\u00a0\u00davod.\u00a0<\/b>Sv. Ign\u00e1c z Loyoly je ve\u013ek\u00fdm u\u010dite\u013eom modlitby. Takmer vo v\u0161etk\u00fdch svojich dielach sa vyjadruje o modlitbe; pon\u00faka mno\u017estvo odpor\u00fa\u010dan\u00ed, ako sa modli\u0165, ako vies\u0165 dial\u00f3g \u010di rozhovor s Bohom. Najzn\u00e1mej\u0161ia je v\u0161ak jeho kni\u017eo\u010dka Duchovn\u00e9 cvi\u010denia<\/i>, v ktorej n\u00e1m predstavuje viacero sp\u00f4sobov modlitby, zostaven\u00fdch na z\u00e1klade svojich vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed. Medzi ne patria predov\u0161etk\u00fdm: \u00favaha, rozj\u00edmanie, opakovanie, pou\u017eitie zmyslov, tri sp\u00f4soby modlitby, osobitn\u00e9 a v\u0161eobecn\u00e9 spytovanie svedomia a kontempl\u00e1cia, ktorej sa budeme v nasleduj\u00facich riadkoch osobitne venova\u0165. Kontempl\u00e1cia pod\u013ea Ign\u00e1ca je sp\u00f4sob pribl\u00ed\u017eenia sa k tajomstvu Krista prostredn\u00edctvom dlh\u0161ieho pozorovania konkr\u00e9tnej udalosti: vidie\u0165 osoby, po\u010d\u00fava\u0165 slov\u00e1, pozorova\u0165 skutky. V kontempl\u00e1cii zauj\u00edma najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie miesto obrazotvornos\u0165, av\u0161ak \u010dinn\u00e9 s\u00fa aj pam\u00e4\u0165, rozum a v\u00f4\u013ea, rovnako aj v\u0161etky zmysly. V tejto kr\u00e1tkej \u0161t\u00fadii by som chcel predstavi\u0165 metodol\u00f3giu kontemplat\u00edvnej modlitby, ako ju Ign\u00e1c predstavuje na za\u010diatku \u201eDruh\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a DC\u201c. Pr\u00e1ve v \u201eDruhom t\u00fd\u017edni DC\u201c sv. Ign\u00e1c odpor\u00fa\u010da exercitantovi predov\u0161etk\u00fdm kontempl\u00e1ciu. Ide o sp\u00f4sob modlitby, ktor\u00fd pod\u013ea neho pom\u00e1ha ponori\u0165 sa do vn\u00fatorn\u00e9ho poznania Je\u017ei\u0161a Krista, sp\u00f4sob, ktor\u00fd pom\u00e1ha r\u00e1s\u0165 v l\u00e1ske k nemu a v jeho nasledovan\u00ed.<\/p>\n
Sv. Ign\u00e1c kontempl\u00e1ciu ako sp\u00f4sob modlitby nevymyslel. Prijal ju z bohatej trad\u00edcie Cirkvi. Dal sa obohati\u0165 be\u017enou trad\u00edciou Devotio moderna[1]<\/a>, ktor\u00e1 za\u010dlenila stredovek\u00fdm sp\u00f4sobom do modlitby kontemplovanie \u017eivota Je\u017ei\u0161a Krista. Kontempl\u00e1cia, tak ako sa objavuje v Exerc\u00edci\u00e1ch<\/i>, m\u00e1 svoj zrod alebo vo sv\u00e4tom Bernardovi, alebo vo franti\u0161k\u00e1nskej spiritualite, ktorej najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm vzorom sa stal sv\u00e4t\u00fd Bonavent\u00fara.<\/p>\n Kontempl\u00e1cia m\u00e1 typick\u00e9 \u010drty pr\u00edstupn\u00e9 pre jednoduch\u00fdch \u013eud\u00ed a upriamuje sa na form\u00e1ciu kres\u0165ansk\u00e9ho \u013eudu. Pozost\u00e1va z postupn\u00e9ho osvojenia si tajomstva historick\u00e9ho \u010dlove\u010denstva Je\u017ei\u0161a Krista, zn\u00e1meho zo Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma. Preto m\u00e1 nesmiernu hodnotu. Poznanie \u010dlove\u010denstva (\u013eudskosti) Je\u017ei\u0161a Krista vzbudzuje l\u00e1sku u exercitanta. Pr\u00e1ve \u010dlove\u010denstvo Je\u017ei\u0161a Krista bolo jazykom, ktor\u00fdm sa Boh uk\u00e1zal a pribl\u00ed\u017eil sa k \u010dloveku, t\u00fdm \u017ee mu zjavil svojho Syna a pon\u00fakol mu konkr\u00e9tny a hmatate\u013en\u00fd sp\u00f4sob sp\u00e1sy.[2]<\/a><\/p>\n Kontempl\u00e1cia v Ign\u00e1covom duchu m\u00e1 za cie\u013e, \u010di predmet Je\u017ei\u0161a. Nie je ani \u0161pekul\u00e1ciou, ani moralizovan\u00edm, ani nevedie k rozhodnutiam. Nie je ani prem\u00fd\u0161\u013ean\u00edm. \u010c\u00edm v\u0161ak je: je ve\u013ek\u00fdm darom od P\u00e1na. Jej dynamika poch\u00e1dza z os\u00f4b a situ\u00e1ci\u00ed hist\u00f3rie sp\u00e1sy. Na dosiahnutie \u00fa\u010dinku kontempl\u00e1cie Ign\u00e1c predklad\u00e1 met\u00f3du, ktor\u00fa si osvojil na z\u00e1klade vlastnej sk\u00fasenosti: 1. upokoji\u0165 sa; 2. uvedomi\u0165 si pr\u00edtomnos\u0165 Boha; 3. pr\u00edpravn\u00e1 modlitba; 4. prv\u00e1 predohra \u2013 hist\u00f3ria; 5. druh\u00e1 predohra \u2013 rekon\u0161trukcia miesta; 6. tretia predohra \u2013 prosba; 7. obsah kontemplat\u00edvnej modlitby; 8. rozhovor a Ot\u010de n\u00e1\u0161.<\/p>\n \u00a01. upokoji\u0165 sa \u2013 serenarse<\/i> (DC 239)<\/b><\/p>\n \u00a0Je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 pozorova\u0165 v kni\u017eo\u010dke Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/i>, ako sv. Ign\u00e1c kladie ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz na upokojenie sa, st\u00ed\u0161enie. Ide o jeden z prv\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00fdch postojov, aby sa dosiahol cie\u013e DC, ktor\u00fdm je: \u201eh\u013eada\u0165 a n\u00e1js\u0165 Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu v usporiadan\u00ed vlastn\u00e9ho \u017eivota\u201c[3]<\/a>. St\u00ed\u0161enie alebo upokojenie sa spom\u00edna hne\u010f v nieko\u013ek\u00fdch dodatkoch \u010di odpor\u00fa\u010daniach pre dobr\u00fa modlitbu.<\/p>\n Na prvom mieste sa hovor\u00ed o tejto skuto\u010dnosti v \u201eDodatkoch, aby sa lep\u0161ie robili cvi\u010denia a lep\u0161ie sa na\u0161lo to, po \u010dom t\u00fa\u017eime\u201c[4]<\/a>. V tre\u0165om dodatku p\u00ed\u0161e: \u201ePostoj\u00edm krok alebo dva pred miestom, na ktorom chcem nazera\u0165 alebo rozj\u00edma\u0165, na dobu jedn\u00e9ho Ot\u010den\u00e1\u0161a, uva\u017euj\u00fac s pozdvihnutou mys\u013eou, ako Boh, n\u00e1\u0161 P\u00e1n, sa d\u00edva na m\u0148a at\u010f. a poklon\u00edm sa na znak \u00facty a pon\u00ed\u017eenosti.\u201c[5]<\/a><\/p>\n Druh\u00fdm miestom je tzv. piata pozn\u00e1mka. Ign\u00e1c v nej p\u00ed\u0161e: \u201eHne\u010f, ako si spomeniem, \u017ee u\u017e je \u010das na cvi\u010denie, ktor\u00e9 m\u00e1m robi\u0165, prv ne\u017e by som sa do neho pustil, predlo\u017e\u00edm si pred o\u010di, kam a pred koho idem.\u201c[6]<\/a> Pozn\u00e1mka n\u00e1m hovor\u00ed o tom, ak\u00e9 je d\u00f4le\u017eit\u00e9 upokoji\u0165 ducha i telo, uva\u017euj\u00fac o tom, kam idem a pred koho sa idem postavi\u0165 v modlitbe.<\/p>\n E\u0161te v\u00fdslovnej\u0161ie Ign\u00e1c t\u00fato potrebu st\u00ed\u0161enia opisuje v \u201eTroch sp\u00f4soboch modlitby\u2018, konkr\u00e9tne v DC 239, 250 a 258. Uvediem predov\u0161etk\u00fdm DC 239: \u201ePred vst\u00fapen\u00edm do modlitby, zatia\u013e \u010do sed\u00edm alebo sa prech\u00e1dzam, pod\u013ea toho, ako mi to lep\u0161ie padne, nech si duch trochu odpo\u010dinie, uva\u017euj\u00fac, kam idem a na \u010do. A tento ist\u00fd dodatok sa urob\u00ed na za\u010diatku v\u0161etk\u00fdch sp\u00f4sobov modlitby.\u201c[7]<\/a><\/p>\n Ak\u00fdm sp\u00f4sobom sa m\u00f4\u017eeme st\u00ed\u0161i\u0165 \u2013 upokoji\u0165 a \u010do je d\u00f4vodom tohto postoja? Pon\u00faka sa n\u00e1m hne\u010f nieko\u013eko u\u017e overen\u00fdch sp\u00f4sobov na st\u00ed\u0161enie: vyh\u013eada\u0165 si tich\u00e9 miesto, zauja\u0165 pohodln\u00e9 dr\u017eanie tela, vyh\u013eada\u0165 adekv\u00e1tne miesto na modlitbu, uvo\u013eni\u0165 sa, pomaly a zhlboka d\u00fdcha\u0165, prec\u00edti\u0165 tlkot srdca, necha\u0165 r\u00e1s\u0165 v sebe ticho a pokoj, eliminova\u0165 strach a zhon, ktor\u00e9 n\u00e1s m\u00f4\u017eu pri modlitbe rozpty\u013eova\u0165 a odv\u00e1dza\u0165 pozornos\u0165 od toho, kam ideme a pred koho sa ideme v modlitbe postavi\u0165.