{"id":1303,"date":"2012-01-19T17:44:59","date_gmt":"2012-01-19T16:44:59","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1303"},"modified":"2012-09-25T15:49:05","modified_gmt":"2012-09-25T15:49:05","slug":"jednota-priatelov-v-panovi-a-jednota-spolocnosti-jezisovej-1-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2012\/01\/jednota-priatelov-v-panovi-a-jednota-spolocnosti-jezisovej-1-cast\/","title":{"rendered":"Jednota priate\u013eov v P\u00e1novi a jednota Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej (1. \u010das\u0165)"},"content":{"rendered":"

Jednota \u201epriate\u013eov v P\u00e1novi\u201c a jednota \u201eSpolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej\u201c (1. \u010cas\u0165)<\/strong><\/p>\n

Priatelia v P\u00e1novi<\/strong><\/p>\n

V\u00fdraz \u201ePriatelia v P\u00e1novi\u201c, ktor\u00fd mal v dejin\u00e1ch Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej ve\u013ek\u00fd \u00faspech, je priamo od sv. Ign\u00e1ca. Nap\u00edsal ho 24. j\u00fala 1537 Juanovi de Verdolay, aby mu ozn\u00e1mil pr\u00edchod \u201edeviatich jeho priate\u013eov v P\u00e1novi\u201c do Ben\u00e1tok. Z toho \u0161tyria boli \u0160panieli, dvaja Franc\u00fazi, dvaja Saboj\u010dania a jeden Portugalec. T\u00edto sa nesk\u00f4r rozpt\u00fdlili po Taliansku. D\u00f4vodom bolo \u010dakanie na pr\u00edle\u017eitos\u0165 odcestova\u0165 do Jeruzalema. V\u0161etci t\u00edto magistri boli vzdelan\u00ed v humanitn\u00fdch ved\u00e1ch a v teol\u00f3gii. Dev\u00e4\u0165 a Ign\u00e1c \u2013 toto s\u00fa \u201edesiati spolo\u010dn\u00edci\u201c, zjednoten\u00ed spolo\u010dnou my\u0161lienkou, ktor\u00e1 postupne dozrievala po\u010das ich \u0161t\u00fadi\u00ed na univerzite v Par\u00ed\u017ei. T\u00e1to skupinka sa nevytvorila naraz.
\nOd roku 1524, obr\u00e1tenec Ign\u00e1c z Loyoly, pustovn\u00edk z Manresy, p\u00fatnik, ktor\u00fd sa vr\u00e1til z Jeruzalema, rozm\u00fd\u0161\u013eal zhroma\u017edi\u0165 spolo\u010dn\u00edkov v Barcelone. Prv\u00fd predbe\u017en\u00fd \u00faspech, zhroma\u017edi\u0165 spolo\u010dn\u00edkov, mal Ign\u00e1c v Alcale. Boli to traja \u0160panieli a jeden Franc\u00faz, ktor\u00ed sa dali do povedomia cez zvl\u00e1\u0161tny odev, ktor\u00fd za\u010dali nosi\u0165. Okrem odevu sa sna\u017eili \u017ei\u0165 osobitn\u00fa chudobu. Ich duchovn\u00e1 n\u00e1uka e\u0161te nebola schv\u00e1len\u00e1 a potvrden\u00e1 \u0161t\u00fadiami a spolo\u010dn\u00fdmi stretnutiami vzbudzovali dojem, \u017ee s\u00fa nasledovn\u00edkmi iluminismu.<\/p>\n

T\u00edto prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci sv. Ign\u00e1ca v Alcale pravdepodobne poznali niektor\u00e9 \u010dasti z Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed, preto\u017ee Ign\u00e1c hovoril a povzbudzoval oh\u013eadom desiatych prik\u00e1zan\u00ed, smrte\u013en\u00fdch hriechov, schopnostiach du\u0161e, vysvet\u013eoval evanjeli\u00e1, sv. Pavla a in\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch, vychov\u00e1val v spytovan\u00ed svedomia dva kr\u00e1t do d\u0148a a odpor\u00fa\u010dal \u010dast\u00e9 prij\u00edmanie sv\u00e4tej spovede a prij\u00edmanie ka\u017ed\u00fdch osem dn\u00ed. O tejto skuto\u010dnosti hovor\u00ed proces z Alcaly. Spolo\u010dn\u00fd \u017eivot a spolo\u010dn\u00e9 ciele, duchovn\u00e1 aktivita, sp\u00e1jala t\u00fdchto mlad\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm Ign\u00e1c \u201eprejavoval slu\u017ebu Boha\u201c.<\/p>\n

Ani v Alcale, ani v Salamanke nebolo predur\u010den\u00e9 tejto skupine vytrva\u0165. Nov\u00fd pokus realizoval Ign\u00e1c v Par\u00ed\u017ei, kam sa Ign\u00e1c pres\u0165ahoval vo febru\u00e1ri 1528. Av\u0161ak chyba v rozli\u0161ovan\u00ed jeho spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed boli pripraven\u00ed opusti\u0165 v\u0161etko, bez toho aby skon\u010dili \u0161t\u00fadi\u00e1, vyprovokovala siln\u00e9 reakcie, ktor\u00e9 mu zabr\u00e1nili v pokra\u010dovan\u00ed tohto dobr\u00e9ho cie\u013ea, zhroma\u017edi\u0165 spolo\u010dn\u00edkov. Ign\u00e1c o tom p\u00ed\u0161e vo svojej Autobiografii: \u201eKe\u010f som sa po prv\u00fd raz vr\u00e1til z Fl\u00e1mska, za\u010dal som sa horlivej\u0161ie ne\u017e zvy\u010dajne venova\u0165 duchovn\u00fdm rozhovorom a d\u00e1va\u0165 takmer v tom istom \u010dase duchovn\u00e9 cvi\u010denia trom, t. j. Peraltovi, bakal\u00e1rovi Castrovi, ktor\u00fd b\u00fdval na Sorbone a jedn\u00e9mu Baskovi z provincie Vizcaya, ktor\u00fd sa volal Amador a b\u00fdval v kol\u00e9giu sv\u00e4tej Barbory. T\u00edto sa odhodlali na ve\u013ek\u00e9 \u017eivotn\u00e9 zmeny: rozdali chudobn\u00fdm, \u010do mali, dokonca e\u0161te aj knihy, a za\u010dali \u017eobra\u0165 almu\u017enu po Par\u00ed\u017ei; ubytovali sa v nemocnici sv\u00e4t\u00e9ho Jakuba, kde som prv aj ja b\u00fdval a odkia\u013e som neskor\u0161ie odi\u0161iel pre spomenut\u00e9 pr\u00ed\u010diny. Urobilo to ve\u013ek\u00fd rozruch na univerzite, preto\u017ee prv\u00ed dvaja boli vynikaj\u00face a ve\u013emi vz\u00e1cne osobnosti. \u0160panieli hne\u010f vyhl\u00e1sili vojnu proti t\u00fdmto dvom magistrom; ke\u010f ich v\u0161ak nemohli ani mnoh\u00fdmi d\u00f4vodmi, ani prehov\u00e1raniami don\u00fati\u0165 k tomu, aby sa vr\u00e1tili na univerzitu, jedn\u00e9ho d\u0148a pri\u0161lo ich ve\u013ea so zbra\u0148ou v ruk\u00e1ch a odvliekli ich z nemocnice.\u201c (Autobiografia 77)<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v \u010derstv\u00fdch priate\u013estv\u00e1ch zohr\u00e1valo zdie\u013eanie v materi\u00e1lnych a duchovn\u00fdch veciach, rozhovory o rodin\u00e1ch, vz\u00e1jomn\u00e1 pomoc a slu\u017eba. Preto t\u00edto deviati spolo\u010dn\u00edci maj\u00fa \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie vedomie ich spolo\u010dn\u00e9ho \u017eivota a ich spolo\u010dnej slu\u017eby na v\u00e4\u010d\u0161iu \u010des\u0165 a sl\u00e1vu Bo\u017eiu. Jedine\u010dn\u00fdm prostriedkom, ktor\u00fd ich vychov\u00e1va s\u00fa Duchovn\u00e9 cvi\u010denia, ktor\u00e9 im d\u00e1val sv. Ign\u00e1c. Duchovn\u00e9 cvi\u010denia ich ved\u00fa k tomu, aby projekt, \u010di pl\u00e1n jedn\u00e9ho, sa stal projektom alebo pl\u00e1nom v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n

