Ak chceme charakterizova\u0165 ignaci\u00e1nsku spiritualitu jedn\u00fdm slovom, ve\u013emi v\u00fdsti\u017en\u00fdm slovom na to je slovo „cesta“. Aj ke\u010f Ign\u00e1c toto slovo prehnane \u010dasto nepou\u017e\u00edval, predsa sa objavuje v\u017edy znova a na rozhoduj\u00facich miestach a d\u00fdcha cel\u00fdm jeho \u017eivotom, vierou a c\u00edten\u00edm.<\/p>\n
Najsk\u00f4r bola cestou Baska Iniga z Loyoly naroden\u00e9ho v roku 1491 na z\u00e1mku Loyola, cesta hore: kari\u00e9ra na kr\u00e1\u013eovskom dvore. \u0164a\u017ek\u00fdm zranen\u00edm kolena, ktor\u00e9 utrpel pri obrane pevnosti Pamplona v roku 1521, sa za\u010dala jeho priamo\u010diaro napl\u00e1novan\u00e1 cesta nahor st\u00e1va\u0165 duchovnou cestou obr\u00e1tenia a cestou „kari\u00e9ry smerom nadol“. Viedla ho do v\u0161etk\u00fdch h\u013abok a\u017e k poku\u0161eniu sp\u00e1cha\u0165 samovra\u017edu, ale aj do v\u0161etk\u00fdch v\u00fd\u0161in mystick\u00e9ho spojenia s Bohom.<\/p>\n
Na tejto svojej \u017eivotnej ceste sa Ign\u00e1c ozna\u010duje ako „p\u00fatnik“. Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek je homo viator<\/em>, t.j. \u010dlovek na ceste. Je to v\u0161ak typick\u00fd Ign\u00e1c, \u017ee skusuje putovanie ako svoj osobn\u00fd duchovn\u00fd pocit \u017eivota, \u017ee sa pod listy v\u017edy znova podpisuje ako „p\u00fatnik“. Verejne sa k tomu prizn\u00e1va a je vhodn\u00e9 , \u017ee jeho duchovn\u00e1 autobiografia vy\u0161la pod n\u00e1zvom „Rozhovory p\u00fatnika<\/em>„. Tam rozpr\u00e1va o svojich cest\u00e1ch, ktor\u00e9 ho \u010di u\u017e pe\u0161o, na jazdn\u00fdch zvierat\u00e1ch alebo na lodiach viedli cez Eur\u00f3pu do Anglicka a Jeruzalema. Pritom chce v\u0161ak pouk\u00e1za\u0165 iba na to jedno: „ako ho viedol Boh“.<\/p>\n T\u00e1to jeho vn\u00fatorn\u00e1 cesta vyvrcholila v exerci\u010dnej knihe, v „Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach“. Ign\u00e1c s\u00e1m ich prirovn\u00e1va ku „ch\u00f4dzi a k behu“. Ako sprievodca poskytuje Ign\u00e1c \u010dlovekovi, ktor\u00fd sa modl\u00ed pomoc, pre\u017ei\u0165 duchovn\u00e9 sk\u00fasenosti. Spiritualita cesty sa v\u017edy sp\u00e1ja aj s duchovnou sk\u00fasenos\u0165ou. Na ceste modlitby v exerc\u00edci\u00e1ch sprev\u00e1dza Ign\u00e1c \u010dloveka v\u0161etk\u00fdmi „duchovn\u00fdmi krajinami“: z\u00e1hradou Eden, p\u00fa\u0161\u0165ou, tmav\u00fdmi roklinami, horou T\u00e1bor, Golgotou a horou Nanebovst\u00fapenia a rozposlania.<\/p>\n \u010clovek, ktor\u00fd sa modl\u00ed a cvi\u010d\u00ed je pozvan\u00fd, sta\u0165 sa Je\u017ei\u0161ov\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom na ceste, ktor\u00fd s\u00e1m je Cesta, na ktorej Boh vych\u00e1dza v \u00fastrety \u010dlovekovi. Ako na ka\u017edej ceste, s\u00fa aj tu d\u00f4le\u017eit\u00e9 kri\u017eovatky ciest, na ktor\u00fdch je potrebn\u00e9 sa rozhodn\u00fa\u0165. Ignaci\u00e1nska spiritualita je spiritualitou rozhodovania sa, rozhodnosti, slobody. Predov\u0161etk\u00fdm pri cvi\u010deniach a pokynoch k vo\u013ebe sa nach\u00e1dzaj\u00fa mnoh\u00e9 ignaci\u00e1nske pom\u00f4cky pre rozhodovanie a pre cestu. „Rozli\u0161ovanie duchov“ pom\u00e1ha n\u00e1js\u0165 stopy a spozn\u00e1va\u0165, \u010di smeruj\u00fa k Bohu t.j. \u010di ved\u00fa k v\u00e4\u010d\u0161ej viere, n\u00e1deji a l\u00e1ske, alebo naopak k v\u00e4\u010d\u0161ej ned\u00f4vere, k bezn\u00e1deji a k egoizmu.