Duchovné učenie
Jezuita, ktorý patril medzi významné osobnosti francúzskej spirituality v 17. Storočí. Narodil sa v Châlons-sur-Marne. Svoje štúdiá realizoval v kolégiu jezuitov v Bourges. 10 októbra 1605 vstúpil do jezuitského noviciátu v Nancy. Po skončení noviciátu si vykonal všetky svoje štúdiá v Pont-á-Mousson a neskôr „tretiu probáciu“ v Paríži. Potom vyučoval v Rouen a v Paríži. Od roku 1622 do 1625 bol magistrom novicov a rektorom noviciátu v Ruán. Od roku 1626 do 1631 bol inštruktorom „tretej probácie“. Lallemant bol veľmi vnímaný na existujúce napätie v živote každého jezuitu – „napätie“ medzi životom modlitby a apoštolátu. Zaslúžil sa o prehĺbenie tejto formácie. Pripisuje sa mu dielo „Doctrina espiritual“. Sú to konferencie, ktoré predniesol počas pôsobenie, keď bol inštruktorom „tretej probácie“.
Cieľom „Doctrina espiritual“ je pomôcť jezuitom, aby rástli v duchovnom živote, a aby prešli na mystickú úroveň, ktorá je prostriedkom zosilnenia ich apoštolského povolania. V diele sa nachádzajú rôzne literárne prvky – obrazy, metafory, zveličenia, zvolania, atď. „Doctrina espiritual“ čerpá z vynikajúcich diel otcov Cirkvi ako je sv. Gregor Naziánsky, sv. Bazil, sv. Hieronym, sv. Augustín, ale aj z ďalších autorov ako je Tomáš Kempenský, sv. Ignác u Loyoly, sv. František Saleský a iní.
Obsah „Doctrine espiritual“ je rozdelený na sedem princípov:
Prvý princíp – videnie cieľa alebo videnie konca. Je inšpirovaný „Fundamentom“ z Duchovných cvičení“. Autor hovorí, že sme závislí od Boha. Od neho sme prijali bytie a všetko čo máme. Iba Boh je Kráľ. Nepokoj a prázdnotu duše môže byť naplnená iba cez Boha. On musí kraľovať v našom srdci. Iba Boh nám môže dať skutočné šťastie. Naše šťastie závisí od nášho pripojenia sa k Bohu.
Druhý princíp – koncept dokonalosti. Hlavnými prostriedkami na dosiahnutie dokonalosti sú sviatosti, svätá spoveď, čnosti. Človek musí získať „nahotu ducha“ a mať čisté srdce, ktoré je bezpodmienečne potrebné pre duchovný pokrok. Duša musí hľadať Boha vo všetkých veciach a iba jeho. Je potrebné preto odovzdať sa úplne Bohu. Slúžiť mu s celou dušou a celým srdcom, veľkodušne.
Tretí a štvrtý princíp – dva elementy duchovného života: očistenie srdca (keď je srdce dobre očistené, Boh naplní svojou svätou prítomnosťou a svojou láskou dušu a všetky schopnosti: pamäť, rozum, vôľu.) a podrobenie sa vedeniu Ducha (dary Ducha Svätého, najmä dar rozlišovania). Tieto dva elementy sú dva póly celej spirituality.
Piaty princíp – ísť do ústrania a vnútorný život. Je to vlastne život modlitby, ktorá je potrebná pre zjednotenie sa s Bohom.
Šiesty princíp – jednota s naším Pánom. Realizuje sa cez alebo prostredníctvom poznania, lásky, napodobňovania v chudobe, čistote, poslušnosti, v pokore a poníženosti. Náš Pán musí byť milovaný v Najsvätejšej sviatosti.
Siedmy princíp – poriadok a stupne života modlitby. Na začiatku hovorí o modlitbe všeobecne, aby bol človek otvorený pre modlitbu, potom prechádza k meditácii, ďalej k afektívnej modlitbe a napokon hovorí o kontemplácii. Lallemant podčiarkuje najmä kontempláciu, ktorú považuje za veľmi potrebnú pre apoštolský život. Ďalej hovorí o troch možnostiach poznať Boha: poznanie nášho Pána cez telesné zmysly; poznanie Boha cez predstavivosť alebo obrazotvornosť a poznanie Boha cez vnútorné videnie.
Podrobnejšie sa týmto témam z diela „Doctrina Espiritual“ budem venovať v nasledujúcich príspevkoch.
Odporúčanie knihy: České vydavateľstvo Refugium Velehrad vydalo publikáciu – Spiritualita srdce. Duchovní učení od Louis Lallemant. Rok vydania 2009.
Spracované podľa:
AA.VV., Diccionario de espiritualidad (Tomo I., II., III., dir. Ermanno Ancilli), Editorial Herder, Barcelona 1987.
AA.VV., Diccionario de espiritualidad ignaciana, Mensajero – Sal Terrae, Bilbao 2007.
BANGERT, V. W., Historia de la Compañía de Jesús, Sal Terrae, Santader 1981.
FRIZ, Rossano Zas, “La tradición mística ignaciana (II): Autores franceses de los siglos XVI al XX”: Manresa 77, 2005, pp. 325-342.
LALLEMANT, L., Doctrina Espiritual, Segunda edición, Colección “Spiritus”, Ediciones Desclee de Brouwer, 1963.
QUINZÁ LLEÓ, X, “La ciencia de los santos. Mística y marginación en la espiritualidad jesuita del siglo XVII francés”, Miscelánea Comillas 59, no 115 (Julio- diciembre), 547-570.