V okt\u00f3bri 1529 sa u\u017e Ign\u00e1c nach\u00e1dza v kol\u00e9giu sv. Barbory. Je rozhodnut\u00fd pokra\u010dova\u0165 vo svojich \u0161t\u00fadi\u00e1ch: \u201eKr\u00e1tko potom pri\u0161iel sviatok sv\u00e4t\u00e9ho Rem\u00edgia, ktor\u00fd sa sl\u00e1vi na za\u010diatku okt\u00f3bra. Za\u010dal som teda nav\u0161tevova\u0165 filozofick\u00fd kurz predn\u00e1\u0161an\u00fd filozofom, ktor\u00fd sa volal magister J\u00e1n Pegna. Za\u010dal som ho s predsavzat\u00edm udr\u017ea\u0165 si t\u00fdch, ktor\u00ed u\u017e urobili rozhodnutie, \u017ee bud\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 P\u00e1novi, ale \u017ee \u010falej nep\u00f4jdem a nebudem vyh\u013ead\u00e1va\u0165 e\u0161te in\u00fdch, aby som mohol pohodlnej\u0161ie \u0161tudova\u0165. Ke\u010f som za\u010dal chodi\u0165 na predn\u00e1\u0161ky, za\u010dali mi prich\u00e1dza\u0165 tie ist\u00e9 poku\u0161enia ako vtedy, ke\u010f som v Barcelone \u0161tudoval gramatiku: v\u017edy, ke\u010f som po\u010d\u00faval predn\u00e1\u0161ku, nemohol som d\u00e1va\u0165 pozor pre mno\u017estvo duchovn\u00fdch my\u0161lienok, ktor\u00e9 mi prich\u00e1dzali na myse\u013e. Vidiac, \u017ee takto m\u00e1lo pokra\u010dujem v \u0161t\u00fadi\u00e1ch, za\u0161iel som k svojmu profesorovi a s\u013e\u00fabil som mu, \u017ee nikdy nevynech\u00e1m ani jednu predn\u00e1\u0161ku z cel\u00e9ho kurzu, ak sa mi podar\u00ed zaobstara\u0165 si chlieb a vodu, aby som sa mohol nejako vy\u017eivi\u0165. Ke\u010f som urobil tento s\u013eub, opustili ma v\u0161etky tie n\u00e1bo\u017en\u00e9 my\u0161lienky, ktor\u00e9 mi prich\u00e1dzali v neprav\u00fd \u010das a potom som spokojne pokra\u010doval v \u0161t\u00fadi\u00e1ch. V tom \u010dase som sa st\u00fdkal s magistrom Petrom Fabrom a s magistrom Franti\u0161kom Xaversk\u00fdm, ktor\u00fdch som neskor\u0161ie z\u00edskal pre Bo\u017eiu slu\u017ebu duchovn\u00fdmi cvi\u010deniami. Po\u010das tohto kurzu som nebol prenasledovan\u00fd ako prv. O tejto veci mi raz povedal doktor Frago, \u017ee sa div\u00ed tomu, ako spokojne si \u017eijem bez toho, aby ma niekto ob\u0165a\u017eoval. Odpovedal som mu: \u201ePr\u00ed\u010dinou toho je, \u017ee sa s nik\u00fdm nerozpr\u00e1vam o Bo\u017e\u00edch veciach, ale po skon\u010den\u00ed kurzu sa vr\u00e1tim k zvy\u010dajn\u00e9mu \u017eivotu.\u201c (Autobiografia 82) Ako Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e, tam stretol Petra Fabra a Franti\u0161ka Xaversk\u00e9ho. Spolo\u010dne zdie\u013eaj\u00fa rovnak\u00fa izbu. Peter Fabro sa podujme Ign\u00e1covi pom\u00e1ha\u0165 v \u0161t\u00fadi\u00e1ch. Rozhovory najsk\u00f4r o \u0161t\u00fadiu, sa postupne prenes\u00fa do rozhovorov o duchovn\u00fdch veciach. Ubytovanie maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9.<\/p>\n