[8]<\/a> V\u0161etky tieto postoje n\u00e1s maj\u00fa privies\u0165 ku vn\u00fatorn\u00e9mu tichu a maj\u00fa n\u00e1m pom\u00f4c\u0165 ho nadobudn\u00fa\u0165, aby sme mohli po\u010du\u0165 seba sam\u00fdch, svet okolo n\u00e1s a Boha, ktor\u00fd sa n\u00e1m prihov\u00e1ra. D\u00f4vodom tohto postoja je t\u00fa\u017eba zachyti\u0165 pr\u00edtomnos\u0165 Boha, preuk\u00e1za\u0165 Bohu u\u017e na za\u010diatku \u010des\u0165 a \u00factu,[9]<\/a> spozorova\u0165 ho a kontemplova\u0165 ho vo stvoren\u00fdch veciach[10]<\/a> a tak vst\u00fapi\u0165 do int\u00edmneho dial\u00f3gu s L\u00e1skou, \u010do je skuto\u010dn\u00e1 kontemplat\u00edvna modlitba. Druh\u00fdm d\u00f4vodom st\u00ed\u0161enia pri kontempl\u00e1cii Boha je na\u0161a pokorn\u00e1 \u00factivos\u0165,[11]<\/a> ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 aj vonkaj\u0161ia, aj vn\u00fatorn\u00e1. Ign\u00e1c o nej p\u00ed\u0161e aj vo svojom Denn\u00edku<\/i>, 156 \u2013 157: \u201eVo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto dob\u00e1ch: pred om\u0161ou, v om\u0161i a po nej, bola vo mne jedna my\u0161lienka, ktor\u00e1 mi prenikala vn\u00fatro du\u0161e: s akou ve\u013ekou \u00factou a \u00factivou pokorou by som mal vyslovova\u0165 meno Boha … \u00e1no, st\u00e1le som sa vracal k tejto \u00factivosti, pred om\u0161ou, na izbe a v kaplnke a po\u010das om\u0161e…\u201c[12]<\/a><\/p>\n \u00a02. pr\u00edtomnos\u0165 Boha \u2013 presencia de Dios<\/i> (DC 75)<\/b><\/p>\n \u00a0Pre sv. Ign\u00e1ca je modlitba v\u017edy dial\u00f3gom alebo konverz\u00e1ciou s Bohom. To znamen\u00e1, \u017ee Boh je v modlitbe pr\u00edtomn\u00fd, je s nami, kr\u00e1\u010da po na\u0161ej strane, je v na\u0161om vn\u00fatri, dokonca viac ne\u017e my sami v sebe. T\u00e1to jeho pr\u00edtomnos\u0165 n\u00e1m d\u00e1va mo\u017enos\u0165 hovori\u0165 s n\u00edm v pokoji, po\u010d\u00fava\u0165, \u010do hovor\u00ed prostredn\u00edctvom svojho Slova. Pr\u00edtomnos\u0165 Boha v modlitbe pod\u013ea Ign\u00e1ca spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee P\u00e1n sa na m\u0148a d\u00edva.[13]<\/a> Predstavme si, \u017ee sme v nejakej miestnosti a je s nami nejak\u00e1 osoba, ktor\u00e1 na n\u00e1s nepozer\u00e1, nejav\u00ed nijak\u00fd z\u00e1ujem, je akoby nepr\u00edtomn\u00e1, preto\u017ee sa nami nezaober\u00e1. A naopak, ke\u010f sa osoba na n\u00e1s pozer\u00e1, hoci sme v tichu a ni\u010d n\u00e1m nehovor\u00ed, jej poh\u013ead n\u00e1m m\u00f4\u017ee poveda\u0165 omnoho viac ako mnoh\u00e9 slov\u00e1 a my si uvedomujeme pr\u00edtomnos\u0165 tejto osoby. Nie\u010do podobn\u00e9 za\u017e\u00edvame aj s na\u0161\u00edm P\u00e1nom. Preto Ign\u00e1c odpor\u00fa\u010da, aby sme si v kontemplat\u00edvnej modlitbe \u2013 na jej za\u010diatku uvedomili, ako je Boh pr\u00edtomn\u00fd a ako sa na n\u00e1s l\u00e1skavo pozer\u00e1. O tom, \u017ee Boh je pr\u00edtomn\u00fd a vid\u00ed v\u0161etko, hovor\u00ed napr. \u017dalm 139: \u201ePane, ty ma sk\u00fama\u0161 a vie\u0161 o mne v\u0161etko; ty vie\u0161, \u010di sed\u00edm a \u010di stoj\u00edm. U\u017e z\u010faleka vn\u00edma\u0161 moje my\u0161lienky: \u010di kr\u00e1\u010dam a \u010di odpo\u010d\u00edvam, ty ma sleduje\u0161. A v\u0161etky moje cesty s\u00fa ti zn\u00e1me. … kam m\u00f4\u017eem utiec\u0165 pred tvojou tv\u00e1rou … tvoje o\u010di ma videli, ke\u010f som e\u0161te nebol stv\u00e1rnen\u00fd … sk\u00famaj ma, Bo\u017ee, a poznaj moje srdce, sk\u00famaj ma a v\u0161\u00edmaj si moje cesty.\u201c<\/p>\n \u00a03. pr\u00edpravn\u00e1 modlitba \u2013 oraci\u00f3n preparatoria<\/i> (DC 46)<\/b><\/p>\n \u00a0Sv. Ign\u00e1c navrhuje za\u010da\u0165 ka\u017ed\u00e9 cvi\u010denie modlitby pr\u00edpravnou modlitbou: \u201eProsi\u0165 o milos\u0165 Boha, n\u00e1\u0161ho P\u00e1na, aby v\u0161etky moje \u00famysly, \u010diny a skutky boli \u010disto zameran\u00e9 na slu\u017ebu a chv\u00e1lu jeho Bo\u017esk\u00e9ho majest\u00e1tu.\u201c[14]<\/a> Ako mo\u017eno vn\u00edma\u0165 t\u00fato Ign\u00e1covu pr\u00edpravn\u00fa modlitbu? Predov\u0161etk\u00fdm v nej mo\u017eno objavi\u0165 zhrnutie \u201ePrinc\u00edpu a fundamentu\u201c.[15]<\/a> Je to jedin\u00e1 \u010das\u0165 Exerc\u00edci\u00ed<\/i>, ktor\u00e1 sa opakuje identicky vo v\u0161etk\u00fdch cvi\u010deniach. Preto\u017ee \u201ePrinc\u00edp a fundament\u201c s\u00fa normou poriadku pre v\u0161etk\u00fdch pri ka\u017edom skutku \u010di konan\u00ed v \u017eivote.<\/p>\n Pr\u00edpravn\u00e1 modlitba n\u00e1s na za\u010diatku kontempl\u00e1cie v\u0165ahuje do pr\u00edtomnosti Boha, ku ktor\u00e9mu smeruj\u00fa v\u0161etky na\u0161e schopnosti. Z\u00e1rove\u0148 n\u00e1s vedie k tomu, \u017ee t\u00fato pr\u00edtomnos\u0165 Boha mus\u00edme \u017ei\u0165 po\u010das cel\u00e9ho procesu modlitby. Pri jednej pr\u00edle\u017eitosti p\u00e1ter Nadal povedal: \u201eIn\u00e1 vec, ktor\u00e1 ve\u013emi napom\u00e1ha, aby sme sa dobre mohli modli\u0165, je ma\u0165 na pam\u00e4ti Boha, ktor\u00fd je pr\u00edtomn\u00fd po\u010das ka\u017edej medit\u00e1cie…\u201c<\/p>\n V pr\u00edpravnej modlitbe Ign\u00e1c zd\u00f4raz\u0148uje na prvom mieste \u010distotu \u00famyslu. Pre Ign\u00e1ca bola \u010distota \u00famyslu ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1: h\u013eada\u0165 iba Boha a jeho sl\u00e1vu vo v\u0161etk\u00fdch veciach; pon\u00faknu\u0165 Bohu cel\u00e9 svoje bytie, cel\u00fa svoju slobodu, pam\u00e4\u0165, rozum, v\u00f4\u013eu.[16]<\/a> Hovor\u00ed o nej vo viacer\u00fdch svojich dielach, najm\u00e4 v listoch, Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach<\/i> a Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch<\/i>. V liste \u0161tuduj\u00facim spolubratom v kol\u00e9giu v Coimbre pri vysvet\u013eovan\u00ed cesty k dokonalosti p\u00ed\u0161e: \u201e\u0160tvrt\u00fd sp\u00f4sob, ako pom\u00e1ha\u0165 bl\u00ed\u017enym, preto\u017ee je ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00fd, spo\u010d\u00edva vo sv\u00e4t\u00fdch \u017eelaniach a modlitb\u00e1ch. A hoci v\u00e1m \u0161t\u00fadium neposkytne \u010das, aby ste ich mali ve\u013emi dlh\u00e9 (modlitby), m\u00f4\u017ee si v t\u00fa\u017ebach vynahradi\u0165 \u010das ten, kto kon\u00e1 neust\u00e1lu modlitbu vo v\u0161etk\u00fdch svojich cvi\u010deniach, prij\u00edmaj\u00fac ich iba pre slu\u017ebu Bohu…\u201c[17]<\/a><\/p>\n Podobne o \u010distote \u00famyslu p\u00ed\u0161e p\u00e1ter Polanco na poverenie sv. Ign\u00e1ca portugalsk\u00e9mu jezuitovi Antoniovi Brand\u00e3ovi, ktor\u00fd sprev\u00e1dzal p\u00e1tra \u0160imona Rodriguesa na jeho ceste z Portugalska do R\u00edma: \u201e…m\u00f4\u017eu sa cvi\u010di\u0165 v h\u013eadan\u00ed pr\u00edtomnosti n\u00e1\u0161ho P\u00e1na vo v\u0161etk\u00fdch veciach, ako v rozpr\u00e1van\u00ed s niek\u00fdm, kr\u00e1\u010dan\u00ed, pozeran\u00ed, vychutn\u00e1van\u00ed si vec\u00ed, po\u010d\u00favan\u00ed, ch\u00e1pan\u00ed a vo v\u0161etkom tom, \u010do budeme robi\u0165, preto\u017ee je pravda, \u017ee jeho Bo\u017esk\u00fd Majest\u00e1t je v pr\u00edtomnosti, v sile a podstate v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed … a okrem toho m\u00f4\u017eete sa cvi\u010di\u0165 v obetovan\u00ed sa n\u00e1\u0161mu P\u00e1novi mnoh\u00fdmi vecami \u2013 cez svoje \u0161t\u00fadi\u00e1 a pr\u00e1cu, t\u00fdm, \u017ee ich prij\u00edmame pre jeho l\u00e1sku, ods\u00favaj\u00fac do \u00fazadia na\u0161e z\u00e1\u013euby, aby sme v nie\u010dom sl\u00fa\u017eili jeho Majest\u00e1tu, pom\u00e1haj\u00fac t\u00fdm, pre ktor\u00fdch on zomrel. A v t\u00fdchto dvoch cvi\u010deniach by sme sa mohli vysk\u00fa\u0161a\u0165.\u201c[18]<\/a><\/p>\n V \u010fal\u0161om zo svojich listov p\u00ed\u0161e: \u201ePre toto v\u0161etci nech si napravia svoj \u00famysel tak, aby celkom h\u013eadali nie svoje z\u00e1ujmy, ale z\u00e1ujmy Je\u017ei\u0161a Krista (porov. Flp 2,21); nech sa usiluj\u00fa o uskuto\u010d\u0148ovanie ve\u013ek\u00fdch predsavzat\u00ed (vec\u00ed) a z\u00edskaj\u00fa rovnak\u00e9 t\u00fa\u017eby by\u0165 prav\u00fdmi a vern\u00fdmi sluhami Boha.\u201c[19]<\/a> Alebo v liste p\u00e1trovi Diegovi Mir\u00f3vi: \u201eAle pod\u013ea n\u00e1\u0161ho povolania rozpr\u00e1vame sa so v\u0161etk\u00fdmi … kr\u00e1\u010daj\u00fac s priamym a \u010dist\u00fdm \u00famyslom, h\u013eadaj\u00fac nie svoje vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy, ale z\u00e1ujmy Je\u017ei\u0161a Krista. On s\u00e1m n\u00e1s bude chr\u00e1ni\u0165 pre svoju nekone\u010dn\u00fa dobrotu.\u201c[20]<\/a><\/p>\n V \u201e\u00davode k urobeniu vo\u013eby\u201c sv. Ign\u00e1c hovor\u00ed, \u017ee \u201eoko n\u00e1\u0161ho \u00famyslu mus\u00ed by\u0165 jednoduch\u00e9, h\u013eadiac jedine na cie\u013e, pre ktor\u00fd som stvoren\u00fd, t. j. na chv\u00e1lu Boha, n\u00e1\u0161ho P\u00e1na, a na sp\u00e1su svojej du\u0161e\u201c[21]<\/a>. