Prvá poznámka ( DC 1)
Duchovné cvičenia sú praktická metóda, ktorá obsahuje sériu duchovných aktivít (DC 6,11,17,46), nasmerovaných k tomu, ktorý sa cvičí (exercitant), aby mohol zvíťaziť nad sebou samým (DC21), aby prekonal alebo kontroloval všetky nezriadené náklonnosti alebo sklony (neinšpirované Bohom, DC 157,184,338), ktoré by mu mohli zabrániť hľadať, nachádzať a objímať, so všetkou duchovnou slobodou a s celým srdcom, spásnu vôľu Boha v jeho živote DC 21, 177, 185).
Vo svojej „Prvej všeobecnej skúške“ (EXAMEN), ktorej sa majú podriadiť všetci, čo žiadajú o prijatie do Spoločnosti, svätý Ignác vysvetľuje kandidátom prvú zo šiestych hlavných skúšok, ktoré ich čakajú: „Prvá skúška: vykonať si duchovné cvičenia, trvajúce viac-menej jeden mesiac. Ide o spytovanie svedomia, revíziu predošlého života, všeobecnú spoveď, uvažovanie o vlastných hriechoch, kontemplovanie udalostí a tajomstiev života, smrti, vzkriesenia a nanebovstúpenia Krista, nášho Pána; a cvičenie sa v ústnej a rozjímavej modlitbe podľa schopnosti jednotlivcov, ako o tom boli v Pánovi poučení.“ (Stanovy 65)
Svätý Ignác teda predkladá základného ducha Duchovných cvičení aj do Stanov Spoločnosti Ježišovej ako podstatnú dispozíciu, aby udržal a zväčšil dobré vlastnosti a čnosti kandidátov.
Poznáme aj niekoľko príkladov zo Svätého Písma o tom, ako máme hľadať a nájsť Božiu vôľu v usporiadaní vlastného života na spásu svojej duše (DC 1), čo je vlastne cieľom Duchovných cvičení.
V hĺbke svojej existencie človek vždy hľadá Boha. Úprimné hľadanie Boha sa uskutočňuje v jednoduchosti srdca. V knihe Múdrosti čítame: „Milujte spravodlivosť, panovníci zeme! Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou, hľadajte ho v úprimnosti srdca! (Mud 1,1). Ďalej hľadanie Boha sa uskutočňuje v pokore, skromnosti a v chudobe. Opäť môžeme otvoriť Písmo: „Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, ktorí konáte podľa jeho práva, hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru…“(Sof 2, 3) alebo „Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú. Naveky nech žijú ich srdcia“ (Ž 22,27). Boha máme hľadať skrúšeným srdcom a poníženým duchom (Dan 3, 39n).
V hľadaní Boha nám vždy pomáha Ježiš Kristus, ktorý pomáha rozlíšiť pravé a falošné hľadanie Boha. Hľadať a nájsť Boha je hľadať a nájsť Ježiša. Ako píše sv. Pavol: „ A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista….bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa“ (Flp 3,8.12).
Božia vôľa sa vyskytuje v jeho spásnom zámere alebo cieli, ktorý sa konkretizuje a prejavuje v udalosti. Človek ju musí odkryť, vnútorne prijať a slobodne naplniť. Zákon predkladá praktickú a neúplnú Božiu vôľu. Božia vôľa sa dokonale plní v nebi, a ktorá sa tiež musí plniť celkom aj na zemi. V modlitbe Otče náš voláme: „Príď tvoje kráľovstvo, buď vôľa tvoja“(Mt 6, 10). Až do príchodu Krista, Boh vyjadroval svoju vôľu múdro, slobodne a láskavo hriešnemu ľudstvu prostredníctvom Zákona, prorokov a cez mnohé historické udalosti.
Ježiš Kristus zjavuje a plní Božiu vôľu dokonale. Kto počúva Ježiša Krista, plní Božiu vôľu. Nový zákon nám poskytuje množstvo príkladov: Mt 7, 21; 11,25; 12,50; Jn 4,34; 5,30; 8,29….
Skutočný, pravý učeník Ježiša Krista musí rozlišovať Božiu vôľu, musí hľadať Božiu vôľu a s pomocou Božou ju aj realizovať (Rim 12,2; Kol 1,9n; 1Pt 2,15; 3,17) Musí hľadať lásku a dobro.
Na záver ešte dva body z Katechizmu Katolíckej Cirkvi:
1704 Ľudská osoba má účasť na svetle a sile Božieho Ducha. Svojím rozumom je schopná pochopiť poriadok vecí stanovený Stvoriteľom. Svojou vôľou je sama od seba schopná smerovať k svojmu pravému dobru. Nachádza svoju dokonalosť v tom, že hľadá a miluje pravdu a dobro.
1766 „Milovať znamená chcieť niekomu dobre.“ Všetky ostatné city majú pôvod v tomto prvotnom hnutí ľudského srdca k dobru. Miluje sa iba dobro. „[Vášne] sú zlé, ak je láska zlá; sú dobré, ak je láska dobrá.“