Franti\u0161ek Xaversk\u00fd ukon\u010dil svoje \u0161t\u00fadi\u00e1 v roku 1530 a za\u010d\u00edna vyu\u010dova\u0165 na kol\u00e9giu. Sn\u00edva predov\u0161etk\u00fdm o profesorskej kari\u00e9re. Ign\u00e1c mu postupne posiela \u017eiakov a tak sa medzi nimi upev\u0148uje vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah. Vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah prehlbuj\u00fa prostredn\u00edctvom osobnej komunik\u00e1cie. Toto bola forma, ktor\u00fa Ign\u00e1c praktizoval od Manresy. Okrem t\u00fdchto dvoch, Ign\u00e1c prich\u00e1dza do kontaktu s \u010fal\u0161\u00edmi: La\u00ednezom a jeho priate\u013eom Salmer\u00f3nom. P\u00ed\u0161e o tom Polanco vo svojich dielach. Potom je to \u0160imon Rodr\u00edguez, ktor\u00fd ve\u013ea po\u010dul hovori\u0165 o Ign\u00e1covi, prich\u00e1dza k nemu, aby mu porozpr\u00e1val o svojom \u017eivote. Mikul\u00e1\u0161 Bobadilla hovor\u00ed, \u017ee poznal Ign\u00e1ca prostredn\u00edctvom ch\u00fdru, ktor\u00fd sa o \u0148om \u0161\u00edril a najm\u00e4 cez to ako pom\u00e1hal mnoh\u00fdm \u0161tudentom v materi\u00e1lnych veciach. M\u00f4\u017eeme tak vidie\u0165, \u017ee v priebehu piatych rokov sa formuje skupinka, v ktorej l\u00e1ska k humanitn\u00fdm ved\u00e1m\u00a0 a \u017eelania Boha id\u00fa \u00faplne vo dvojici, v ktorej \u0161t\u00fadium a duchovn\u00e1 n\u00e1maha sa harmonicky dop\u013a\u0148aj\u00fa. V roku 1534 si skupinka nadobudla ist\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 zvyky: denn\u00e9 spytovanie svedomia, \u010dast\u00fa sv\u00e4t\u00fa spove\u010f a sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie (ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148), spolo\u010dn\u00e9 stretnutia, na ktor\u00fdch mali \u00fa\u010das\u0165 aj in\u00ed \u0161tudenti. Ign\u00e1c sa v\u0161ak naplno venuje aj \u0161t\u00fadiu, ale nezab\u00fada zo seba d\u00e1va\u0165 to, \u010do m\u00e1. S\u00fa to predov\u0161etk\u00fdm Duchovn\u00e9 cvi\u010denia, ktor\u00e9 sa mu videli ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9, aby sa prostredn\u00edctvom nich pom\u00e1halo bl\u00ed\u017enym: \u201ePo rozhovoroch o t\u00fdch veciach 20. okt\u00f3bra som sa op\u00fdtal Otca Ign\u00e1ca na Duchovn\u00e9 cvi\u010denia a na Kon\u0161tit\u00facie; chcel som sa toti\u017e dozvedie\u0165, ako ich zostavoval. Povedal mi, \u017ee Cvi\u010denia nezostavil v\u0161etky naraz, ale len niektor\u00e9 veci, ktor\u00e9 pozoroval vo svojej du\u0161i a pokladal ich za u\u017eito\u010dn\u00e9. Zdalo sa mu, \u017ee by mohli by\u0165 aj in\u00fdm u\u017eito\u010dn\u00e9; tak si ich teda zapisoval, napr. o spytovan\u00ed svedomia t\u00fdm sp\u00f4sobom s \u010diarkami at\u010f. Povedal mi, \u017ee najm\u00e4 poznatky o vo\u013ebe \u010derpal z rozmanitost\u00ed ducha a my\u0161lienok, ktor\u00e9 mal, ke\u010f bol v Loyole a ke\u010f ho e\u0161te bolela noha. A povedal mi, \u017ee o Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch mi porozpr\u00e1va ve\u010der. V ten ist\u00fd de\u0148 podve\u010der si ma dal zavola\u0165. Mal v\u00fdraz \u010dloveka, ktor\u00fd je s\u00fastredenej\u0161\u00ed ne\u017e zvy\u010dajne. Dal mi ak\u00e9si sl\u00e1vnostn\u00e9 vyhl\u00e1senie, ktor\u00e9ho jadrom bolo uk\u00e1za\u0165 mi, \u017ee mal \u00faprimn\u00fd \u00famysel oh\u013eadom v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, o ktor\u00fdch mi jednoducho rozpr\u00e1val. Pripojil, \u017ee si bol celkom ist\u00fd v tom, \u017ee neporozpr\u00e1val ni\u010d viac, ne\u017e \u010do sa skuto\u010dne stalo a \u017ee sa dopustil mnoh\u00fdch ur\u00e1\u017eok P\u00e1na Boha od toho \u010dasu, ako mu za\u010dal sl\u00fa\u017ei\u0165. Nikdy v\u0161ak neprivolil k smrte\u013en\u00e9mu hriechu;\u00ad naopak, st\u00e1le r\u00e1stol v n\u00e1bo\u017enosti, t. j. v \u013eahkosti n\u00e1js\u0165 Boha a \u017ee ho n\u00e1jde. Aj teraz m\u00e1va mnoho r\u00e1z videnia, najm\u00e4 tak\u00e9, o ktor\u00fdch bola re\u010d prv, toti\u017e, \u017ee v\u00eddava Krista ako slnko. To sa mu \u010dasto prihodilo vtedy, ke\u010f mal hovori\u0165 o d\u00f4le\u017eit\u00fdch veciach a tie videnia mu pri\u0161li ako potvrdenie.\u201c (Autobiografia 99)<\/p>\n

Ign\u00e1c v DC vyjadruje svoju osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165, sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00fa mal s Kristom, ktor\u00fd sa stal centrom jeho \u017eivota a st\u00e1va sa tie\u017e centrom a jednotou \u0161tuduj\u00facich priate\u013eov. Od janu\u00e1ra 1534 si za\u010d\u00edna robi\u0165 Duchovn\u00e9 cvi\u010denia Peter Fabro. Potom, \u010do sa vr\u00e1til zo Saboye, prijal rozhodnutie celkom sa zasv\u00e4ti\u0165 Bohu a rozhodol sa \u00eds\u0165 do Jeruzalema, aby tam pom\u00e1hal du\u0161iam. Toto rozhodnutie bolo siln\u00fdm \u00faderom pre ostatn\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov, preto\u017ee na jar ho nasleduje La\u00ednez a Salmer\u00f3n, potom Rodr\u00edguez a Bobadilla. Franti\u0161ek Xaversk\u00fd si robil Cvi\u010denia a\u017e po s\u013eube na Montmartry v auguste 1534. Neskor\u0161ie Fabro d\u00e1va Cvi\u010denia Bro\u00ebtovi a Jayovi. Ign\u00e1c re\u0161pektoval slobodu t\u00fdch, ktor\u00ed sa sami museli rozhodn\u00fa\u0165 kr\u00e1\u010da\u0165 za P\u00e1nom, aby tak zabr\u00e1nil fenom\u00e9nu, \u017ee ich \u0165ah\u00e1 alebo silne na nich vpl\u00fdva. Preto jednotliv\u00fd \u010dlenovia ani netu\u0161ili, \u017ee si ich robia ich spolo\u010dn\u00edci. Osobn\u00e9 rozhodnutie ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho \u010dlena zav\u0155\u0161ilo vybudovanie skupinky do jedn\u00e9ho duchovn\u00e9ho spolo\u010denstva.<\/p>\n

Ovocie Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed a prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci<\/strong><\/p>\n