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 \u010dist\u00e9ho a jasn\u00e9ho \u00famyslu, o ktor\u00fd m\u00e1me prosi\u0165 aj v kontemplat\u00edvnej modlitbe \u201eDruh\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a DC\u201c, sa opakuje ve\u013emi \u010dasto v Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch<\/i> ako vec ve\u013emi odpor\u00fa\u010dan\u00e1: \u201eV\u0161etci nech sa usiluj\u00fa ma\u0165 spr\u00e1vny \u00famysel nielen v\u0161eobecne, \u010do do \u017eivotn\u00e9ho stavu, ale aj pokia\u013e ide o v\u0161etky jeho jednotliv\u00e9 veci. Pritom nech v\u017edy h\u013eadia na to, aby verne sl\u00fa\u017eili a p\u00e1\u010dili sa Bo\u017eej dobrote pre \u0148u samu a pre l\u00e1sku a vz\u00e1cne dobrodenia, ktor\u00fdmi n\u00e1s vopred obdarila, a nie zo strachu pred trestom alebo z n\u00e1deje na odmenu, hoci aj tieto pohn\u00fatky sa maj\u00fa vyu\u017ei\u0165. \u010casto ich treba upozor\u0148ova\u0165, aby vo v\u0161etkom h\u013eadali Boha a pokia\u013e mo\u017eno zbavili sa l\u00e1sky ku tvorom a venovali cel\u00fa n\u00e1klonnos\u0165 ich Stvorite\u013eovi, jeho milovali vo v\u0161etk\u00fdch tvoroch a v\u0161etky v \u0148om, pod\u013ea jeho najsv\u00e4tej\u0161ej a bo\u017eskej v\u00f4le.\u201c[22]<\/a><\/p>\n Sv. Ign\u00e1c hovor\u00ed, \u017ee na\u0161e \u00famysly maj\u00fa by\u0165 \u00faplne zameran\u00e9 na slu\u017ebu a chv\u00e1lu Boha, pre l\u00e1sku k nemu, venova\u0165 mu cel\u00fa svoju n\u00e1klonnos\u0165. O to ide v kontempl\u00e1cii. Je ve\u013ek\u00fd rozdiel medzi slu\u017ebou otroka, slu\u017ebou sluhu a slu\u017ebou syna. Preto\u017ee otrok sl\u00fa\u017ei svojmu p\u00e1novi zo strachu alebo z trestu. Sluha alebo robotn\u00edk sl\u00fa\u017ei svojmu p\u00e1novi pre odmenu alebo v\u00fdplatu, ktor\u00fa od neho o\u010dak\u00e1va. A syn, ten sl\u00fa\u017ei svojmu otcovi z l\u00e1sky. A\u017e k tak\u00e9muto stup\u0148u n\u00e1\u0161ho \u00famyslu sa mus\u00edme dosta\u0165. V kontempl\u00e1cii sa to u\u010d\u00edme a o to pros\u00edme. Ak teda sme synmi Boha, milujme ho a sl\u00fa\u017eme mu ako synovia, uctievajme ho ako Otca pre jeho \u010dist\u00fa l\u00e1sku, pre jeho nekone\u010dn\u00fa dobrotu.<\/p>\n \u010cistota \u00famyslu m\u00e1 tri stupne: Prv\u00fdm stup\u0148om je, \u017ee sa usilujeme h\u013eada\u0165 a plni\u0165 Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu a postupne prest\u00e1vame myslie\u0165 na tento svet a zbavujeme sa l\u00e1sky ku svetu.[23]<\/a> Druh\u00fdm stup\u0148om \u010distoty \u00famyslu je, \u017ee nielen\u017ee zab\u00fadame alebo prest\u00e1vame myslie\u0165 na vonkaj\u0161ie veci, ale aj na seba sam\u00fdch, nem\u00e1me radi len seba sam\u00fdch, ale seba v Bohu, cez neho a pre neho. A napokon tret\u00ed stupe\u0148 \u010distoty \u00famyslu \u2013 \u010distoty na\u0161ej l\u00e1sky k Bohu je, ke\u010f nielen zab\u00fadame na seba sam\u00fdch, ale usilujeme sa p\u00e1\u010di\u0165 Bohu a pote\u0161i\u0165 ho. V\u0161imnime si jedno z najkraj\u0161\u00edch vyznan\u00ed sv. Petra Fabera SJ o tejto skuto\u010dnosti v jeho spomienkach:<\/p>\n \u201eV\u017edy som h\u013eadal odev zbo\u017enosti alebo in\u00e9 ozdoby, aby som priv\u00e1bil sv\u00e4t\u00fdch, aby som sa stal mil\u00fdm a c\u00edtil sa nimi prijat\u00fd. Nikdy som neh\u013eadal sp\u00f4sob pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa k nim, \u010do by bolo \u013eah\u0161ie, preto\u017ee vtedy by som mohol kontemplova\u0165 dary, ktor\u00e9 v sebe maj\u00fa a cez ktor\u00e9 s\u00fa milovan\u00ed a prij\u00edman\u00ed. Nech v\u0161emoh\u00faci Otec, Syn a Duch Sv\u00e4t\u00fd mi daj\u00fa tak\u00fa milos\u0165, aby som vedel, mohol a chcel h\u013eada\u0165 a prosi\u0165[24]<\/a> tieto veci: by\u0165 milovan\u00fd od Boha a jeho sv\u00e4t\u00fdch a s\u00e1m ich milova\u0165. A odteraz do bud\u00facnosti mus\u00edm venova\u0165 viac pozornosti tomu, \u010do je lep\u0161ie a predpoklad\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161iu ve\u013ekodu\u0161nos\u0165, a \u010do som robil menej, ako je milova\u0165 viac, ako by\u0165 milovan\u00fd. Preto si mus\u00edm viac v\u0161\u00edma\u0165 znaky, ktor\u00e9 mi m\u00f4\u017eu uk\u00e1za\u0165, ako milujem, ako veci, ktor\u00e9 mi zjavuj\u00fa, ako som milovan\u00fd. A tieto znaky bud\u00fa pr\u00e1ce, ktor\u00e9 rob\u00edm pre Krista a pre bl\u00ed\u017eneho, pod\u013ea toho, ako Kristus povedal Petrovi: Miluje\u0161 ma viac ako t\u00edto? Pas moje ovce. (Jn 21,15-17) Mus\u00ed\u0161 sa usilova\u0165 by\u0165 najprv Petrom a potom J\u00e1nom, ktor\u00fd je viac milovan\u00fd a ktor\u00e9mu sa d\u00e1va prednos\u0165. A\u017e doteraz si chcel by\u0165 najprv J\u00e1nom a potom Petrom. Toto som si nap\u00edsal v de\u0148 sv. \u0160tefana po tom, \u010do som sa pomodlil ve\u0161pery zo sv. J\u00e1na Evanjelistu… Mysl\u00edm, \u017ee v t\u00fdchto viano\u010dn\u00fdch d\u0148och som dosiahol nie\u010do dobr\u00e9, t\u00fdkaj\u00face sa m\u00f4jho duchovn\u00e9ho narodenia: \u017eel\u00e1m si h\u013eada\u0165 s osobitnou starostlivos\u0165ou znaky mojej l\u00e1sky k Bohu, ku Kristovi a jeho veciam tak, aby som potom pri\u0161iel k mysleniu a \u017eelaniu, hovoreniu a lep\u0161iemu konaniu toho, \u010do chce Boh. A\u017e doteraz som kr\u00e1\u010dal ve\u013emi dychtiv\u00fd po zabezpe\u010den\u00ed si t\u00fdchto citov, ktor\u00e9 mi d\u00e1vali pochopi\u0165 to, \u010do znamen\u00e1 by\u0165 milovan\u00fd od Boha a jeho sv\u00e4t\u00fdch. H\u013eadal som predov\u0161etk\u00fdm pochopenie, ako oni videli m\u0148a. Toto nie je zl\u00e9. Je to prv\u00e9, \u010do prich\u00e1dza na um t\u00fdm, ktor\u00ed kr\u00e1\u010daj\u00fa k Bohu, lep\u0161ie povedan\u00e9 t\u00fdm, ktor\u00ed h\u013eadaj\u00fa, ako si z\u00edska\u0165 Boha… Na za\u010diatku n\u00e1\u0161ho obr\u00e1tenia, bez toho, \u017ee by sme zle postupovali, usilujeme sa predov\u0161etk\u00fdm zap\u00e1\u010di\u0165 sa Bohu, pripravuj\u00fac mu telesn\u00fd a duchovn\u00fd pr\u00edbytok v na\u0161om tele a v na\u0161om duchu. No je ur\u010den\u00fd \u010das \u2013 pomazanie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho uk\u00e1\u017ee tomu, kto kr\u00e1\u010da priamo \u2013, v ktorom sa n\u00e1m uk\u00e1\u017ee, a \u017eiada sa, aby sme nechceli a predov\u0161etk\u00fdm neh\u013eadali by\u0165 milovan\u00ed od Boha, ale na\u0161e prv\u00e9 \u00fasilie mus\u00ed by\u0165 milova\u0165 Boha. Toti\u017e, aby sme nekr\u00e1\u010dali sk\u00famaj\u00fac, ako on kon\u00e1 s nami, ako on p\u00f4sob\u00ed s\u00e1m v sebe a vo v\u0161etk\u00fdch in\u00fdch veciach, a \u010do je to, \u010do ho v skuto\u010dnosti rob\u00ed spokojn\u00fdm, alebo sa mu nep\u00e1\u010di vo stvoren\u00fdch veciach.\u201c[25]<\/a><\/p>\n O \u010distote \u00famyslu, ktor\u00fa Ign\u00e1c tak zd\u00f4raz\u0148uje v pr\u00edpravnej modlitbe kontempl\u00e1cie, ale aj v ka\u017edej inej modlitbe, hovoria aj tzv. Direkt\u00f3ri\u00e1<\/i>, ale tie\u017e 31. gener\u00e1lna kongreg\u00e1cia Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej<\/i>. Z Direkt\u00f3ri\u00ed<\/i> spomeniem najm\u00e4 text od p\u00e1tra Everarda Mercuriana[26]<\/a>: \u201eVo v\u0161etkom konan\u00ed pou\u017ei\u0165 prax posledn\u00e9ho cie\u013ea; toti\u017e, nech rob\u00ed v\u0161etky veci pre Boha a jeho sl\u00e1vu; a nie pre in\u00fd mot\u00edv. A tak nech si zaumieni postupova\u0165 r\u00e1no a navy\u0161e nieko\u013ekokr\u00e1t po\u010das d\u0148a. A v skuto\u010dnosti nech v\u017edy tak postupuje alebo takmer v\u017edy: t\u00fdm, \u017ee \u010dasto si spom\u00edna na Boha: alebo vidiac ho intelektu\u00e1lnym nazeran\u00edm, alebo kontempluj\u00fac ho intelektu\u00e1lnym uva\u017eovan\u00edm, alebo s pam\u00e4\u0165ou a dokonca nech si zaumieni, s v\u00e4\u010d\u0161ou dokonalos\u0165ou, postupova\u0165 v\u017edy lep\u0161ie, ako m\u00f4\u017ee, v\u017edy a na ka\u017edom mieste a \u010dase, na v\u00e4\u010d\u0161iu Bo\u017eiu sl\u00e1vu … treba v\u0161etko robi\u0165 pre Boha: principi\u00e1lne pre neho sam\u00e9ho, \u010di\u017ee z \u010distej l\u00e1sky; z d\u00f4vodu prijat\u00fdch dobier, \u010di\u017ee z v\u010fa\u010dnosti. Lep\u0161ie pre tieto dve pr\u00ed\u010diny, ako zo strachu pred peklom alebo z o\u010dak\u00e1vania ve\u010dnej sl\u00e1vy; hoci niekedy je vhodn\u00e9 si pom\u00f4c\u0165 aj nimi.