{"id":1287,"date":"2011-12-28T19:03:19","date_gmt":"2011-12-28T18:03:19","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1287"},"modified":"2011-12-28T19:03:19","modified_gmt":"2011-12-28T18:03:19","slug":"juan-alfonso-de-polanco","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/12\/juan-alfonso-de-polanco\/","title":{"rendered":"Juan Alfonso de Polanco"},"content":{"rendered":"

Juan Alfonso de Polanco<\/strong><\/p>\n

Medzi \u013eu\u010fmi prvej jezuitskej gener\u00e1cie, ktor\u00ed \u017eili ved\u013ea zakladate\u013ea, s\u00fa dve d\u00f4le\u017eit\u00e9 osoby, ktor\u00e9 rozvinuli myslenie sv. Ign\u00e1ca: Nadal a\u00a0Polanco. O\u00a0Nadalovi nap\u00edsal Polanco v\u00a0roku 1553: \u201eM\u00e1 ve\u013ea poznania o\u00a0na\u0161om Otcovi U\u010dite\u013eovi Ign\u00e1covi, preto\u017ee mu ve\u013ea rozpr\u00e1val a\u00a0zd\u00e1 sa, \u017ee m\u00e1 pochopen\u00e9ho a\u00a0preniknut\u00e9ho jeho ducha, viac ako in\u00ed, ktor\u00fdch by som poznal v\u00a0Spolo\u010dnosti.\u201c Nadal bol \u010dlovekom hlbokej inteligencie, b\u00e1date\u013e a\u00a0kritik. Bol intelektu\u00e1lne formovan\u00fd, ke\u010f sa vlo\u017eil do r\u00fak sv. Ign\u00e1ca v\u00a0novembri 1545. U\u017e dov\u0155\u0161il 38 rokov a\u00a0bol doktorom teol\u00f3gie. Sv. Ign\u00e1c ho starostlivo vy\u0161kolil v\u00a0sp\u00f4sobe modlitby, vysvetlil mu d\u00f4vody In\u0161tit\u00fatu<\/em>, vy\u0161kolil ho v\u00a0Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch<\/em> a\u00a0v\u00a0sp\u00f4sobe vl\u00e1dnutia. Nesk\u00f4r sa Nadal nam\u00e1hal \u010do naj\u00faprimnej\u0161ie interpretova\u0165 myslenie sv\u00e4t\u00e9ho zakladate\u013ea, ktor\u00e9ho ducha \u017eiadal Boha v\u00a0modlitbe.<\/p>\n

Naopak, Polanco pri\u0161iel do kontaktu so spiritualitou a\u00a0myslen\u00edm sv. Ign\u00e1ca, ke\u010f e\u0161te nedov\u0155\u0161il svojich 24 rokov, a\u00a0ke\u010f e\u0161te nedo\u0161tudoval teol\u00f3giu. Mal ve\u013ek\u00fd talent, tak \u010do sa t\u00fdka synt\u00e9zy, ako aj anal\u00fdzy. Polanco zotrv\u00e1val permanentne, po\u010das dev\u00e4\u0165 a\u00a0p\u00f3l roka, ved\u013ea sv. Ign\u00e1ca, t\u00fdm, \u017ee prich\u00e1dzal k\u00a0nemu ka\u017ed\u00fd de\u0148 a\u00a0niekedy aj viac kr\u00e1t, s\u00a0be\u017en\u00fdmi z\u00e1le\u017eitos\u0165ami, aby poznal jeho myse\u013e a\u00a0sp\u00f4sob ako tieto z\u00e1le\u017eitosti rie\u0161i\u0165, t\u00fdm, \u017ee prich\u00e1dzal k\u00a0nemu so svojimi pochybnos\u0165ami o\u00a0In\u0161tit\u00fate<\/em>, t\u00fdm \u017ee s\u00a0n\u00edm bl\u00edzko spolupracoval pri p\u00edsan\u00ed a\u00a0redigovan\u00ed Kon\u0161tit\u00faci\u00ed<\/em>, at\u010f. M\u00f4\u017eeme teda, \u017ee Polanco si formoval svoje srdce pri sv. Ign\u00e1covi.<\/p>\n