Isto nie je mo\u017en\u00e9 definova\u0165 s presnos\u0165ou ovocie, ktor\u00e9 ka\u017ed\u00fd jeden zo \u201espolo\u010dn\u00edkov\u201c vytiahol z Cvi\u010den\u00ed. S istotou v\u0161ak m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee Ign\u00e1c ich pozval ku kontempl\u00e1cii Krista a vzia\u0165 do \u00favahy jeho v\u00f4\u013eu, \u201ez\u00edska\u0165 si cel\u00fd svet\u201c. Kontempl\u00e1cia o Kr\u00e1\u013eovstve podnecovala ich ve\u013ekodu\u0161nos\u0165 a upriamovala ju ku Kristovi, aby sa tak podelila s jeho n\u00e1mahami ako aj s jeho sl\u00e1vou. (por. DC 95.98) \u010ealej kontemplovali cel\u00fd Kristov pozemsk\u00fd \u017eivot pod\u013ea jednotliv\u00fdch vybran\u00fdch udalost\u00ed a osobitne udalosti Utrpenia a Zm\u0155tvychvstania. Osobitnou modlitbou bolo rozj\u00edmanie o Dvoch z\u00e1stav\u00e1ch (por. DC 138.144-147) Toto rozj\u00edmanie o Dvoch z\u00e1stav\u00e1ch je v priamej l\u00ednii s k\u00e1zan\u00edm Krista na hore a v priamej l\u00ednii s naj\u010distej\u0161\u00edmi hodnotami Evanjelia. Z\u00e1stava Krista nielen\u017ee odr\u00e1\u017ea vernos\u0165, \u010di oddanos\u0165 obrancu Pamplony, je tie\u017e symbolom \u017eivota Krista. N\u00e1js\u0165 si miesto pod touto z\u00e1stavou, znamen\u00e1 ustanovi\u0165 alebo vytvori\u0165 skupinu \u013eud\u00ed, \u017eelaj\u00facich si, aby mu sl\u00fa\u017eili a participovali na jeho poslan\u00ed. Je to Kristus, ktor\u00fd posiela svojich priate\u013eov a slu\u017eobn\u00edkov po svete. (por. DC 145)<\/p>\n

T\u00e1to perspekt\u00edva je univerz\u00e1lna, ako to bolo v kontempl\u00e1cii sveta, v medit\u00e1cii o Vtelen\u00ed, v ktorej sa reprezentuj\u00faci \u013eudia nach\u00e1dzaj\u00fa vo svojich najpodstatnej\u0161\u00edch situ\u00e1ci\u00e1ch: narodenie a smr\u0165, rados\u0165 a utrpenie, pokoj a vojna. (por. DC 102-106) Tento Kristus, ktor\u00fd posiela je ten, s ktor\u00fdm chc\u00fa \u017ei\u0165, ktor\u00e9ho si \u017eelaj\u00fa lep\u0161ie pozna\u0165, zak\u00fasi\u0165, za\u017ei\u0165, ktor\u00e9ho treba v\u00e1\u0161nivo milova\u0165, a ktor\u00e9ho treba z bl\u00edzka nasledova\u0165. Preto Ign\u00e1c hovor\u00ed, \u017ee treba prosi\u0165 o prenikav\u00e9 poznanie P\u00e1na, ktor\u00fd sa pre m\u0148a stal \u010dlovekom, aby som ho viac miloval a nasledoval. (por. DC 104)\u00a0 L\u00e1ska Krista musela by\u0165 hlavn\u00fdm impulzom v t\u00fdchto \u013eu\u010foch a pr\u00e1ve ona ich priviedla k tomu, aby odovzdali cel\u00fd svoj \u017eivot do jeho slu\u017eby, hoci e\u0161te nevedeli akou formou to bude.<\/p>\n

Priate\u013emi u\u017e boli. Priate\u013emi v P\u00e1novi sa st\u00e1vali postupne. Motivoval ich aj Ign\u00e1c, ktor\u00fd precestoval Sv\u00e4t\u00fa zem, ktor\u00fd im spom\u00ednal mest\u00e1 a dediny v Palest\u00edne, ktor\u00fd im hovoril o l\u00e1ske k Sv\u00e4tej zemi, a o t\u00fa\u017ebe \u00eds\u0165 do Jeruzalema, kam sa on s\u00e1m chcel vr\u00e1ti\u0165. Tento sen sa znova bude konkretizova\u0165 v auguste 1534, ke\u010f v\u0161etci spolo\u010dne sa rozhodn\u00fa \u00eds\u0165 tam a zavia\u017eu sa s\u013eubom na Montmartre.<\/p>\n

Bezpochyby prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci urobili osobn\u00e9 rozli\u0161ovanie duchov. K Duchovn\u00fdm cvi\u010deniam prist\u00fapili ka\u017ed\u00fd so svojim vlastn\u00fdm temperamentom: Fabro viac so \u0161krupu\u013eami, Xaversk\u00fd viac s amb\u00edciami, Bobadilla v h\u013eadan\u00ed dozvedie\u0165 sa viac o tom \u013eudskom.. Medzit\u00fdm \u010do h\u013eadaj\u00fa Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu, dospeli k rozl\u00ed\u0161eniu \u013eudskej vn\u00edmavosti a citlivosti od duchovnej vn\u00edmavosti a citlivosti, dospeli k rozpoznaniu \u00fatechy prostredn\u00edctvom dobr\u00e9ho ducha, a taktie\u017e si preh\u013abili vieru, n\u00e1dej a l\u00e1sku. (por. DC 316) Pochopili, \u017ee nie je potrebn\u00e1 tvrdos\u0165 a pr\u00edsnos\u0165, ale to, \u010do sa viac p\u00e1\u010di Bohu. Ign\u00e1c mal ve\u013ek\u00e9 pochybnosti, \u010di m\u00e1 necha\u0165 Fabra a Xaversk\u00e9ho pokra\u010dova\u0165 v ich n\u00e1mah\u00e1ch v kontempl\u00e1cii, s tak pr\u00edsnym poriadkom telesn\u00e9ho pok\u00e1nia. Duchovn\u00e9 cvi\u010denia ich nau\u010dili rozli\u0161ova\u0165, nau\u010dili ich by\u0165 viac vn\u00edman\u00fdmi na podnety Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, \u010do je to podstatn\u00e9 preto, aby mohli by\u0165 poslan\u00ed, aby boli viac schopn\u00ed n\u00e1js\u0165 Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu.Je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee text Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed nem\u00e1 prakticky zmienku o Duchu Sv\u00e4tom. Spom\u00edna sa iba v bodoch 273 a 312. D\u00f4vod pre\u010do ho Ign\u00e1c nespom\u00edna treba h\u013eada\u0165 v historickej situ\u00e1cii, v ktorej \u017eil. Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e vo svojej Autobiografii: \u201eA o \u010dom\u017ee tak k\u00e1\u017eete?\u201c \u2014 \u201eMy,\u201c \u2014 odpovedal som \u2014 \u201enek\u00e1\u017eeme, ale sa iba d\u00f4verne rozpr\u00e1vame o Bo\u017e\u00edch veciach s niektor\u00fdmi \u013eu\u010fmi: napr. po jedle s niektor\u00fdmi \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed n\u00e1s pozv\u00fa.\u201c \u2014 \u201eAle,\u201c \u2014 p\u00fdtal sa reho\u013en\u00edk \u2014 \u201eo ak\u00fdch Bo\u017e\u00edch veciach sa rozpr\u00e1vate? Lebo pr\u00e1ve to by sme chceli vedie\u0165.\u201c \u2014 \u201eRozpr\u00e1vame sa\u201c \u2014 odpovedal som \u2014 \u201eraz o tej, inokedy o onej \u010dnosti, a to s pochvalou; inokedy zas o tej a potom zas o inej neresti, ktor\u00fa v\u017edy odsudzujeme.\u201c \u2014 \u201eVy nie ste \u0161tudovan\u00ed,\u201c \u2014 povedal reho\u013en\u00edk \u2014 \u201ea predsa hovor\u00edte o \u010dnostiach a nerestiach, o tom v\u0161ak nik nem\u00f4\u017ee hovori\u0165, iba ak jedn\u00fdm z t\u00fdchto dvoch sp\u00f4sobov: alebo zo \u0161t\u00fadi\u00ed, alebo z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Nie v\u0161ak zo \u0161t\u00fadi\u00ed, ergo \u2014 teda z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho.\u201c Tu som sa tro\u0161ku zamyslel, lebo sa mi nep\u00e1\u010dil tak\u00fdto sp\u00f4sob dokazovania; po kr\u00e1tkom ml\u010dan\u00ed som povedal, \u017ee netreba viac rozpr\u00e1va\u0165 o t\u00fdchto veciach. Reho\u013en\u00edk v\u0161ak naliehal: \u201ePr\u00e1ve teraz, ke\u010f sa roz\u0161iruje to\u013eko bludov Erazma a in\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zav\u00e1dzaj\u00fa svet, nechcete teda vysvetli\u0165, o \u010dom sa rozpr\u00e1vate?\u201c (Autobiografia 65)Tu je d\u00f4vod, pre\u010do tak m\u00e1lo hovor\u00ed o Duchu Sv\u00e4tom. Nechcel da\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby ho obvinili z erazmizmu alebo iluminismu. \u010castej\u0161ie v\u0161ak spom\u00edna Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho v Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch.<\/p>\n