\u201c[27]<\/a><\/p>\n O \u010distote \u00famyslu hovor\u00ed 8. dekr\u00e9t 31. gener\u00e1lnej kongreg\u00e1cie Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej<\/i>, ke\u010f p\u00ed\u0161e o duchovnej form\u00e1cii jezuitu: \u201eSv. Ign\u00e1c n\u00e1m naliehavo odpor\u00fa\u010da \u010distotu \u00famyslu[28]<\/a> (priamos\u0165). Preto jezuiti spr\u00e1vne h\u013eadaj\u00fa prav\u00fa \u00faprimnos\u0165. Napriek tomu t\u00e1 nem\u00f4\u017ee by\u0165 autentick\u00e1, ak nie je spojen\u00e1 s vernos\u0165ou k norm\u00e1m, ktor\u00e9 n\u00e1m d\u00e1va Cirkev a Spolo\u010dnos\u0165 v zhode s t\u00fdm, \u010do slobodne s\u013eubujeme. Ubezpe\u010dujeme preto v\u0161etk\u00fdch, \u017ee subjekt\u00edvna \u00faprimnos\u0165 sa mus\u00ed doplni\u0165 objekt\u00edvnou vernos\u0165ou.\u201c[29]<\/a> To\u013eko o pr\u00edpravnej modlitbe v kontempl\u00e1cii, a najm\u00e4 o \u010distote \u00famyslu, od ktor\u00e9ho sa odv\u00edja v\u0161etko ostatn\u00e9.<\/p>\n \u00a04. prv\u00e1 predohra \u2013 hist\u00f3ria \u2013 primer pre\u00e1mbulo<\/i> (DC 102)<\/b><\/p>\n \u00a0V\u0161\u00edmame si osobitn\u00e9 tajomstvo. \u201eRozpam\u00e4t\u00e1m sa na udalos\u0165,\u201c p\u00ed\u0161e sv. Ign\u00e1c, \u201ektor\u00fa chcem nazera\u0165.\u201c Ign\u00e1covi ide o to, aby sme uva\u017eovali o Bo\u017eom zjaven\u00ed, form\u00e1ch, ako sa Boh zjavuje \u013eu\u010fom. Vieme, \u017ee je viacero sp\u00f4sobov Bo\u017eieho zjavenia: zjavuje sa slovom i skutkami; zjavuje sa dielom stvorenia i skutkami v \u013eudsk\u00fdch dejin\u00e1ch a takto pretv\u00e1ra \u013eudsk\u00e9 dejiny na dejiny sp\u00e1sy. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, ako Boh vstupuje do rozhovoru s \u010dlovekom a takto sa mu zjavuje.[30]<\/a><\/p>\n Hne\u010f s prv\u00fdm cvi\u010den\u00edm \u201eDruh\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a\u201c sv. Ign\u00e1c uv\u00e1dza nov\u00fa mat\u00e9riu, ktorou sa st\u00e1vaj\u00fa tajomstv\u00e1 Kristovho \u017eivota, inak povedan\u00e9 dejiny sp\u00e1sy Nov\u00e9ho z\u00e1kona, ke\u010f Je\u017ei\u0161 ohlasuje Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo. Sv. Ign\u00e1c poz\u00fdva exercitanta aj k nov\u00e9mu sp\u00f4sobu modlitby, ktorou je kontempl\u00e1cia evanjelia a jeho historick\u00fdch udalost\u00ed. Kontempl\u00e1cia hist\u00f3rie u\u017e bola isto pr\u00edtomn\u00e1 v predch\u00e1dzaj\u00facej duchovnej trad\u00edcii a praktizovala sa pod\u013ea charakteristickej met\u00f3dy z posledn\u00fdch storo\u010d\u00ed stredoveku. Napr\u00edklad ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00fdmi a zn\u00e1mymi boli v tom \u010dase Medit\u00e1cie o \u017eivote Krista<\/i>, nap\u00edsan\u00e9 pod pseudonymom Bonavent\u00faru.[31]<\/a><\/p>\n Prirodzenos\u0165 ignaci\u00e1nskej kontempl\u00e1cie je zalo\u017een\u00e1 na jednoduchom vn\u00edman\u00ed tajomstiev viery. Nejde o kontempl\u00e1ciu v zmysle terezi\u00e1nskom (karmelit\u00e1nskom), ktor\u00e1 viac hovor\u00ed o nadprirodzenej alebo mystickej kontempl\u00e1cii. Sv. Ign\u00e1c v skuto\u010dnosti prezentuje tajomstv\u00e1 jednotliv\u00fdch sc\u00e9n z evanjelia, ktor\u00e9 sa odohrali v hist\u00f3rii. Tieto tajomstv\u00e1 treba kontempl\u00e1ciou prenikn\u00fa\u0165 a preh\u013abi\u0165, doslova zaostri\u0165 na jednotliv\u00e9 udalosti Je\u017ei\u0161ovho \u017eivota. \u010co je v\u0161ak d\u00f4le\u017eit\u00e9 vn\u00edma\u0165, je to, \u017ee tieto tajomstv\u00e1 Kristovho \u017eivota sa zap\u00edsali do hist\u00f3rie a rozv\u00edjali sa v konkr\u00e9tnom prostred\u00ed. Tieto udalosti nesymbolizuj\u00fa iba minul\u00e9 udalosti, ale pokra\u010duj\u00fa pre n\u00e1s a\u017e dodnes. S\u00fa duchom a \u017eivotom. V\u0161etky sa sp\u00e1jaj\u00fa v osobe Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fd sa stal \u010dlovekom, \u017eil medzi \u013eu\u010fmi, aby \u013eud\u00ed spasil. Kontempl\u00e1cia hist\u00f3rie tak pod\u013ea Ign\u00e1ca umo\u017e\u0148uje exercitantovi, aby sa pribl\u00ed\u017eil k tomuto jedine\u010dn\u00e9mu tajomstvu sp\u00e1sy.<\/p>\n Hist\u00f3ria je Je\u017ei\u0161, jeho osoba, jeho misia, jeho \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl, jeho posolstvo. V\u0161imn\u00fa\u0165 si hist\u00f3riu teda znamen\u00e1 v\u0161imn\u00fa\u0165 si jeho, Spasite\u013ea celej hist\u00f3rie, otvori\u0165 sa mu a konfrontova\u0165 svoju vlastn\u00fa hist\u00f3riu s jeho hist\u00f3riou.[32]<\/a><\/p>\n Ignaci\u00e1nska kontempl\u00e1cia hist\u00f3rie n\u00e1s vov\u00e1dza do t\u00fdchto tajomstiev skrze na\u0161u vieru a l\u00e1sku, aby sme z t\u00fdchto tajomstiev mohli rozpozna\u0165 jedine\u010dn\u00e9 osobn\u00e9 Bo\u017eie volanie k nasledovaniu Krista, k slu\u017ebe Bohu a bl\u00ed\u017enemu, s poh\u013eadom upret\u00fdm na Otca v\u0161etk\u00fdch. Ign\u00e1c n\u00e1s poz\u00fdva vst\u00fapi\u0165 do tejto hist\u00f3rie, vidie\u0165 osoby, po\u010d\u00fava\u0165, \u010do hovoria, uva\u017eova\u0165 o tom, \u010do robia, a to nie preto, aby sme zostali niekde na povrchu kontemplovanej udalosti, ale aby sme vo\u0161li do h\u013abky historickej udalosti, ktor\u00e1 n\u00e1m odkr\u00fdva tajomstvo \u017eivej viery. To znamen\u00e1 vyst\u00fapi\u0165 z toho vidite\u013en\u00e9ho k tomu nevidite\u013en\u00e9mu a vzia\u0165 si z toho nejak\u00fd duchovn\u00fd \u00fa\u017eitok.[33]<\/a><\/p>\n Ot\u00e1zke hist\u00f3rie kontemplovan\u00e9ho deja sa Ign\u00e1c venuje aj v 2. pozn\u00e1mke DC.[34]<\/a> V nej upozor\u0148uje exercit\u00e1tora, aby verne a zrozumite\u013ene vysvetlil historick\u00fd dej exercitantovi. Preto by mal exercit\u00e1tor dostato\u010dne pozna\u0165 exegetick\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 uzn\u00e1va Magist\u00e9rium Cirkvi, aby s pokorou vybral a navrhol pravdu, ktor\u00fa \u201eBoh chcel ma\u0165 zazna\u010den\u00fa v posv\u00e4tn\u00fdch knih\u00e1ch pre na\u0161u sp\u00e1su\u201c[35]<\/a>. T\u00e1to pravda sa nach\u00e1dza v in\u0161pirovan\u00fdch knih\u00e1ch \u2013 evanjeli\u00e1ch, ktor\u00fdch historickos\u0165 Cirkev bezpochyby potvrdzuje a rozhodne tvrd\u00ed, \u017ee verne pod\u00e1vaj\u00fa to, \u010do Je\u017ei\u0161, Syn Bo\u017e\u00ed, za svojho pozemsk\u00e9ho \u017eivota a\u017e do d\u0148a, ke\u010f bol vzat\u00fd do neba, skuto\u010dne vykonal a u\u010dil na ve\u010dn\u00fa sp\u00e1su \u013eud\u00ed (porov. Sk 1,1-2).[36]<\/a><\/p>\n Historick\u00fa udalos\u0165 odpor\u00fa\u010da Ign\u00e1c vysvetli\u0165 ve\u013emi stru\u010dne v kontempl\u00e1cii \u201eiba kr\u00e1tkym a s\u00fahrnn\u00fdm vysvetlen\u00edm\u201c[37]<\/a>, aby exercitant s\u00e1m na\u0161iel a osobne prijal Bo\u017eiu milos\u0165 z kontemplovanej udalosti. V\u0161imnime si, ako sa k tejto problematike vyjadruj\u00fa Direkt\u00f3ri\u00e1<\/i>: Nech s\u00fa body kr\u00e1tke; mali by sa d\u00e1va\u0165 sk\u00f4r stru\u010dne a nie rozvl\u00e1\u010dne; sta\u010d\u00ed da\u0165 len v\u00fdchodisko; exercit\u00e1tor by sa mal vyh\u00fdba\u0165 vysvet\u013eovaniu bodov pr\u00edli\u0161 ob\u0161\u00edrne, av\u0161ak mal by zabezpe\u010di\u0165, aby exercitant spr\u00e1vne pochopil body a bol schopn\u00fd si dobre vykona\u0165 kontempl\u00e1ciu.[38]<\/a><\/p>\n Pod\u013ea citovanej 2. pozn\u00e1mky vid\u00edme, \u017ee Ign\u00e1covi nejde v kontemplat\u00edvnej modlitbe len o \u010dist\u00e9 rozumov\u00e9 poznanie a objasnenie deja \u2013 hist\u00f3rie, ale najm\u00e4 o vn\u00fatorn\u00e9 prec\u00edtenie a vychutn\u00e1vanie vec\u00ed, o lahodn\u00e9 zak\u00fasenie tajomstva s osvieten\u00fdm srdcom a pod vplyvom osobitnej milosti.[39]<\/a> T\u00fato milos\u0165 Boh ude\u013euje iba pokorn\u00fdm a mali\u010dk\u00fdm (porov. Mt 11,25n; 1 Kor 1,27. Ve\u013emi pekne o tejto skuto\u010dnosti, ako vychutna\u0165 evanjeliov\u00fa historick\u00fa udalos\u0165, hovor\u00ed p\u00e1ter Nadal: \u201eH\u013eadaj Boha v int\u00edmnej \u010dinnosti srdca, kde sa nach\u00e1dza v pr\u00edjemnom tichu a milej jednote, s ist\u00fdm nevysvetlite\u013en\u00fdm citom nekone\u010dnej sily. Ak ho h\u013ead\u00e1\u0161 v rozume, zamot\u00e1\u0161 sa do mnoh\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed a nen\u00e1jde\u0161 ho. Je to srdce, kde sa nach\u00e1dza teol\u00f3gia mystiky.