samozrejme musí usilovať o „tretí spôsob poníženosti“: „Pokiaľ ide o vyššie uvedenú vnútornú reformu pomocou voľby, najprv si všimnite, že ak exercitant nie je skutočne rozhodnutý ašpirovať na tretí z troch stupňov dokonalosti, ktorý sa spomína v zodpovedajúcom cvičení, neoplatí sa usilovať o túto reformu pomocou voľby, keďže toho teraz nie je schopný. Buď potrebuje ďalšiu prípravu alebo musí vynaložiť úsilie, aby vykonal plnú nápravu iným prostriedkom, napríklad Konkrétnym spytovaním o chybe, poučeniami, napomenutiami, atď.“ (Direktórium 28:31)
Oficiálne Direktórium potvrdzuje, že je prospešné, aby exercitant prišiel k „tretiemu stupňu poníženosti, alebo prinajmenšom k druhému stupňu“: „Je potrebná sloboda od všetkých náklonností. – Po tretie: exercitantovi, ktorý chce konať voľbu, veľmi pomôže, keď sa bude snažiť, aby bol slobodný od akejkoľvek nezriadenej náklonnosti a aby bol úplne indiferentný voči všetkému a naklonený len k tomu, aby vo všetkom vyplnil svätú Božiu vôľu tak, ako ju spozná. Preto keby sa spozorovalo, že je veľmi naklonený k bohatstvu, menej však k chudobe, nebol by dobre disponovaný a nebolo by možné očakávať ani dobrý výsledok voľby. Táto náklonnosť totiž, odvrátená od dokonalejšej cesty a obrátená k ceste nedokonalejšej, by ťahala rozum, aby vyhľadával dôvody pre cestu nedokonalejšiu. A pretože – ako sa hovorí – každý chápe veci svojím spôsobom, ľahko by sa stalo, že by svoju vôľu považoval za vôľu Božiu. Preto musí dosiahnuť tretí stupeň pokory, o ktorom sa hovorí v exercičnej knižke alebo aspoň druhý spôsob. Na jeho dosiahnutie slúžia meditácie o dvoch zástavách, o troch dvojiciach a iné. A preto by sa mal pri týchto meditáciách zdržať dlhšie, aby sa pomaly dostal do takej rovnováhy duše, jednak vlastnou námahou, a jednak si to od Boha vyprosil horlivými modlitbami. Keď však nedôjde k tomuto zrieknutiu a k tejto indiferentnosti, musia sa pojednania o spôsobe voľby vypustiť. Ak sa to zdá užitočné, potom sa má pokračovať v ďalších cvičeniach, aby nimi, pokiaľ je to možné, dosiahol väčšiu zrelosť. Alebo skoro duchovné cvičenia skončiť.“ (Direktórium 43:171)
Na záver zamyslenia o príprave na voľbu stojí opäť za povšimnutie bod 157 v Duchovných cvičeniach: „Poznámka. Treba poznamenať, že keď cítime hnutie alebo odpor proti skutočnej chudobe, keď nie sme indiferentní voči chudobe alebo bohatstvu, 2 veľmi pomáha k odstráneniu takéhoto nezriadeného hnutia prosiť v rozhovoroch – i keď sa to protiví telu – aby nás Pán vyvolil na skutočnú chudobu, 3 a uistiť ho, že to naozaj chceme, o to vrúcne prosíme, len nech je to na službu a chválu jeho božskej Velebnosti.“ (DC 157)
(spracované podľa Alfredo Sampaio SJ, Los tiempos de elección en los Directorios de ejercicios, s. 60-63 a podľa Miguel Lop Sebastia SJ, Traducción, notas y estudio. Los Directorios de ejercicios 1540-1599)