Duchovn\u00e9 cvi\u010denia mobilizovali v\u0161etky schopnosti prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov: rozum, pam\u00e4\u0165, v\u00f4\u013eu, obrazotvornos\u0165, vn\u00edmavos\u0165, citlivos\u0165, inteligenciu a afektivitu. Taktie\u017e ich priviedli k tomu, aby sa v slobode obetovali a otvorili Bohu. Tak sa v\u0161etky ich schopnosti a nadanie, ktor\u00e9 mali rozvinuli a pripravili pre slu\u017ebu P\u00e1novi, kr\u00e1\u010daj\u00fac pod jeho z\u00e1stavou. Okrem toho sa nau\u010dili pozera\u0165 na veci duchovn\u00fdm poh\u013eadom, spytovaniu svedomia, \u010do je aktivita milosti a tomu, aby videli Boha vo v\u0161etk\u00fdch veciach. V\u0161etko toto ich viedlo k tomu, aby dosiahli l\u00e1sku Boha. Ign\u00e1c toti\u017e na konci Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed d\u00e1va kontempl\u00e1ciu o nadobudnut\u00ed l\u00e1sky. (por. DC 230-237) Ign\u00e1c tak zasial prostredn\u00edctvom DC, zasial so s\u0155dc prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov, schopnos\u0165 vidie\u0165 a milova\u0165 Boha vo v\u0161etkom. Pr\u00e1ve t\u00e1to ich osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 a v\u00edzia, ich napokon priviedla k tomu, aby vytvorili bratsk\u00e9 spolo\u010denstvo, z ktor\u00e9ho nesk\u00f4r bud\u00fa ma\u0165 e\u0161te viac sk\u00fasenost\u00ed.<\/p>\n

Samozrejme, \u017ee okrem Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed, zap\u00f4sobili na prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov aj konkr\u00e9tne udalosti z Par\u00ed\u017ea a najm\u00e4 z univerzity. Okrem toho sa v tomto \u010dase usilovali nadobudn\u00fa\u0165 si prav\u00e9 vn\u00edmanie Cirkvi. Zauj\u00edmav\u00e9 s\u00fa ich s\u013euby na Montmartre, v auguste 1534. Okrem s\u013eubu putova\u0165 do Jeruzalema, s\u013e\u00fabili, \u017ee ak sa to nepodar\u00ed, daj\u00fa sa k dispoz\u00edcii p\u00e1pe\u017eovi, \u201ep\u00e1novi \u017eatvy\u201c, ktor\u00fd m\u00e1 najvy\u0161\u0161ie poznanie o tom, kde je najv\u00e4\u010d\u0161ia potreba pre budovanie Kristovho kr\u00e1\u013eovstva. P\u00e1pe\u017e, a v tomto pr\u00edpade, je hierarchick\u00e1 Cirkev, ktor\u00e1 sa\u00a0 tie\u017e spom\u00edna v DC, v bode 353.<\/p>\n

Napokon v\u0161etci sa pon\u00faknu p\u00e1pe\u017eovi Pavlovi III, a to v novembri 1538. Je teda nespochybnite\u013en\u00e9, \u017ee Duchovn\u00e9 cvi\u010denia sv. Ign\u00e1ca spojili t\u00fato skupinku priate\u013eov, ktor\u00ed si prejavovali vz\u00e1jomn\u00fa \u00factu a sympatiu. Duchovn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho v\u0161ak dozrievala s denn\u00fdm kontaktom so sv. Ign\u00e1com, ktor\u00fd ich duchovne doprev\u00e1dzal. Okrem budovania spolo\u010denstva \u201epriate\u013eov v p\u00e1novi\u201c, urobili aj niektor\u00e9 osobn\u00e9 s\u013euby. Ich individu\u00e1lny s\u013eub \u010distoty uk\u00e1zal ich slobodn\u00fa v\u00f4\u013eu, \u00faplne sa odovzda\u0165 Bohu. Ich individu\u00e1lny s\u013eub chudoby, ktor\u00fd bol akousi intu\u00edciou toho, \u017ee to bude potrebn\u00e9 pre slu\u017ebu Kristovi pre pomoc du\u0161iam, potvrdzuje, \u017ee chc\u00fa \u017ei\u0165 ako chudobn\u00ed k\u0148azi. Tieto osobn\u00e9 s\u013euby, uroben\u00e9 ka\u017ed\u00fdm jedn\u00fdm osobne, s\u00fa z\u00e1rove\u0148 vyjadren\u00edm v\u00f4le skupinky, ktor\u00e1 h\u013ead\u00e1 spolo\u010dn\u00fd projekt a m\u00e1 spolo\u010dn\u00e9 pl\u00e1ny.<\/p>\n