\u201c[40]<\/a><\/p>\n \u00a05. druh\u00e1 predohra \u2013 rekon\u0161trukcia miesta (DC 103)<\/b><\/p>\n \u00a0\u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm prvkom ignaci\u00e1nskej kontemplat\u00edvnej modlitby je kompoz\u00edcia alebo rekon\u0161trukcia miesta. V ignaci\u00e1nskej trad\u00edcii sa t\u00fdmto term\u00ednom ozna\u010duje prv\u00fd predhovor medit\u00e1ci\u00ed \u201ePrv\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a\u201c a druh\u00fd predhovor kontempl\u00e1ci\u00ed \u201eDruh\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a\u201c.[41]<\/a> V Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach <\/i>sv. Ign\u00e1ca <\/i>je kompoz\u00edcia miesta v\u017edy spojen\u00e1 s predstavivos\u0165ou videnia, s ktorou sa exercitant pripravuje na zrealizovanie duchovn\u00e9ho cvi\u010denia. Iste, prostriedok predstavivosti ako pom\u00f4cky pre kontempl\u00e1ciu alebo medit\u00e1ciu bol zn\u00e1my u\u017e pred Ign\u00e1com, ale je v tom novos\u0165, preto\u017ee predch\u00e1dzaj\u00faci autori[42]<\/a> pou\u017e\u00edvali predstavivos\u0165 ako prostriedok na rozvoj \u010dasti danej modlitby, a nie ako predbe\u017en\u00fd krok k nej, ako je to v pr\u00edpade Ign\u00e1ca. \u00daloha kompoz\u00edcie miesta[43]<\/a> m\u00e1 origin\u00e1lny pr\u00ednos v \u0161trukt\u00fare modlitby, je origin\u00e1lnym elementom Exerc\u00edci\u00ed<\/i>.<\/p>\n V druhom predhovore \u201eDruh\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a\u201c, v kontemplat\u00edvnej modlitbe, je \u00falohou predstavivosti da\u0165 v\u00fdchodiskov\u00fd citliv\u00fd obraz na rozvoj duchovn\u00e9ho cvi\u010denia, da\u0165 akoby telo duchovn\u00e9mu cvi\u010deniu. To znamen\u00e1, \u017ee kompoz\u00edciou miesta exercitant d\u00e1va obsahu modlitby aj konkr\u00e9tne prostredie a umiest\u0148uje seba dovn\u00fatra deja ako integr\u00e1lnu neodlu\u010dite\u013en\u00fa \u010das\u0165 sc\u00e9ny. St\u00e1va sa pozit\u00edvnym n\u00e1strojom na realiz\u00e1ciu cie\u013ea navrhnut\u00e9ho v ka\u017edom cvi\u010den\u00ed. Taktie\u017e mus\u00edme vidie\u0165, \u017ee kompoz\u00edcia miesta je v\u017edy spojen\u00e1 s osobitnou milos\u0165ou, o ktor\u00fa pros\u00ed exercitant pri ka\u017edom cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n Teologicky by sme mohli potvrdi\u0165, \u017ee predstavivos\u0165 v kompoz\u00edcii miesta utv\u00e1ra miesto afekt\u00edvneho \u2013 citov\u00e9ho a \u00fa\u010dinn\u00e9ho stretnutia medzi Bohom a exercitantom. Exercitant sa tak disponuje k tomu, aby vst\u00fapil do \u00faprimn\u00e9ho a srde\u010dn\u00e9ho dial\u00f3gu s Bohom. Samozrejme, v\u0161etko z\u00e1vis\u00ed od osobnej dimenzie viery, na z\u00e1klade ktorej bude \u017eiv\u00e1 a intenz\u00edvna aj milos\u0165, ktor\u00fa mu Boh chce udeli\u0165.[44]<\/a><\/p>\n Mus\u00edme v\u0161ak ma\u0165 na zreteli, \u017ee ide len o predohru, o pom\u00f4cku, ktor\u00e1 m\u00e1 exercitanta vovies\u0165 do h\u013abky kontemplat\u00edvnej modlitby. Preto predstave alebo kompoz\u00edcii miesta nem\u00e1me venova\u0165 pr\u00edli\u0161 ve\u013ea \u010dasu. P\u00e1ter Diego Mir\u00f3 p\u00ed\u0161e vo svojom druhom Direkt\u00f3riu<\/i>: \u201ePri kompoz\u00edcii miesta si \u010dlovek spr\u00edtom\u0148uje miesto, kde sa t\u00e1to udalos\u0165 stala, alebo nejak\u00e9 in\u00e9 miesto. S o\u010dami predstavivosti h\u013ead\u00ed na v\u0161etko, \u010do sa tam nach\u00e1dza, hovor\u00ed alebo rob\u00ed, alebo \u010do by sa tam robilo. M\u00f4\u017ee si tie\u017e predstavi\u0165, \u017ee v\u0161etky tieto veci s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 na mieste, kde je. Tento postup je lep\u0161\u00ed. No nemal by venova\u0165 pr\u00edli\u0161 ve\u013ea \u010dasu tejto kompoz\u00edcii miesta, aby si neunavil hlavu, ale mal by \u00eds\u0165 \u010falej a meditova\u0165 o navrhovanej udalosti.\u201c[45]<\/a><\/p>\n Ign\u00e1covi ve\u013emi z\u00e1le\u017ealo na tom, aby sa pri kontemplat\u00edvnej modlitbe vysvetlili v\u0161etky predohry, najm\u00e4 \u010do je predstava (kompoz\u00edcia) miesta, \u010do nie je ni\u010d in\u00e9 ako fant\u00e1zia vidie\u0165 miesta, na ktor\u00fdch sa udalos\u0165 odohr\u00e1va, o ktor\u00fdch rozj\u00edmame alebo kontemplujeme, napr\u00edklad chliev, kde sa narodil Kristus, alebo ve\u013ek\u00e9 ve\u010deradlo, kde um\u00fdval nohy apo\u0161tolom, alebo horu, kde trpel.[46]<\/a> Hodnota kompoz\u00edcie miesta je ve\u013emi v\u00fdznamn\u00e1, pom\u00e1ha udr\u017ea\u0165 pozornos\u0165 a pohyby du\u0161e, ktor\u00e1 je tak prip\u00fatan\u00e1 fant\u00e1ziou k ur\u010ditej veci a akosi sp\u00fatan\u00e1, aby nebl\u00fadila; alebo keby i odbo\u010dila, m\u00e1 po ruke prostriedok, ktor\u00fdm sa \u013eahko s\u00fastred\u00ed a vr\u00e1ti na svoje miesto, na ktor\u00e9 sa na za\u010diatku postavila. Preto sv. Bonavent\u00fara v \u00favode ku Kristovmu \u017eivotu hovor\u00ed: \u201eAk chce\u0161 ma\u0165 z t\u00fdchto vec\u00ed \u00fa\u017eitok, prenes sa cel\u00fdm srdcom, horlivo, s rados\u0165ou a spo\u010dinut\u00edm do pr\u00edtomnosti toho, \u010do P\u00e1n Je\u017ei\u0161 Kristus hovoril a konal, akoby si to na vlastn\u00e9 o\u010di a u\u0161i videl a po\u010dul, a pritom nechaj bokom v\u0161etky starosti a z\u00e1le\u017eitosti.\u201c[47]<\/a><\/p>\n 6. tretia predohra \u2013 prosba (DC 104)<\/b><\/p>\n \u00a0\u201eProsi\u0165 o to, \u010do chcem. Tu to bude: prosi\u0165 o prenikav\u00e9 poznanie P\u00e1na, ktor\u00fd sa stal pre m\u0148a \u010dlovekom, aby som ho viac miloval a nasledoval.\u201c[48]<\/a> Prenikav\u00e9 poznanie P\u00e1na[49]<\/a> sa v kontemplat\u00edvnej modlitbe st\u00e1va fundamentom. K tomuto poznaniu neprich\u00e1dzame na z\u00e1klade \u0161t\u00fadia, ani n\u00e1\u0161ho talentu alebo schopnost\u00ed, ktor\u00e9 m\u00e1me. Isto s\u00fa to potrebn\u00e9 podmienky. D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va p\u00f4sobenie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Je to Duch Sv\u00e4t\u00fd, ktor\u00fd n\u00e1m d\u00e1va pozna\u0165 Boha ako P\u00e1na vo v\u0161etk\u00fdch udalostiach hist\u00f3rie sp\u00e1sy.[50]<\/a><\/p>\n Cel\u00e9 Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo je pln\u00e9 tohto Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, ktor\u00fd d\u00e1va pozna\u0165 Boha. Je to poznanie sk\u00fasenostn\u00e9, ktor\u00e9 prich\u00e1dza a\u017e do srdca exercitanta; miluj\u00face poznanie Je\u017ei\u0161a, Stvorite\u013ea a Vykupite\u013ea, P\u00e1na a Kr\u00e1\u013ea,[51]<\/a> ktor\u00fd sa pre m\u0148a stal \u010dlovekom, aby ma oslobodil od mojich hriechov a urobil ma svoj\u00edm bratom a priate\u013eom.[52]<\/a> Pok\u00fasme sa na chv\u00ed\u013eu ponori\u0165 do textov Nov\u00e9ho z\u00e1kona, ktor\u00fd n\u00e1m jasne ukazuje, \u010do znamen\u00e1 vn\u00fatorn\u00e9 poznanie P\u00e1na a kto je motorom tohto poznania, o ktor\u00e9 m\u00e1me prosi\u0165 v kontemplat\u00edvnej modlitbe. Napr\u00edklad pre sv. J\u00e1na je pozna\u0165 vn\u00fatorne P\u00e1na Bo\u017e\u00edm darom (porov. Jn 4,10), to znamen\u00e1 vn\u00fatorne pozna\u0165 Je\u017ei\u0161a pod vplyvom Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, ktor\u00e9ho posiela Otec, aby n\u00e1s v\u0161etko nau\u010dil a pripomenul n\u00e1m v\u0161etko (porov. Jn 14, 26). Pre sv. Pavla alebo Petra je to zase vy\u0161\u0161ie poznanie, ktor\u00e9 je n\u00e1m zadarmo udelen\u00e9 zhora (porov. Ef 1,17; Ef 4,13; 2 Pt 1,8). A \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdber textov vn\u00fatorn\u00e9ho poznania P\u00e1na: Mt 11,27n; Mt 13,11n; Jn 4,10; Jn 17,3; 1 Kor 1,5; Flp 3,8.10; Kol 2,2n a in\u00e9.<\/p>\n Vid\u00edme teda, \u017ee poznanie P\u00e1na, o ktor\u00e9 pros\u00edme, nez\u00e1vis\u00ed od na\u0161ej n\u00e1mahy, alebo na\u0161ej v\u00f4le. Nejde o to, aby sme vedeli veci o P\u00e1novi, ale aby sme poznali P\u00e1na, ktor\u00fd sa pre n\u00e1s stal \u010dlovekom. Dynamika spo\u010d\u00edva v slov\u00ed\u010dku \u201eviac\u201c \u2013 viac ho milova\u0165 a nasledova\u0165. L\u00e1ska, ktor\u00e1 sa premie\u0148a na nasledovanie. Preto Ign\u00e1c tak pr\u00edzvukuje, aby sa vn\u00fatorn\u00e9 poznanie P\u00e1na premenilo na l\u00e1sku, ktor\u00e1 sa mus\u00ed viac kl\u00e1s\u0165 do skutkov ako do slov.