Kniha Exodus nám ponúka pohľad na Mojžišov život: na jeho povolanie, poslanie a osobné skúsenosti s Bohom. Uvediem päť príkladov:
Narodenie a mladosť Mojžiša.
Zaujímavá bola situácia v pozadí. Predovšetkým prosperita Hebrejov v Egypte (Ex 1, 1-9), utláčanie Hebrejov zo strany Egypťanov (Ex 1, 8-22) a aktivita egyptského faraóna, ktorý vyhlásil zákon proti Hebrejom – zavraždiť všetkých malých chlapcov (Ex 1, 15-22). Na pozadí týchto udalostí Boh pripravuje narodenie Mojžiša v hebrejskej rodine (Ex 2, 1-3). Tajomné pôsobenie Boha však pokračuje ďalej. Keď Mojžišovi hrozí nebezpečenstvo straty života (Ex 2, 3-4), Boh posiela svoju pomoc cez ľudí, ktorí Mojžiša zachránia (Ex 2, 5-10). Pôsobenie Boha je diskrétne, je tajomné aj v prvých rokoch jeho mladosti, počas ktorých ho pripravuje na jeho budúce povolanie a poslanie. Mojžiš poznáva egyptskú kultúru, zvyky a obyčaje, poznáva jazyk Egypťanov.
Povolanie Mojžiša.
Je evidentné, že Boh má s Mojžišom svoj plán. Po tajomnom pôsobení a sprevádzaní Mojžiša v mladosti prichádza na rad osobné stretnutie pri horiacom kríku (Ex 3, 1-6). Mojžiš má prvú osobnú skúsenosť s Bohom, ktorý ho volá (Ex 3, 6), a ktorý mu zjavuje svoje meno (Ex 3, 13-22). Volanie Boha je veľmi osobné. Volá Mojžiša jeho menom (Ex 3, 4). Zaujímavosťou je, že Boh pozná celú Mojžišovu minulosť, a predsa ho volá a mení jeho životné plány. Cieľom povolania je misia, poslanie (Ex 3, 7-12). Osobné povolanie však vyvoláva zo strany Mojžiša isté námietky či výhrady (Ex 4, 1-16), ktoré sa mnohokrát objavujú aj u iných biblických postáv. V tomto povolaní, podobne ako u iných, môžeme vidieť skutočnosť, že Boh nikdy nezostane nevšímavý voči poslaniu (Ex 3, 12) a osobe (Ex 4, 12), ktorú povolal.
Mojžiš na Sinaji.
Mojžiš má okrem osobnej skúsenosti pri povolaní aj ďalšie. Má privilégium osobne komunikovať s Bohom. Boh pozýva Mojžiša na Sinaj (Ex 19, 16-20). Je to veľký dar. V dialógu s Bohom Mojžiš dostáva dary, nielen pre seba, ale aj pre celý Boží ľud. Jedným z darov je dar Desatora (Ex 20, 1-20).
Mojžišova modlitba.
Kniha Exodus pokračuje v opisovaní Mojžišových osobných skúseností s Bohom aj cez modlitbu. V modlitbe sa odkrýva jeho hlboký osobný vzťah k Bohu, jeho odvaha, ktorú vkladá do modlitby. Mojžiš prosí Boha za svoj ľud (Ex 32-33), Mojžiš žiada Boha (Ex 32, 7-10; Ex 32, 30-32). Jeho modlitba je otvorená, jasná a úprimná (Ex 32, 7-11; Ex 32, 30-32). Nie je však monológom, pretože Boh jeho modlitbu počúva a odpovedá na ňu (Ex 33, 17).
Videnie Boha.
Mojžišova skúsenosť s Bohom je mystická. Videnie je jedným zo spôsobov komunikácie s Bohom. Udalosť Mojžiša je v Biblii špeciálna, pretože videl tvar alebo formu Boha, a mohol sa s Bohom rozprávať z tváre do tváre (Ex 34, 1-10; Num 12, 8; Dt 34, 10). Môžeme povedať, že sa jedná o prijatie obrazov, ktoré majú vždy charakter subjektívny, osobný. Mojžiš však predtým prežíval túžbu, aby videl Boha (Ex 33, 18). To je celkom zaujímavé. Stretnutie s Bohom Mojžišovi prinieslo aj vonkajšiu premenu – zažiarila mu tvár (Ex 34, 29-34). Všetci Izraeliti to videli.