Duchovn\u00e9 cvi\u010denia prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov v ka\u017edodennom \u017eivote<\/strong><\/p>\n

Pre\u0161iel \u010das osobn\u00fdch Cvi\u010den\u00ed a pred prv\u00fdmi spolo\u010dn\u00edkmi sa postupne objavuj\u00fa nov\u00e9 v\u00fdzvy, nov\u00e9 udalosti. Spolo\u010dn\u00e9 rozli\u0161ovanie ich vedie k tomu, aby t\u00ed, \u010do e\u0161te nedokon\u010dili \u0161t\u00fadi\u00e1, aby ich dokon\u010dili. Ka\u017ed\u00fd rok obnovuj\u00fa svoje s\u013euby a znova a znova chc\u00fa nasledova\u0165 evanjelium. Tak to nesk\u00f4r zachytil p\u00e1ter Nadal. Napriek tomu, \u017ee e\u0161te ne\u017eili spolu ako spolo\u010denstvo, \u010dasto sa spolo\u010dne stret\u00e1vali. P\u00e1ter Polanco p\u00ed\u0161e: \u201eHoci \u017eili na r\u00f4znych miestach, stret\u00e1vali sa raz v dome jedn\u00e9ho, raz v dome druh\u00e9ho, t\u00fdm, \u017ee spolo\u010dne jed\u00e1vali a sa zdie\u013eali.\u201c Tak sa podporovalo a \u017eivilo medzi nimi ich priate\u013estvo v Kristovi. Ke\u010f sa musia na \u010das od seba oddeli\u0165, preto\u017ee Ign\u00e1c mus\u00ed kv\u00f4li zdraviu nav\u0161t\u00edvi\u0165 svoju rodn\u00fa zem a odpo\u010din\u00fa\u0165 si \u2013 ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tny apo\u0161tolsk\u00fd odpo\u010dinok \u2013 s\u00fa to pr\u00e1ve jeho spolo\u010dn\u00edci, ktor\u00ed rozhodn\u00fa o tom a ktor\u00ed mu zaobstaraj\u00fa jazdeck\u00e9ho ko\u0148a: \u201eKe\u010f som to v\u0161etko urobil, vysadol som na kon\u00edka, ktor\u00e9ho mi k\u00fapili spolo\u010dn\u00edci a s\u00e1m som sa vybral na cestu do rodn\u00e9ho kraja; a u\u017e hne\u010f na ceste som sa lep\u0161ie c\u00edtil. Ke\u010f som pri\u0161iel do rodnej provincie, zanechal som verejn\u00fa cestu a zabo\u010dil som na horsk\u00fa cesti\u010dku, ktor\u00e1 bola osamelej\u0161ia. Ke\u010f som za\u0161iel po nej na k\u00fasok, stretol som dvoch ozbrojen\u00fdch mu\u017eov, ktor\u00ed mi \u0161li oproti (t\u00e1 cesta m\u00e1 zl\u00fa poves\u0165 pre vra\u017edy). T\u00edto za\u0161li kus cesty za mnou, potom sa naraz obr\u00e1tili a n\u00e1hlivo ma nasledovali, tak\u017ee som mal tro\u0161ka strach. Predsa som sa im v\u0161ak prihovoril a dozvedel som sa, \u017ee to boli sluhovia m\u00f4jho brata, ktor\u00fd ich poslal vyh\u013eada\u0165 ma. Ako sa zd\u00e1, dostal spr\u00e1vu o mojom pr\u00edchode z Bayonne vo Franc\u00fazsku, kde ma poznali. A tak oni \u0161li popredku a ja za nimi po tej istej ceste. K\u00fasok pred osadou, stretol som sa s k\u0148azmi, ktor\u00ed mi \u0161li v \u00fastrety. Ve\u013emi na m\u0148a naliehali, \u017ee ma zaved\u00fa do domu m\u00f4jho brata, ale nemohli ma k tomu don\u00fati\u0165. Odi\u0161iel som do nemocnice a neskor\u0161ie vo vhodnej hodine som sa vybral do okolia prosi\u0165 almu\u017enu.\u201c (Autobiografia 87)<\/p>\n

Po zotaven\u00ed Ign\u00e1c nav\u0161t\u00edvil brata Franti\u0161ka Xaversk\u00e9ho, otca p\u00e1tra La\u00edneza a rodi\u010dov Salmer\u00f3na, \u010do bolo tie\u017e prejavom ich vz\u00e1jomn\u00e9ho priate\u013estva. Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e: \u201eKe\u010f som v\u0161ak vy\u0161iel z provincie, zosko\u010dil som na nohy a bez toho, aby som si bol nie\u010do vzal, dal som sa na cestu smerom k Pamplone a odtia\u013e do Almaz\u00e1nu, rodiska P. La\u00edneza a potom do Sig\u00fcenzy a z Toleda do Valencie. Vo v\u0161etk\u00fdch rodn\u00fdch mest\u00e1ch mojich spolo\u010dn\u00edkov som ni\u010d nechcel prija\u0165, hoci mi d\u00e1vali ve\u013ek\u00e9 milodary a ve\u013emi n\u00e1stojili, aby som ich prijal…. (Autobiografia 90)<\/p>\n