Juan Alfonso de Polanco sa narodil v\u00a0Burgos 16 decembra 1517, v\u00a0bohatej a\u00a0\u0161\u013eachtickej rodine. Jeho predkovia mali \u017eidovsk\u00fd p\u00f4vod. Jeho otec sa volal Gregorio de Polanco a\u00a0jeho matka Mar\u00eda de Salinas. Jedn\u00fdm z\u00a0bl\u00edzkych pr\u00edbuzn\u00fdch jeho matky, zd\u00e1 sa, bol zn\u00e1my pr\u00e1vnik Mart\u00edn Sor\u00eda de Velasco, ktor\u00fd na Tridentskom koncile p\u00f4sobil pri ve\u013evyslancovi Vargasovi v\u00a0mene cis\u00e1ra, ktor\u00fd bol \u010dlenom Kast\u00edlskej rady, ktor\u00fa tak\u00a0 ve\u013emi po\u010d\u00faval Filip II.<\/p>\n

V\u00a0trin\u00e1stich rokoch ho jeho rodi\u010dia poslali na \u0161t\u00fadia do Par\u00ed\u017ea. Bezpochyby i\u0161lo o\u00a0krok jeho str\u00fdca, Dr. Bernardina de Salinas, ktor\u00fd bol neskor\u0161ie rektorom univerzity. Koniec koncov, burgonsk\u00ed sa v\u00a0tom \u010dase vyskytovali \u010dasto v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Po\u010das piatych rokoch sa venoval humanistick\u00fdm \u0161t\u00fadi\u00e1m, ktor\u00e9 v\u00a0tomto \u010dase rozkvitali na tejto univerzite. V\u00a0roku 1535 za\u010dal \u0161tudova\u0165 Umenia, alebo sk\u00f4r povedan\u00e9, kurz filozofie, v\u00a0ktor\u00fdch dosiahol stupe\u0148 magistra. Bolo to v\u00a0roku 1538 pod veden\u00edm Dr. Francisca de Astudillo, \u010fal\u0161ieho Burgosana, ktor\u00fd bol tie\u017e jeho dobr\u00fdm priate\u013eom. Pod\u013ea jednej kuri\u00f3znej spr\u00e1vy v\u00a0Acta rector\u00eda<\/em>, mal \u0161tipendium, ktor\u00e9 malo hodnotu \u0161es\u0165 par\u00ed\u017eskych platov. Z\u00a0toho \u0161tipendia platil svoj n\u00e1jom v\u00a0kol\u00e9giu.<\/p>\n

V\u00a0kol\u00e9giu Le Mans \u017eil s\u00a0Astudillo od roku 1529 aj mlad\u00fd \u0161tudent Mart\u00edn de Olave. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee vtedy sa zrodilo hlbok\u00e9 priate\u013estvo, ktor\u00e9 tohto mlad\u00edka na cel\u00fd \u017eivot zjednotilo s\u00a0na\u0161\u00edm Juanom Alfonsom de Polanco. P\u00e1ter Gon\u00e7alves da C\u00e1mara pod\u00e1va spr\u00e1vu, \u017ee sv. Ign\u00e1c ve\u013emi chv\u00e1lil p\u00e1tra Olave, ke\u010f hovoril s\u00a0p\u00e1trom Polancom a\u00a0Polanco, ke\u010f hovoril s\u00a0p\u00e1trom Olave, preto\u017ee vedel, \u017ee boli ve\u013emi dobr\u00fdmi priate\u013emi. Polanco v\u00a0tom \u010dase pri\u0161iel do styku so skupinou tzv. \u201eign\u00e1covcov\u201c, ako ich volal p\u00e1ter Nadal. Pr\u00e1ve ich poznal jeho priate\u013e Olave, ktor\u00fd dal Ign\u00e1covi v\u00a0Alkale prv\u00fa almu\u017enu, \u010di milodar. Taktie\u017e ich poznal jeho u\u010dite\u013e Astudillo. Bolo by teda m\u00e1lo pravdepodobn\u00e9, \u017eeby Polanco nemal spr\u00e1vy o\u00a0tejto skupinke alebo o\u00a0jej p\u00f4vodcovi, ktor\u00fdm bol sv. Ign\u00e1c. Polanco bol v\u00a0tom \u010dase ve\u013emi mlad\u00fd. Ke\u010f sv. Ign\u00e1c odi\u0161iel z\u00a0Par\u00ed\u017ea v\u00a0roku 1535, Polanco mal v\u00a0tomto \u010dase nie\u010do viac ne\u017e 17 rokov a\u00a0pr\u00e1ve dokon\u010dil svoje humanistick\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1. Napokon ani jeho priate\u013e Olave sa v\u00a0tom \u010dase nespojil s\u00a0touto skupinkou.<\/p>\n