<\/p>\n Bo\u017eie stopy m\u00f4\u017ee sledova\u0165 iba \u010dlovek, ktor\u00fd \u017eije zo „slobody ducha“, z indiferencie. T\u00e1to „anga\u017eovan\u00e1 pokojnos\u0165“ \/Teilhard de Chardin SJ\/, „vzn\u00e1\u0161anie sa \u017eiv\u00e9ho“ \/Max Frisch\/ umo\u017e\u0148uje, aby sme boli otvoren\u00ed pre v\u0161etky smery cesty, ku ktor\u00fdm vol\u00e1 Bo\u017e\u00ed Duch.<\/p>\n T\u00e1to vn\u00fatorn\u00e1 a vonkaj\u0161ia mobilita, \u010dasto naz\u00fdvan\u00e1 aj pripravenos\u0165 „necha\u0165 sebou disponova\u0165“, je vyjadren\u00e1 v slove, ktor\u00e9 je jedno z naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00fdch Ign\u00e1cov\u00fdch slov: „nako\u013eko“. T\u00fdm poz\u00fdva, aby sme v\u017edy nanovo a diferencovane pristupovali k najrozli\u010dnej\u0161\u00edm situ\u00e1ci\u00e1m, \u013eu\u010fom, \u010dasom, okolnostiam.<\/p>\n Ignaci\u00e1nske „magis“, t.j. „viac“, mus\u00edme v jazyku spirituality cesty preklada\u0165 slovom „\u010falej“: „Zdokona\u013euj sa \u010falej, miluj \u010falej, kr\u00e1\u010daj \u010falej“. Prv\u00fd krok, ku ktor\u00e9mu toto „\u010falej“ vedie je krok dosta\u0165 sa z \u010disto egoistickej zaujatosti sebou. K tomu p\u00ed\u0161e Ign\u00e1c v Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach: „Lebo nech si ka\u017ed\u00fd uvedom\u00ed, \u017ee nato\u013eko pokro\u010d\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch duchovn\u00fdch veciach, nako\u013eko sa oslobod\u00ed od seba l\u00e1sky, od vlastnej v\u00f4le a od vlastn\u00e9ho z\u00e1ujmu.“ \/DC 189\/. Krok, ktor\u00fd urob\u00edme zo seba, je krokom k in\u00fdm \u013eu\u010fom. Pre Ign\u00e1ca sa st\u00e1valo v\u017edy viac \u017eivotn\u00fdm obsahom \u00eds\u0165 k \u013eu\u010fom, aby ich viedol k Bohu, ku Kristovi. Kv\u00f4li tomu on i jeho spolo\u010dn\u00edci podnikali v\u0161etky cesty. Preto, aby “ pom\u00e1hali du\u0161iam“, mu nebola \u017eiadna cesta pr\u00edli\u0161 strm\u00e1 a dlh\u00e1 a \u017eiaden odpor pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fd.<\/p>\n Ako Je\u017ei\u0161ov „posol, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei“, ohlasoval evanjelium v\u0161ade a najrozli\u010dnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom. Aby mohli by\u0165 jeho spolo\u010dn\u00edci ako u\u010den\u00edci, apo\u0161toli na ceste k \u013eu\u010fom, nechcel pre svoju Spolo\u010dnos\u0165 ani \u017eiadnu ch\u00f3rov\u00fa modlitbu. „K n\u00e1\u0161mu povolaniu patr\u00ed precestova\u0165 mnoh\u00e9 krajiny“, tak znie v jednom z reho\u013en\u00fdch pravidiel.