In\u00ed \u010dlenovia skupiny, ke\u010f smerovali do Talianska cez Franc\u00fazsko a Nemecko, bud\u00fa vyu\u017e\u00edva\u0165 svoju medzin\u00e1rodnos\u0165 skupiny, aby predi\u0161li probl\u00e9mom a \u0165a\u017ek\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m v dan\u00fdch krajin\u00e1ch. Ke\u010f toti\u017e prech\u00e1dzali nejak\u00fdm \u00fazem\u00edm, v\u017edy hovoril iba ten, kto poch\u00e1dzal z tej krajiny, tak si vz\u00e1jomne pom\u00e1hali.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm ovoc\u00edm Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed bolo spolo\u010dn\u00e9 rozva\u017eovanie, ktor\u00e9 si osvojili a stalo sa pre nich zvykom. Tie\u017e sa rozhodli rozdeli\u0165 na men\u0161ie skupinky, aby sa pripravili na sl\u00e1venie svojej prvej sv\u00e4tej om\u0161e. Ke\u010f sa ich niekto p\u00fdtal na ich identitu, odpovedali, \u017ee s\u00fa \u201eSpolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova\u201c a nie \u201ei\u00f1igovci\u201c. Potvrdzovali tak skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Kristus je ich jedin\u00fd vodca a \u0161\u00e9f. Ign\u00e1c mal o tomto videnie v La Storte, pred br\u00e1nami R\u00edma: \u201eKe\u010f pre\u0161iel rok a nenaskytla sa n\u00e1m pr\u00edle\u017eitos\u0165 odcestova\u0165, rozhodli sme sa, \u017ee p\u00f4jdeme do R\u00edma, a teraz aj ja, lebo minule tam \u0161li moji spolo\u010dn\u00edci, t\u00ed dvaja, o ktor\u00fdch som pochyboval, sa uk\u00e1zali ve\u013emi l\u00e1skav\u00fdmi. \u0160li sme teda do R\u00edma. Rozdelili sme sa do troch alebo \u0161tyroch skup\u00edn; ja som \u0161iel spolu s Fabrom a La\u00ednezom. Na tejto ceste sa mi dostalo zvl\u00e1\u0161tne nav\u0161t\u00edvenie od Boha. Rozhodol som sa, \u017ee ke\u010f budem k\u0148azom, nebudem rok sl\u00fa\u017ei\u0165 om\u0161u, ale budem sa pripravova\u0165 a prosi\u0165 Pannu M\u00e1riu, aby ma pridru\u017eila k svojmu Synovi. Ke\u010f som bol jedn\u00e9ho d\u0148a v kostol\u00edku, vzdialenom nieko\u013eko m\u00ed\u013e od R\u00edma a modlil som sa tam, poc\u00edtil som tak\u00fa ve\u013ek\u00fa premenu vo svojej du\u0161i a tak jasne som videl, \u017ee ma Boh Otec pridru\u017euje ku Kristovi, svojmu Synovi, \u017ee som sa neodv\u00e1\u017eil o tom v\u00f4bec pochybova\u0165; bol som si ist\u00fd, \u017ee ma Boh Otec skuto\u010dne pridru\u017eil k svojmu Synovi. (A ja, \u010do p\u00ed\u0161em tieto veci \u2014 t. j. P. Gon\u00e7alves \u2014, povedal som Otcovi Ign\u00e1covi, ktor\u00fd mi to rozpr\u00e1val, \u017ee La\u00ednez rozpr\u00e1val o tomto s in\u00fdmi podrobnos\u0165ami, ako som to ja po\u010dul. On mi povedal, \u017ee v\u0161etko, \u010do hovoril La\u00ednez, je pravda, lebo on sa u\u017e tak dopodrobna nepam\u00e4t\u00e1 na to, ale iste vie, \u017ee vtedy, ke\u010f to rozpr\u00e1val, hovoril iba pravdu. To ist\u00e9 mi povedal aj o in\u00fdch veciach.) (Autobiografia 96)<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fdm rokom pre spolo\u010denstvo zhroma\u017eden\u00e9 okolo Ign\u00e1ca, bol rok 1539, v ktorom sa uskuto\u010dnilo tzv. ve\u013ek\u00e9 komunitn\u00e9 rozozn\u00e1vanie \u2013 rozva\u017eovanie prv\u00fdch otcov. Za\u010dali tak prech\u00e1dza\u0165 od duchovn\u00e9ho priate\u013estva k in\u0161tit\u00facii. V R\u00edme zhroma\u017eden\u00ed prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci \u2013 otcovia k\u00e1zali, vyu\u010dovali, vysvet\u013eovali kres\u0165ansk\u00fa n\u00e1uku, ale aj \u017eobrali pre seba sam\u00fdch. V R\u00edme zak\u00fasili aj ist\u00e9 prenasledovanie, \u010do dopomohlo k tomu, aby sa Ign\u00e1c stretol s p\u00e1pe\u017eom. Po vynesen\u00ed posledn\u00e9ho rozsudku sa prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci rozhodli, \u017ee sa pon\u00faknu p\u00e1pe\u017eovi (1538). P\u00e1pe\u017e Pavol III chcel vyu\u017ei\u0165 ich intelektu\u00e1lne schopnosti a rozposla\u0165 ich po svete, preto sa zaoberali ot\u00e1zkou bud\u00facnosti. (viac o tomto prenasledovan\u00ed v \u010dl\u00e1nku \u201esv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej\u201c, ktor\u00fd je u\u017e na webe)<\/p>\n

Toto bol siln\u00fd d\u00f4vod na uva\u017eovanie, \u010di t\u00e1to komunita priate\u013eov, tak duchovne spojen\u00fdch, sa m\u00e1 zmeni\u0165 na n\u00e1bo\u017eensk\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Poslanie meditovan\u00e9 v DC im d\u00e1va konkr\u00e9tnu podobu v poslan\u00ed, ktor\u00e9 im zveruje Vik\u00e1r Krista na zemi \u2013 p\u00e1pe\u017e. \u010co teda robi\u0165? Znova si robili DC a tie\u017e \u201etretiu prob\u00e1ciu\u201c. Rozl\u00ed\u0161ili toti\u017e, \u017ee je vhodn\u00e9, aby zos\u00faladili tak apo\u0161tolsk\u00fa pr\u00e1cu ako aj rozli\u0161ovanie spojen\u00e9 s modlitbou. Nedospeli k tomu, aby si oddelili aktivitu od kontempl\u00e1cie. Bolo to spolo\u010dn\u00e9 rozhodnutie, ktor\u00e9 vych\u00e1dzalo z DC: modlitba, n\u00e1dej v Boha, \u017eelanie v\u0161etko robi\u0165 na v\u00e4\u010d\u0161iu sl\u00e1vu Boha a konkr\u00e9tna aplik\u00e1cia tohto v\u0161etk\u00e9ho do \u017eivota. Ich modlitba bola osobn\u00e1. Ka\u017ed\u00fd si musel rozdeli\u0165 \u010das tak, aby mal \u010das na v\u0161etko: modlitbu, apo\u0161tol\u00e1t, rozli\u0161ovanie, spolo\u010denstvo, oddych… (viac o tejto ot\u00e1zke v \u010dl\u00e1nku \u201eRozva\u017eovanie prv\u00fdch otcov\u201c)<\/p>\n

Na tomto dokumente je zauj\u00edmav\u00e9 to, \u017ee trvali na tom, aby jednomyse\u013ene s\u00fahlasili s bodmi, ktor\u00e9 prerokov\u00e1vali. Ich jednomyse\u013enos\u0165 je pre nich znakom toho, \u017ee ich in\u0161piroval Duch Sv\u00e4t\u00fd. Neskor\u0161ie sa tejto jednomyse\u013enosti museli vzda\u0165 a prijali pravidlo v\u00e4\u010d\u0161iny pri hlasovan\u00ed. V ka\u017edom pr\u00edpade s ve\u013ekou n\u00e1dejou o\u010dak\u00e1vali, \u017ee niektor\u00ed zo skupinky by rozhodovali v mene v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n