Potom, \u010do dosiahol Polanco magistersk\u00fd stupe\u0148 v\u00a0roku 1538 v\u00a0Umeniach, s\u00fa nejasn\u00e9 tri roky jeho \u017eivota. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee sa vr\u00e1til do Burgos. Nie je ani zn\u00e1me, ak\u00fd \u010das sa tam zdr\u017eal, alebo \u010di i\u0161iel e\u0161te na in\u00e9 miesto. V\u00a0roku 1541 ho v\u0161ak nach\u00e1dzame v\u00a0R\u00edme, t\u00fdm, \u017ee sa nach\u00e1dza v\u00a0dome jeho priate\u013ea a\u00a0krajana Franscisca de Torres a\u00a0t\u00fdm, \u017ee zast\u00e1val funkciu v\u00a0Scriptor Apostolicus<\/em>. Scriptores Apostolici<\/em> boli t\u00ed, ktor\u00ed robili ofici\u00e1lne k\u00f3pie b\u00fal, pod\u013ea predch\u00e1dzaj\u00facej pripravenej pozn\u00e1mky skrze tzv. Abbreviatores<\/em>. V\u00a0tom \u010dase to bolo skorumpovan\u00e9 povolanie, takmer ako v\u0161etci, ktor\u00ed v\u00a0tom \u010dase boli v\u00a0r\u00edmskej k\u00farii. Plat dost\u00e1val pod\u013ea tohto, ak\u00e1 bola d\u013a\u017eka dokumentu a\u00a0ak\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165 tento dokument mal. Nevieme presne ak\u00fd dlh\u00fd \u010das sa zaoberal Polanco t\u00fdmto povolan\u00edm. Ale nemohlo to by\u0165 dlho. Preto\u017ee v\u00a0lete 1541, nasleduj\u00fac pr\u00edklad svojho priate\u013ea Francisca de Torres, sa utiahol do \u00fastrania, aby si urobil duchovn\u00e9 cvi\u010denia pod veden\u00edm p\u00e1tra La\u00edneza a\u00a0po ich uskuto\u010dnen\u00ed sa rozhodol vst\u00fapi\u0165 do Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Zachovala sa jeho vlastnoru\u010dne nap\u00edsan\u00e1 formula nieko\u013ek\u00fdch jeho s\u013eubov, uroben\u00fdch 15. augusta 1541, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee znamena\u0165, \u017ee je to de\u0148 jeho prijatia. Okrem sv. Ign\u00e1ca, p\u00e1trov La\u00edneza, Salmer\u00f3na, Broeta, Coduriho, ktor\u00fd zomrel nieko\u013eko dn\u00ed potom (29. augusta 1541), sa nach\u00e1dzalo v\u00a0dome asi dvan\u00e1s\u0165 jezuitov, k\u0148azov i\u00a0nek\u0148azov, ktor\u00ed boli prijat\u00ed do Spolo\u010dnosti v\u00a0tom istom alebo v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facom roku. \u00a0Dom prenajat\u00fd Kamilovi Astallimu, bol viac menej v\u00a0priestore, kde sa dnes v\u00a0bl\u00edzkosti nach\u00e1dza chr\u00e1m Il Ges\u00fa.<\/p>\n

V\u00a0apr\u00edli nasleduj\u00faceho roku, spolu s\u00a0Andr\u00e9s de Freux, ktor\u00fd vst\u00fapil v\u00a0rovnakom \u010dase do Spolo\u010dnosti bol Polanco poslan\u00fd na univerzitu do Padovy, aby dokon\u010dil svoje \u0161t\u00fadi\u00e1, ktor\u00e9 pod\u013ea rozhodnut\u00ed prv\u00fdch otcov, musel viac porozumie\u0165. Okrem toho tam \u0161tudoval \u0161tyri roky teol\u00f3giu. Neskor\u0161ie sa k\u00a0t\u00fdmto dvom pridal aj Jer\u00f3nimo Otello, ktor\u00e9ho z\u00edskali pre Spolo\u010dnos\u0165 a\u00a0Esteban Baroello, ktor\u00e9ho poslal sv. Ign\u00e1c z\u00a0R\u00edma. Na za\u010diatku mal v\u0161etky v\u00fddavky na \u0161t\u00fadium v\u00a0starostlivosti Polanco. S\u00a0povolen\u00edm jeho rodi\u010dov predal povolanie Scriptor Apostolicus<\/em> a\u00a0dohodol sa s\u00a0nimi, aby mu poskytovali peniaze po\u010das \u0161tyroch a\u017e piatych rokov \u0161t\u00fadia v Padove, pod\u013ea toho, ako by sa rozhodli, a\u00a0to a\u017e do jeho vysviacky. Jeho rodi\u010dia sa rozhodli posiela\u0165 mu 100 duk\u00e1tov ro\u010dne. S\u00a0t\u00fdmito mohol \u017ei\u0165 on, a\u00a0taktie\u017e mohol udr\u017eiava\u0165 in\u00e9ho \u0161tudenta. Zauj\u00edmavos\u0165ou na tom je, \u017ee alebo sa jeho rodi\u010dia nedozvedeli alebo neskor\u0161ie nepo\u010d\u00edtali s\u00a0jeho vstupom do Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. T\u00e1to okolnos\u0165 mu v\u0161ak priniesla ve\u013ea zl\u00e9ho. Jeho rodi\u010dia preru\u0161ili s\u00a0n\u00edm v\u0161etky vz\u0165ahy a\u00a0zak\u00e1zali mu aj to, aby im p\u00edsal. Neskor\u0161ie prior Andr\u00e9s Lippomani pon\u00fakol dom a\u00a0pr\u00edjem, \u010di d\u00f4chodok pre kol\u00e9gium a\u00a0tak sa mohol roz\u0161\u00edri\u0165 po\u010det \u0161tudentov. Ale pre r\u00f4zne d\u00f4vody pr\u00edjmy boli nedostato\u010dn\u00e9 pre fungovanie kol\u00e9gia. V\u00a0roku 1547 o\u00a0tejto situ\u00e1cii nap\u00edsal p\u00e1ter Ribadeneira: \u201e…na\u0161e ka\u017edodenn\u00e9 jedlo je obed, trochu polievky a\u00a0trochu m\u00e4sa, a\u00a0to je v\u0161etko, hoci v\u00a0\u010dase ovocia bolo trochu hrozna alebo to \u010do ro\u010dn\u00e9 obdobie prinieslo.\u00a0 Na ve\u010deru podobne: \u0161al\u00e1t a\u00a0trochu m\u00e4sa…\u201c<\/p>\n