[53]<\/a> A to sa d\u00e1 dosiahnu\u0165 len vtedy, ke\u010f o tento dar pros\u00edme P\u00e1na. Pre sv. Ign\u00e1ca poznanie nie je \u201evn\u00fatorn\u00e9\u201c, ak sa nevyjadr\u00ed v praxi.[54]<\/a><\/p>\n Vn\u00fatorn\u00e9 poznanie P\u00e1na prebral Ign\u00e1c z duchovn\u00e9ho hnutia Devotio moderna. T\u00e1to duchovn\u00e1 trad\u00edcia bezprostredne predch\u00e1dzala Ign\u00e1ca. Vn\u00fatorn\u00e9 poznanie Krista interpretovala od prirodzenosti samej l\u00e1sky: L\u00e1ska je jedine\u010dn\u00e1 a v\u00fdhradn\u00e1. Neprip\u00fa\u0161\u0165a nie\u010do in\u00e9. Je\u017ei\u0161 si \u017eel\u00e1 by\u0165 milovan\u00fd nad v\u0161etky veci. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee l\u00e1ska k Je\u017ei\u0161ovi predpoklad\u00e1 zrieknu\u0165 sa seba sam\u00e9ho, aby sme pri\u0161li ku vn\u00fatornej slobode jedine\u010dnej l\u00e1sky, ktor\u00e1 nap\u013a\u0148a cel\u00e9 srdce \u010dloveka. Potom je to l\u00e1ska bezplatn\u00e1. Poznanie Je\u017ei\u0161a je toti\u017e dar a via\u017ee sa na priate\u013estvo, ktor\u00e9 je prav\u00fdm pokladom s ve\u013emi ve\u013ekou hodnotou.[55]<\/a><\/p>\n Okrem Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma m\u00e1me k dispoz\u00edcii aj osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 sv. Ign\u00e1ca. Je to najm\u00e4 Autobiografia<\/i> a jeho Duchovn\u00fd denn\u00edk<\/i>. V t\u00fdchto dielach opisuje sv. Ign\u00e1c \u010dast\u00e9 videnia Je\u017ei\u0161a Krista, a to v r\u00f4znych etap\u00e1ch svojho \u017eivota:<\/p>\n \u201eKe\u010f som sa \u010dasto a dlho modlieval, v\u00eddaval som vn\u00fatorn\u00fdmi o\u010dami Kristovo \u010dlove\u010denstvo; postava, ktor\u00e1 sa mi zjavovala, bola akoby nejak\u00e9 biele telo ani ve\u013emi ve\u013ek\u00e9, ani ve\u013emi mal\u00e9, ale pritom som nevidel roz\u010dlenenie \u00fadov. V Manrese som to videl ve\u013ea r\u00e1z…\u201c[56]<\/a> \u201eKe\u010f sa stmievalo, nechali ma na ve\u013ekom otvorenom poli. Na tom poli sa mi zjavil Kristus sp\u00f4sobom, ak\u00fdm sa mi zvy\u010dajne zjavoval, to mi sp\u00f4sobilo ve\u013ek\u00fa \u00fatechu.\u201c[57]<\/a> \u201eAni na t\u00fa lo\u010f som si nevzal nijak\u00e9 \u017eivobytie okrem n\u00e1deje, ktor\u00fa som mal v Boha, ako som to urobil na prvej lodi. Cez cel\u00fd tento \u010das sa mi zjavoval P\u00e1n a d\u00e1val mi ve\u013ea \u00fatechy a posily.\u201c[58]<\/a> \u201eKe\u010f som tak kr\u00e1\u010dal tou cestou v pevn\u00fdch ruk\u00e1ch tohto kres\u0165ana s opaskom, dostalo sa mi od P\u00e1na ve\u013ekej \u00fatechy; zdalo sa mi, \u017ee som videl st\u00e1le pred sebou Krista.\u201c[59]<\/a> \u201eKe\u010f som bol jedn\u00e9ho d\u0148a v kostol\u00edku vzdialenom nieko\u013eko m\u00ed\u013e od R\u00edma a modlil som sa tam, poc\u00edtil som tak\u00fa ve\u013ek\u00fa premenu vo svojej du\u0161i a tak jasne som videl, \u017ee ma Boh Otec pridru\u017euje ku Kristovi, svojmu Synovi, \u017ee som sa neodv\u00e1\u017eil o tom v\u00f4bec pochybova\u0165.\u201c[60]<\/a> \u201eAj teraz m\u00e1va mnoho r\u00e1z videnia, najm\u00e4 tak\u00e9, o ktor\u00fdch bola re\u010d prv, \u017ee v\u00eddava Krista ako slnko.\u201c[61]<\/a> \u201eA mne sa akosi zdalo, \u017ee je to od Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice, \u017ee sa mi uk\u00e1zal Je\u017ei\u0161, lebo som ho c\u00edtil a pripomenulo mi to hodinu, ke\u010f ma Otec pridru\u017eil k Synovi.\u201c[62]<\/a><\/p>\n V\u0161etky tieto spomenut\u00e9 etapy z Ign\u00e1covho putovania n\u00e1m len potvrdzuj\u00fa, \u017ee vn\u00fatorn\u00e9 poznanie P\u00e1na je darom od Boha.[63]<\/a> K\u013e\u00fa\u010dom evanjelia a aj celej kontemplat\u00edvnej modlitby je teda pod\u013ea Ign\u00e1ca osoba Krista a identifik\u00e1cia s n\u00edm.<\/p>\n Vn\u00fatorn\u00e9 poznanie P\u00e1na n\u00e1s vedie k v\u00e4\u010d\u0161ej l\u00e1ske a k e\u0161te horlivej\u0161iemu nasledovaniu Je\u017ei\u0161a Krista. Tak pokra\u010duje aj Ign\u00e1cova prosba: \u201e…aby som ho viac miloval a viac nasledoval.\u201c Prosba sv. Ign\u00e1ca je \u00faplne logick\u00e1. Najprv poznanie, potom l\u00e1ska a napokon nasledovanie. Ve\u013emi pekne t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 \u2013 od poznania k nasledovaniu \u2013 vyjadril Ign\u00e1c v Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch<\/i>. Pre jej \u00faplnos\u0165 ju odcitujeme cel\u00fa: \u201eLebo ako svetsk\u00ed \u013eudia, oddan\u00ed svetsk\u00fdm z\u00e1ujmom, miluj\u00fa a ve\u013emi usilovne vyh\u013ead\u00e1vaj\u00fa \u010des\u0165, sl\u00e1vu a zvu\u010dn\u00e9 meno na zemi, ako ich k tomu vedie svet, tak t\u00ed, \u010do s\u00fa duchovne zalo\u017een\u00ed a v\u00e1\u017ene nasleduj\u00fa Krista, n\u00e1\u0161ho P\u00e1na, maj\u00fa z\u00e1\u013eubu a zanietene t\u00fa\u017eia po pravom opaku, toti\u017e priodie\u0165 sa r\u00fachom a ozdobami svojho P\u00e1na z l\u00e1sky a \u00facty k nemu. A to tak, \u017ee keby to bolo mo\u017en\u00e9 bez ur\u00e1\u017eky Bo\u017eej velebnosti a bez toho, \u017eeby pritom bl\u00ed\u017eny sp\u00e1chal hriech, chceli by zn\u00e1\u0161a\u0165 potupu, kriv\u00e9 obvinenia a krivdy a aby ich pokladali za hl\u00fapych (nedaj\u00fa na to zo svojej strany nijak\u00fa pr\u00ed\u010dinu) len preto, \u017ee sa t\u00fa\u017eia do ur\u010ditej miery pripodobni\u0165 Stvorite\u013eovi a n\u00e1\u0161mu P\u00e1novi, Je\u017ei\u0161ovi Kristovi, nasledova\u0165 ho a priodia\u0165 sa jeho r\u00fachom a ozdobami, ako sa on nimi priodial pre n\u00e1\u0161 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed duchovn\u00fd pokrok a dal n\u00e1m pr\u00edklad, aby sme boli ochotn\u00ed, nako\u013eko je to s Bo\u017eou milos\u0165ou mo\u017en\u00e9, vo v\u0161etkom ho napodob\u0148ova\u0165 a nasledova\u0165 ako prav\u00fa cestu, ktor\u00e1 vedie \u013eud\u00ed do \u017eivota.\u201c[64]<\/a><\/p>\n Prosba v kontemplat\u00edvnej modlitbe v \u201eDruhom t\u00fd\u017edni\u201c DC n\u00e1m jasne d\u00e1va najavo, \u017ee len vtedy, ke\u010f za\u010d\u00edname osobu pozn\u00e1va\u0165 do h\u013abky, za\u010d\u00edname ju aj viac milova\u0165 a nasledova\u0165. To znamen\u00e1, \u017ee m\u00f4\u017eeme jasne vidie\u0165 vz\u0165ah, dokonca progres\u00edvny vz\u0165ah medzi poznan\u00edm, l\u00e1skou a nasledovan\u00edm. Toto nasledovanie mus\u00ed by\u0165 \u00fapln\u00e9, bezpodmiene\u010dn\u00e9. Exercitant sa jednoducho nadchne pre Je\u017ei\u0161a a je ochotn\u00fd bezv\u00fdhradne ho s l\u00e1skou nasledova\u0165.[65]<\/a> Potvrdzuje n\u00e1m to aj vyznanie sv. Pavla, ktor\u00fd v Liste Filipanom p\u00ed\u0161e: \u201eAle \u010do mi bolo ziskom, kv\u00f4li Kristovi poklad\u00e1m som za stratu. A v\u00f4bec v\u0161etko poklad\u00e1m za stratu pre vzne\u0161enos\u0165 poznania Krista Je\u017ei\u0161a, m\u00f4jho P\u00e1na. Pre\u0148 som v\u0161etko stratil a poklad\u00e1m za odpadky, aby som z\u00edskal Krista … Nie\u017eeby som ho u\u017e bol dosiahol, alebo \u017ee by som u\u017e bol dokonal\u00fd, ale be\u017e\u00edm, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Je\u017ei\u0161 zmocnil m\u0148a.\u201c (Flp 3,7-8.12)<\/p>\n Spolu so sv. Pavlom aj sv. Ign\u00e1com m\u00f4\u017eeme vyjadri\u0165 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee slovami \u201eaby som ho viac miloval a viac nasledoval\u201c sa vyjadruje cie\u013e kontempl\u00e1cie, nazna\u010den\u00fd u\u017e vo vn\u00fatornom poznan\u00ed. Exercitant jednoducho pros\u00ed, aby pri\u0161iel k intenz\u00edvnej l\u00e1ske, ktor\u00e1 ho privedie k nasledovaniu P\u00e1na, a opa\u010dne, pust\u00ed sa do nasledovania povzbudzovan\u00fd l\u00e1skou. L\u00e1ska priv\u00e1dza k nasledovaniu a prav\u00e9 nasledovanie je miluj\u00face nasledovanie, a nie iba jednoduch\u00e1 akcia alebo chladn\u00fd neosobn\u00fd z\u00e1v\u00e4zok. A slov\u00ed\u010dkom \u201eviac\u201c[66]<\/a> chce Ign\u00e1c v kontemplat\u00edvnej modlitbe, ale aj v celej svojej spiritualite, vyjadri\u0165 prav\u00fa dynamick\u00fa l\u00e1sku, ktor\u00e1 m\u00e1 sklon k vyliatiu.