<\/p>\n Na tejto duchovnej ceste sa vytvoril u Ign\u00e1ca a jeho spolo\u010dn\u00edkov ur\u010dit\u00fd „duchovn\u00fd postup“, \u0161t\u00fdl, sp\u00f4sob napredovania \u2013 noster modus procedendi<\/em>. Aj toto je charakteristick\u00e9 pre ignaci\u00e1nsku spiritualitu cesty: ma\u0165 cit pre \u0161t\u00fdl a met\u00f3du a premyslen\u00fd sp\u00f4sob postupovania.<\/p>\n Prirodzene tu nejde o „duchovn\u00fd management“. Tak\u00e9to sp\u00f4soby napredovania s\u00fa ur\u010dovan\u00e9 z\u00e1kladn\u00fdm postojom, ktor\u00fd Ign\u00e1c naz\u00fdva „\u00facta a \u00factivos\u0165“. Vo svojom Duchovnom denn\u00edku zaznamen\u00e1va, \u017ee toto je cesta <\/em>, ktor\u00e1 ho vedie k Bohu a k stvoreniam.<\/p>\n Ign\u00e1covi ide vo v\u0161etkom o \u010des\u0165 a osl\u00e1venie Boha. \u00dacta mu dovo\u013euje „Boha h\u013eada\u0165 a n\u00e1js\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch veciach“. Toto Ign\u00e1covo heslo je takpovediac „kres\u0165ansk\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota“, h\u013eada\u0165 a nach\u00e1dza\u0165 Boha vo v\u0161etk\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch, v osamelosti, v povolan\u00ed, v modlitbe, v priate\u013estve, v pr\u00e1ci, v liturgii, v bl\u00ed\u017enom, v sm\u00fatku a v radosti.<\/p>\n Je to pr\u00edzna\u010dn\u00e1 n\u00e1hoda, \u017ee prv\u00fd kostol, ktor\u00fd dostali v R\u00edme Ign\u00e1c a jeho spolo\u010dn\u00edci, bol kostol „Madonna della Strada“, zasv\u00e4ten\u00fd Hodigitrii, – M\u00e1rii, Matke Cesty. M\u00e1ria bola Ign\u00e1covi v\u017edy sprievodky\u0148ou na jeho duchovnej, \u017eivotnej ceste. – Niekto, kto raz videl „p\u00fatnika“ na tejto ceste, hovoril o \u0148om ako o „malom \u0160panielovi, ktor\u00fd kr\u00edva a m\u00e1 tak\u00e9 vesel\u00e9 o\u010di“.<\/p>\n (Spracovan\u00e9 pod\u013ea: Willi Lambert SJ, Z l\u00e1sky ku skuto\u010dnosti)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Cesta Ak chceme charakterizova\u0165 ignaci\u00e1nsku spiritualitu jedn\u00fdm slovom, ve\u013emi v\u00fdsti\u017en\u00fdm slovom na to je slovo „cesta“. Aj ke\u010f Ign\u00e1c toto slovo prehnane \u010dasto nepou\u017e\u00edval, predsa sa objavuje v\u017edy znova a na rozhoduj\u00facich miestach a d\u00fdcha cel\u00fdm jeho \u017eivotom, vierou a c\u00edten\u00edm. Najsk\u00f4r bola cestou Baska Iniga z Loyoly naroden\u00e9ho v roku 1491 na z\u00e1mku Loyola,… \u010c\u00edta\u0165 viac »Cesta sv. Ign\u00e1ca<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[6],"tags":[71,173,83,103],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/899"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=899"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/899\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=899"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=899"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=899"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}