Ke\u010f sa ich p\u00fdtali na to, kto s\u00fa a \u010do bud\u00fa robi\u0165 v Cirkvi, ako odpove\u010f na tieto ot\u00e1zky, vypracovali Formulu In\u0161tit\u00fatu, ktor\u00e1 pre\u0161la viacer\u00fdmi \u00fapravami a nakoniec bola schv\u00e1len\u00e1 v roku 1540 bulou Pavla III Regimini militantis Ecclesiae (27. september 1540; nesk\u00f4r bola e\u0161te \u00faprava tejto Formuly a definit\u00edvne schv\u00e1len\u00e1 p\u00e1pe\u017eom J\u00faliusom III v bule Exposcit debitum, 21. j\u00fal 1550). V ka\u017edom jednom bode vo Formule In\u0161tit\u00fatu m\u00f4\u017eeme c\u00edti\u0165 silu Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed. P\u00e1pe\u017esk\u00e1 bula ich predstavuje ako chudobn\u00fdch k\u0148azov Je\u017ei\u0161a Krista, u\u010dite\u013eov umenia z univerzity v Par\u00ed\u017ei, zvyknut\u00fdch na teologick\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1, ktor\u00e9 si vykonali po\u010das nieko\u013ek\u00fdch rokov, ako t\u00fdch, ktor\u00ed sa spojili, a ktor\u00ed sa stali spolo\u010dn\u00edkmi pod vplyvom a in\u0161pir\u00e1cie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, a ktor\u00ed odovzdali cel\u00fd svoj \u017eivot Kristovi v \u0161t\u00fdle \u017eivota, ktor\u00fd si \u017eelali, aby Apo\u0161tolsk\u00e1 Stolica schv\u00e1lila. V tejto apo\u0161tolskej skupinke ka\u017ed\u00fd jeden bude m\u00f4c\u0165 pracova\u0165 pod\u013ea svojich schopnost\u00ed, t\u00fdm, \u017ee bude k\u00e1za\u0165, spoveda\u0165, d\u00e1va\u0165 duchovn\u00e9 cvi\u010denia a roz\u0161irova\u0165 kres\u0165ansk\u00fa n\u00e1uku. To, \u010do bolo pre nich prostriedkom ich form\u00e1cie, sa napokon st\u00e1lo in\u0161trumentom ich apo\u0161tol\u00e1tu pre druh\u00fdch. V\u0161etko pod vplyvom DC. Cel\u00e1 trajekt\u00f3ria poslania, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna v medit\u00e1cii o Dvoch Z\u00e1stav\u00e1ch, prech\u00e1dza a\u017e ku poslu\u0161nosti vo\u010di p\u00e1pe\u017eovi. Nie je predsa rovnak\u00fd Duch, ktor\u00fd \u017eije v Kristovi a v Cirkvi jeho neveste? (viac si mo\u017eno pre\u010d\u00edta\u0165 na webe o Formule In\u0161tit\u00fatu).
\nTak\u00fdto je program prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. Program, ktor\u00fd ich podria\u010fuje dobr\u00e9mu \u00fasudku Cirkvi. P\u00e4\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdch bodov Formuly In\u0161tit\u00fatu nie je len vyhl\u00e1sen\u00edm, \u010di vyjadren\u00edm ich \u00famyslu, ich pl\u00e1nu, ale je z\u00e1rove\u0148 pozvan\u00edm pre t\u00fdch, ktor\u00ed chc\u00fa vst\u00fapi\u0165 do Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, ktor\u00ed chc\u00fa roz\u0161\u00edri\u0165 po\u010diato\u010dn\u00fa skupinu desiatych priate\u013eov v P\u00e1novi, t\u00fdm, \u017ee si podelia s nimi t\u00fa\u017eby, \u017eelania a v\u0161etky n\u00e1mahy a pr\u00e1ce. Postupne sa Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova za\u010d\u00edna rozv\u00edja\u0165. Ku skupinke prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov sa pridali \u010fal\u0161\u00ed. Preto bolo nevyhnutn\u00e9 vypracova\u0165 ist\u00fd poriadok a \u0161t\u00fdl \u2013 toto v\u0161etko je vyjadren\u00e9 v Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch, ktor\u00e9 nap\u00edsal Ign\u00e1c v spolupr\u00e1ci s Polancom. Okrem toho si prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci zvolili za prv\u00e9ho predstaven\u00e9ho Ign\u00e1ca. T\u00e1to vo\u013eba mala svoj zauj\u00edmav\u00fd priebeh, preto\u017ee Ign\u00e1c prv\u00fa vo\u013ebu neprijal. (viac na webe: Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej) V roku 1541 prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci, v kostole sv. Pavla za hradbami, urobili svoje obetovanie Bohu po\u010das sl\u00e1venia sv\u00e4tej om\u0161e, taktie\u017e s\u013euby chudoby, \u010distoty a poslu\u0161nosti pod\u013ea zvyku n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch rehol\u00ed a \u0161peci\u00e1lny s\u013eub Najvy\u0161\u0161iemu ve\u013ek\u0148azovi t\u00fdkaj\u00faci sa misi\u00ed. V sl\u00e1ven\u00ed tejto Eucharistie realizovali svoju t\u00fa\u017ebu, aby boli umiestnen\u00ed pod z\u00e1stavu Krista. Duchovn\u00e9 priate\u013estvo prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov, podporen\u00e9 Duchovn\u00fdmi cvi\u010deniami, bolo impulzom k tomu, aby sa sformovala a vznikla Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea Gervais Dumeige SJ, La uni\u00f3n de los \u201eamigos en el Se\u00f1or\u201c y la uni\u00f3n de la \u201eCompa\u00f1\u00eda de Jes\u00fas\u201c; Ejercicios \u2013 Constituciones. Unidad vital; s. 13-27)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Jednota \u201epriate\u013eov v P\u00e1novi\u201c a jednota \u201eSpolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej\u201c (1. \u010cas\u0165) Priatelia v P\u00e1novi V\u00fdraz \u201ePriatelia v P\u00e1novi\u201c, ktor\u00fd mal v dejin\u00e1ch Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej ve\u013ek\u00fd \u00faspech, je priamo od sv. Ign\u00e1ca. Nap\u00edsal ho 24. j\u00fala 1537 Juanovi de Verdolay, aby mu ozn\u00e1mil pr\u00edchod \u201edeviatich jeho priate\u013eov v P\u00e1novi\u201c do Ben\u00e1tok. Z toho \u0161tyria boli \u0160panieli, dvaja… \u010c\u00edta\u0165 viac »Jednota priate\u013eov v P\u00e1novi a jednota Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej (1. \u010das\u0165)<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[18],"tags":[185,64,69,72,75,76,81,83,84,86,179,90,92,93,181,99,100,104,108,119,121,122,123,174,127,129,135,184,137,141,175,151,163,164,165],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1303"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1303"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1303\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1412,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1303\/revisions\/1412"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1303"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1303"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1303"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}