[67]<\/a><\/p>\n Ign\u00e1covi z\u00e1le\u017ealo na tom, aby exercitant nedospel k hocijakej l\u00e1ske, ale ku priate\u013eskej l\u00e1ske k Je\u017ei\u0161ovi. Iste ho k tomu viedla v\u00fdzva Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fa m\u00e1me zachyten\u00fa v Evanjeliu pod\u013ea sv. J\u00e1na: \u201eOsta\u0148te v mojej l\u00e1ske! … Vy ste moji priatelia, ak rob\u00edte, \u010do som v\u00e1m prik\u00e1zal.\u201c (Jn 15,9.14) Predpokladom takejto l\u00e1sky je zrieknutie sa v\u0161etk\u00e9ho, aj seba sam\u00e9ho, na z\u00e1klade konkr\u00e9tnych po\u017eiadaviek Je\u017ei\u0161a; podobne, ako ho nasledovali apo\u0161toli a prav\u00ed u\u010den\u00edci Je\u017ei\u0161a Krista (porov. Mt 4,19n; Mt 9,9; 11,25 at\u010f.). Priate\u013estvo s Je\u017ei\u0161om je br\u00e1nou k tomu, aby sme poznali nevidite\u013en\u00e9ho Boha prostredn\u00edctvom vidite\u013en\u00e9ho \u010dlove\u010denstva Je\u017ei\u0161a Krista, aby sme poznali Otca n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. \u201eKto vid\u00ed m\u0148a, vid\u00ed Otca.\u201c (Jn 14,9) V Je\u017ei\u0161ovi tak m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 Boha Otcom: \u201eAbba Ot\u010de!\u201c Priate\u013estvo s Je\u017ei\u0161om sa napokon uskuto\u010d\u0148uje alebo realizuje v \u017eelan\u00ed sl\u00fa\u017ei\u0165 mu a p\u00e1\u010di\u0165 sa mu vo v\u0161etk\u00fdch veciach.[68]<\/a><\/p>\n \u00a07. obsah kontemplat\u00edvnej modlitby (DC 106 \u2013 108)<\/b><\/p>\n \u00a0Predov\u0161etk\u00fdm, \u010do zaujme na kontemplat\u00edvnej met\u00f3de sv. Ign\u00e1ca v \u201eDruhom t\u00fd\u017edni\u201c, s\u00fa body: vidie\u0165 osoby (DC 106), po\u010du\u0165, \u010do hovoria (DC 107) a pozera\u0165 sa, \u010do robia (DC 108). Kontemplat\u00edvna modlitba sa v tomto okamihu obracia na telesn\u00e9 zmysly ako vhodn\u00fd prostriedok na uskuto\u010dnenie modlitby. Ign\u00e1c na z\u00e1klade svojej osobnej sk\u00fasenosti si bol vedom\u00fd, \u017ee prec\u00edti\u0165 a vychutna\u0165 si veci viac poh\u00fdna myse\u013e, ako rozva\u017eova\u0165 alebo prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165.[69]<\/a><\/p>\n Pomocou t\u00fdchto telesn\u00fdch zmyslov sa Ign\u00e1c usiluje o osobn\u00e9 pre\u017eitie dan\u00e9ho tajomstva, akoby tam bol pr\u00edtomn\u00fd. Nejde len o to vst\u00fapi\u0165 do historickej udalosti, ale treba sa da\u0165 osobne vtiahnu\u0165 do jednotliv\u00fdch tajomstiev, jednotliv\u00fdch kontempl\u00e1ci\u00ed. Ako prv\u00fa uv\u00e1dza kontempl\u00e1ciu o vtelen\u00ed, na z\u00e1klade ktorej vysvet\u013euje metodol\u00f3giu kontemplat\u00edvnej modlitby. Spolo\u010dn\u00fdm k\u013e\u00fa\u010dom alebo jadrom v\u0161etk\u00fdch kontempl\u00e1ci\u00ed je da\u0165 na sebe odzrkadli\u0165 jednotliv\u00e9 tajomstv\u00e1, aby sme z nich vy\u0165a\u017eili nejak\u00fd osoh.[70]<\/a><\/p>\n Slov\u00ed\u010dko \u201ereflectir\u201c je vlastn\u00e9 ignaci\u00e1nskym kontempl\u00e1ci\u00e1m. Objavuje sa v Exerc\u00edci\u00e1ch<\/i> a\u017e trin\u00e1s\u0165kr\u00e1t.[71]<\/a> V\u017edy ho nach\u00e1dzame v kontexte kontempl\u00e1cie alebo aplik\u00e1cie zmyslov. V istom zmysle slova ide o efekt odrazu. Doslova dovoli\u0165, aby sa odzrkadlilo svetlo od druh\u00e9ho telesa, ako to vid\u00edme v pr\u00edpade mesiaca vzh\u013eadom na slnko. V Ign\u00e1covom pou\u017eit\u00ed tohto slova to znamen\u00e1 otvori\u0165 sa ako zrkadlo svetlu, ktor\u00e9 vyr\u00e1\u017ea z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho.[72]<\/a> \u201eRefletir\u201c teda znamen\u00e1, \u017ee sa d\u00e1me osvieti\u0165, oh\u00fari\u0165 \u010di \u0161okova\u0165 Kristov\u00fdm svetlom,[73]<\/a> realitou, ktor\u00e1 sa n\u00e1s dot\u00fdka bez nejak\u00e9ho sprostredkovania.<\/p>\n Napokon Ign\u00e1c pam\u00e4t\u00e1 aj na to, aby si exercitant odniesol nejak\u00fd \u00fa\u017eitok z kontemplovan\u00fdch vec\u00ed, aby vy\u0165a\u017eil z nich nejak\u00fd osoh pre svoj duchovn\u00fd \u017eivot. Znamen\u00e1 to, \u017ee to, \u010do sme videli, po\u010duli, na \u010do sme h\u013eadeli v kontemplovanom tajomstve, m\u00e1 prinies\u0165 duchovn\u00fd \u00fa\u017eitok. Akt kontempl\u00e1cie neh\u013ead\u00e1 teda viac ne\u017e \u201e\u00fa\u017eitok \u2013 osoh\u201c. Tento osobn\u00fd \u00fa\u017eitok sa t\u00fdka predov\u0161etk\u00fdm milosti, o ktor\u00fa sme prosili na za\u010diatku kontempl\u00e1cie. Je trojak\u00fd: prenikav\u00e9 poznanie, v\u00e4\u010d\u0161ia l\u00e1ska a lep\u0161ie nasledovanie sv\u00e4tej osoby, ktor\u00fa sme kontemplovali.<\/p>\n \u00a0<\/b>8. rozhovor a Ot\u010de n\u00e1\u0161 (DC 109)<\/b><\/p>\n Ignaci\u00e1nska kontempl\u00e1cia sa kon\u010d\u00ed rozhovorom \u201emysliac na to, \u010do mus\u00edm poveda\u0165 trom Bo\u017esk\u00fdm osob\u00e1m alebo Vtelen\u00e9mu Slovu alebo Matke a na\u0161ej Pani, prosiac pod\u013ea toho, \u010do budem v sebe c\u00edti\u0165, aby som viac nasledoval a napodob\u0148oval n\u00e1\u0161ho P\u00e1na\u201c[74]<\/a>. Tento rozhovor umiestnil sv. Ign\u00e1c na koniec kontempl\u00e1cie, ale m\u00f4\u017ee sa uskuto\u010d\u0148ova\u0165 aj v ktoromko\u013evek momente samej modlitby, preto\u017ee na\u0161a modlitba je v\u017edy rozhovorom, dial\u00f3gom alebo debatou s Bohom Otcom, s na\u0161\u00edm P\u00e1nom, s Pannou M\u00e1riou alebo so sv\u00e4t\u00fdmi.[75]<\/a> Pr\u00e1ve to, \u010do sme si odniesli z modlitby, n\u00e1s m\u00e1 poh\u00fdna\u0165 do rozhovoru s Bohom, aby sme objavili a na\u0161li to, \u010do n\u00e1m Boh chce da\u0165 v kontemplat\u00edvnej modlitbe.<\/p>\n Rozhovor v Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach<\/i> sv. Ign\u00e1ca patr\u00ed k podstatnej \u010dasti \u0161trukt\u00fary ka\u017edej modlitby, ka\u017ed\u00e9ho cvi\u010denia, teda aj kontempl\u00e1cie.[76]<\/a> Ign\u00e1c tak navrhuje exercitantovi ukon\u010di\u0165 modlitbu v kl\u00edme spont\u00e1nneho rozhovoru, dial\u00f3gu s P\u00e1nom. Jasne aj definuje, ako by mal rozhovor prebieha\u0165: \u201eRozhovor sa vlastne kon\u00e1 tak, ako ke\u010f sa zhov\u00e1ra priate\u013e s priate\u013eom alebo sluha so svoj\u00edm p\u00e1nom; zav\u0161e pros\u00edme o nejak\u00fa milos\u0165 alebo \u017ealujeme na seba, \u017ee sme sp\u00e1chali nejak\u00e9 zlo; alebo sa rozhovor\u00edme o svojich veciach a pros\u00edme v nich o radu. A pomodl\u00edme sa Ot\u010de n\u00e1\u0161.\u201c[77]<\/a> Jednoducho m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee ide o rozhovor, ktor\u00fd vych\u00e1dza spont\u00e1nne zo srdca exercitanta, bez nejak\u00fdch formal\u00edt, ako ke\u010f sa priate\u013e zhov\u00e1ra s priate\u013eom. Pre Ign\u00e1ca rozhovor znamen\u00e1 dozrievanie dial\u00f3gu s P\u00e1nom, s Kristom. Mal by prebieha\u0165 osobne a spont\u00e1nne.[78]<\/a><\/p>\n K rozhovoru na konci kontemplat\u00edvnej modlitby sa vyjadruj\u00fa aj Direkt\u00f3ri\u00e1<\/i>: \u201eKa\u017ed\u00e9 cvi\u010denie sa kon\u010d\u00ed rozhovorom a Ot\u010den\u00e1\u0161om, ke\u010f je srdce tepl\u00e9, city s\u00fa nabuden\u00e9 a pozornos\u0165 je upriamen\u00e1 v druhej osobe vo\u010di Bohu, ktor\u00fd je tu pr\u00edtomn\u00fd … teda m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee rozhovor je jazykom srdca, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a p\u00e4\u0165 z\u00e1le\u017eitost\u00ed, o ktor\u00fdch hovor\u00ed sv. Pavol: modlitba, prosba, \u00fapenliv\u00e1 prosba, v\u010fakyvzd\u00e1vanie a chv\u00e1la Bohu (1 Tim 2,1). Ot\u010den\u00e1\u0161 na konci rozhovoru je ako Bo\u017e\u00ed jazyk samotn\u00e9ho Krista, utvoren\u00fd s nekone\u010dnou m\u00fadros\u0165ou, naplnen\u00fd pocitmi Bo\u017eieho die\u0165a\u0165a. M\u00e1 tri \u010dasti: \u00favod, jadro a z\u00e1ver.\u201c[79]<\/a> \u201eRozhovor by sme mali vykona\u0165 v\u017edy na z\u00e1ver ka\u017ed\u00e9ho cvi\u010denia, ako je predp\u00edsan\u00e9 v knihe. No ni\u010d nebr\u00e1ni \u010dloveku, aby postupoval pod\u013ea svojej zbo\u017enosti a vykonal \u010fal\u0161ie rozhovory na za\u010diatku alebo v strede. Je to niekedy dobr\u00e9.\u201c[80]<\/a><\/p>\n Napokon o rozhovore na konci kontempl\u00e1cie hovor\u00ed aj tzv. ofici\u00e1lne direkt\u00f3rium<\/i>, ktor\u00e9 najsk\u00f4r pripom\u00edna, kedy si treba vykona\u0165 rozhovory, a e\u0161te dod\u00e1va, \u017ee existuj\u00fa aj r\u00f4zne sp\u00f4soby rozhovoru s Bohom: \u201eNa konci ka\u017ed\u00e9ho cvi\u010denia m\u00e1 sa pod\u013ea predpisu vykona\u0165 rozhovor, ale nezakazuje sa, aby si exercitant vykonal pod\u013ea zbo\u017enosti na za\u010diatku alebo uprostred in\u00e9 rozhovory a predniesol prosby. Niekedy je to i u\u017eito\u010dn\u00e9. Av\u0161ak vlastn\u00e9 miesto rozhovoru je na konci medit\u00e1cie, ke\u010f sa du\u0161a c\u00edti viac pozdvihnut\u00e1. Najlep\u0161ie rozhovory s\u00fa tie, ktor\u00e9 sa utv\u00e1raj\u00fa pod\u013ea vn\u00fatorn\u00e9ho afektu, ktor\u00fd je r\u00f4zny, a pod\u013ea neho s\u00fa i r\u00f4zne rozhovory … Niekedy hovor\u00ed \u010dlovek s Bohom ako syn s otcom, inokedy ako slu\u017eobn\u00edk s p\u00e1nom, inokedy ako priate\u013e s priate\u013eom alebo ako ob\u017ealovan\u00fd so sudcom. Niekedy \u010fakuje za dary, inokedy sa obvi\u0148uje, inokedy zase s Bohom d\u00f4verne hovor\u00ed.\u201c[81]<\/a> Rozhovor na konci kontemplat\u00edvnej modlitby napokon zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee cel\u00e1 ignaci\u00e1nska spiritualita m\u00e1 svoj p\u00f4vod v Trojici[82]<\/a> a tie\u017e v hlbokej \u00facte k Panne M\u00e1rii.<\/p>\n \u00a0\u00a0Z\u00e1ver<\/b><\/p>\n \u00a0Na z\u00e1klade tejto d\u00f4kladnej metodol\u00f3gie kontemplat\u00edvnej modlitby, ktor\u00fa Ign\u00e1c vlo\u017eil do svojej kni\u017eo\u010dky Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/i>, sme mohli vidie\u0165, ak\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165 jej Ign\u00e1c d\u00e1va a \u017ee je aktu\u00e1lna aj v s\u00fa\u010dasnosti. Jej aktu\u00e1lnos\u0165 spo\u010d\u00edva najprv v poznan\u00ed tohto sp\u00f4sobu modlitby, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje aj dnes kontempl\u00e1ciu tajomstiev Kristovho \u017eivota. Umo\u017e\u0148uje vst\u00fapi\u0165 do dial\u00f3gu, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho m\u00f4\u017ee \u010dlovek dne\u0161ka nadobudn\u00fa\u0165 vn\u00fatorn\u00e9 poznanie Je\u017ei\u0161a Krista, a v Duchu Sv\u00e4tom kontempl\u00e1cia d\u00e1va mo\u017enos\u0165 pozna\u0165 Boha Otca a jeho l\u00e1sku. Je to sp\u00f4sob modlitby, ktorej z\u00e1kladom je Bo\u017eie slovo. Sila a v\u00fdznam ignaci\u00e1nskej kontempl\u00e1cie spo\u010d\u00edva aj v tom, \u017ee vn\u00fatorne formuje \u010dloveka. Pob\u00e1da ho k tomu, aby uv\u00e1dzal kontemplovan\u00e9 udalosti do svojho osobn\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n Aktu\u00e1lnos\u0165 ignaci\u00e1nskej kontemplat\u00edvnej modlitby je aj v tom, \u017ee je to modlitba za\u013e\u00fabenia sa do osoby Krista. Nejde teda len o met\u00f3du, ktor\u00e1 je iba prostriedkom, podstatn\u00e9 je, \u017ee pomocou tejto met\u00f3dy vstupujeme do procesu v\u00e4\u010d\u0161ieho h\u013eadania a poznania milovanej osoby, rastieme viac v l\u00e1ske k nej, viac ju nasledujeme a identifikujeme sa s \u0148ou. Toto je najhlb\u0161\u00ed d\u00f4vod kontemplat\u00edvnej modlitby a v\u00fdznam met\u00f3dy, ktor\u00fa Ign\u00e1c pon\u00faka ako pom\u00f4cku na dosiahnutie cie\u013ea pre exercitanta.<\/p>\n [1]<\/a> Devotio moderna \u2013 duchovn\u00e9 hnutie, ktor\u00e9 sa zrodilo na konci 14. storo\u010dia a rozvinulo sa v priebehu 15. storo\u010dia, najm\u00e4 na \u00fazem\u00ed teraj\u0161ieho Nemecka a Franc\u00fazska. Toto hnutie sa naz\u00fdva \u201edevotio\u201c, preto\u017ee spiritualita, ktor\u00fa navrhuje, poukazuje na vn\u00fatorn\u00fd \u017eivot, tajomstv\u00e1, afektivitu. Je \u201emoderna\u201c, preto\u017ee to tak ch\u00e1pali v tom \u010dase. S\u00fastre\u010fuje sa na napodob\u0148ovanie \u010dlove\u010denstva (\u013eudskosti) Krista. \u010clove\u010denstvo Krista je br\u00e1nou cel\u00e9ho duchovn\u00e9ho \u017eivota, osobitn\u00fdm sp\u00f4sobom tajomstva vtelenia a utrpenia Je\u017ei\u0161a Krista. Met\u00f3da modlitby sa zaklad\u00e1 vo ve\u013ekej miere na \u010d\u00edtan\u00ed a meditovan\u00ed (lectio<\/i>, meditatio<\/i>) Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma. Cez kontempl\u00e1ciu sa prich\u00e1dza k poznaniu Je\u017ei\u0161ovho bo\u017estva a k poznaniu \u017eivota Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice (to zn\u00e1me Ign\u00e1covo vn\u00fatorn\u00e9 poznanie tajomstiev Je\u017ei\u0161a Krista). Jedn\u00fdm z predstavite\u013eov tohto hnutia bol aj Tom\u00e1\u0161 Kempensk\u00fd, ktor\u00e9ho si Ign\u00e1c ve\u013emi v\u00e1\u017eil.<\/p>\n<\/div>\n [2]<\/a> Porov. ARZUBIALDE, Santiago: Ejercicios espirituales de San Ignacio : Historia y An\u00e1lisis<\/i>. Bilbao : Mensajero; Sal Terrae, 2009, s. 336.<\/p>\n<\/div>\n [3]<\/a> DC 14<\/sup>.<\/p>\n<\/div>\n [4]<\/a> DC 73.<\/p>\n<\/div>\n [5]<\/a> DC 75.<\/p>\n<\/div>\n [6]<\/a> DC 131.<\/p>\n<\/div>\n [7]<\/a> DC 239.<\/p>\n<\/div>\n [8]<\/a> Porov. BORR\u00c0S, Pere: Orar con san Ignacio de Loyola. In: Escuela de Espiritualidad<\/i> Ignaciana <\/i>(EIDES), \u010d. 2. Barcelona : Cristianisme i Justicia, 1990, s. 4\u20135; SAG\u00dc\u00c9S, Pedro Javier, CORTABARR\u00cdA, Francisco Javier: El mes de Ejercicios Espirituales de san Ignacio de Loyola en la vida corriente<\/i>. Bilbao : Mensajero, 2005, s. 77\u201378.<\/p>\n<\/div>\n [9]<\/a> Porov. DC 39.<\/p>\n<\/div>\n [10]<\/a> Porov. DC 235.<\/p>\n<\/div>\n [11]<\/a> Porov. DC 3, 23, 39, 88, 114, 144; Direkt\u00f3rium<\/i>, 16:19 (de la informaci\u00f3n del padre Antonio Valentino, 1540\u20131611).<\/p>\n<\/div>\n [12]<\/a> Porov. THI\u00d3 de POL, Santiago: La intimidad del peregrino : Diario espiritual de san Ignacio de Loyola.<\/i> Bilbao : Mensajero; Sal Terrae, s. 182.<\/p>\n<\/div>\n [13]<\/a> Porov. DC 75.<\/p>\n<\/div>\n [14]<\/a> DC 46.<\/p>\n<\/div>\n [15]<\/a> Porov. DC 23.<\/p>\n<\/div>\n [16]<\/a> Porov. DC 234.<\/p>\n<\/div>\n [17]<\/a> List \u0161tuduj\u00facim bratom v kol\u00e9giu v Coimbre (R\u00edm 7. m\u00e1ja 1547). In: IPARRAGUIRRE, Ignacio, DALMASES, de Candido, JURADO, Manuel Ruiz: San Ignacio de Loyola : Obras<\/i>. Madrid : BAC, 1991, s. 805.<\/p>\n<\/div>\n [18]<\/a> List p\u00e1trovi Antoniovi Brand\u00e3ovi (R\u00edm 1. j\u00fana 1551). In: IPARRAGUIRRE, Ignacio, DALMASES, de Candido, JURADO, Manuel Ruiz: San Ignacio de Loyola : Obras<\/i>, s. 886.<\/p>\n<\/div>\n [19]<\/a> List p\u00e1trovi Juanovi Pelletierovi (R\u00edm 13. j\u00fana 1551). In: IPARRAGUIRRE, Ignacio, DALMASES, de Candido, JURADO, Manuel Ruiz: San Ignacio de Loyola : Obras<\/i>, s. 896.<\/p>\n<\/div>\n [20]<\/a> List p\u00e1trovi Diegovi Mir\u00f3vi (R\u00edm 1. febru\u00e1ra 1553). In: IPARRAGUIRRE, Ignacio, DALMASES, de Candido, JURADO, Manuel Ruiz: San Ignacio de Loyola : Obras<\/i>, s. 931.<\/p>\n<\/div>\n [21]<\/a> DC 169.<\/p>\n<\/div>\n [22]<\/a> Kon\u0161tit\u00facie<\/i>, 288. Porov. Kon\u0161tit\u00facie<\/i>, 180, 340, 360, 361, 486, 547, 618.<\/p>\n<\/div>\n [23]<\/a> Porov. Kon\u0161tit\u00facie<\/i>, 288.<\/p>\n<\/div>\n [24]<\/a> \u201eP\u00fdta\u0165 to, \u010do chcem.\u201c Ide o ignaci\u00e1nsku formulu, ktor\u00e9 je ovoc\u00edm \u017eelania, t\u00fa\u017eby, aby mi to P\u00e1n dal.<\/p>\n<\/div>\n [25]<\/a> Porov. ALBURQUERQUE, Antonio: En el coraz\u00f3n de la reforma : Recuerdos espirituales de Beato Pedro Fabro SJ<\/i>. Bilbao; Santander : Mensajero; Sal Terrae, \u010d.197\u2013203, s. 225\u2013228.<\/p>\n<\/div>\n [26]<\/a> Everard Mercurian (1514 \u2013 1580) sl\u00fa\u017eil od roku 1575 do roku 1580 ako \u0161tvrt\u00fd gener\u00e1lny predstaven\u00fd Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Origin\u00e1l tohto Direkt\u00f3ria<\/i> je v latin\u010dine. Ide o kr\u00e1tke pou\u010denia o d\u00e1van\u00ed duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n [27]<\/a> LOP, Miguel Sebasti\u00e0: Los Directorios de Ejercicios. 1540 \u2013 1599. In: Breve instrucci\u00f3n sobre el modo de dar los Ejercicios <\/i>(D 18:109\u2013110). Bilbao : Mensajero; Sal Terrae, s. 131.<\/p>\n<\/div>\n [28]<\/a> Porov. Kon\u0161tit\u00facie<\/i>, 547.<\/p>\n<\/div>\n [29]<\/a> 31 GK, d. 8, \u010d. 8.<\/p>\n<\/div>\n [30]<\/a> Porov. KRAPKA, Emil: Prechod P\u00e1nov : Teol\u00f3gia I<\/i>. <\/i>Trnava : Dobr\u00e1 kniha, 2013, s. 305.<\/p>\n<\/div>\n [31]<\/a> COATHALEM, Herv\u00e9: Comentario del libro de los Ejercicios.<\/i> Buenos Aires : Apostolado de la oracion, 1965, s. 153.<\/p>\n<\/div>\n
\n