Polanco po pr\u00edchode do Padovy sa hne\u010f pustil do \u0161t\u00fadia s\u00a0ve\u013ek\u00fdm entuziazmom. Ke\u010f\u017ee \u0161kolsk\u00fd rok dos\u0165 u\u017e pokro\u010dil, vyu\u017eil tieto mesiace, od apr\u00edla do okt\u00f3bra, aby si znovu zopakoval filozofiu. V\u00a0okt\u00f3bri za\u010dal \u0161tudova\u0165 teol\u00f3giu. Nieko\u013eko rokov potom on s\u00e1m podal tak\u00fato spr\u00e1vu svojmu str\u00fdcovi Dr. Bernardinovi de Salinas: \u201eSk\u00f4r ne\u017e som sa sna\u017eil by\u0165 pripusten\u00fd k\u00a0zlo\u017eeniu reho\u013en\u00fdch s\u013eubov, myslel som si, \u017ee by bolo dob\u00e9 od\u00eds\u0165 na \u0161t\u00fadi\u00e1, \u010do bola Padova, aby som vyu\u017eil \u010das a\u00a0nau\u010dil sa humanitn\u00e9 vedy, s\u00a0ktor\u00fdmi by som mohol potom sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu, by\u0165 na pomoci du\u0161iam prostredn\u00edctvom jeho Bo\u017eej milosti. A\u00a0tak som vynalo\u017eil nejak\u00fd \u010das na zopakovanie cel\u00e9ho m\u00f4jho kurzu a\u00a0pokro\u010di\u0165 tak viacej dopredu vo filozofii, ve\u013emi som sa vlo\u017eil do \u0161t\u00fadia scholastickej teol\u00f3gie, tak starej \u2013 Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho a\u00a0vrcholnej \u2013 ako aj modernej, ktor\u00e1 je v\u00a0skuto\u010dnosti v\u00a0t\u00fdchto \u010dasoch viac potrebn\u00e1. Rovnako som pre\u0161iel P\u00edsma star\u00e9ho a\u00a0Nov\u00e9ho z\u00e1kona, trochu gr\u00e9cky a\u00a0hebrejsk\u00fd jazyk… Videl som tie\u017e mnoho in\u00fdch autorov, aby som \u010do naj\u0161ikovnej\u0161ie pom\u00e1hal bl\u00ed\u017enym v\u00a0hl\u00e1san\u00ed a\u00a0spovedan\u00ed a\u00a0v\u00a0duchovn\u00fdch rozhovoroch.\u201c<\/p>\n

Potom \u010do Polanco dokon\u010dil svoje \u0161t\u00fadi\u00e1, prijal posv\u00e4tn\u00e9 sv\u00e4tenia (4. septembra 1546) a odi\u0161iel z\u00a0Padovy. P\u00e1ter La\u00ednez urobil u\u017e predt\u00fdm o\u00a0\u0148om nasleduj\u00faci lichotiv\u00fd (priazniv\u00fd) obraz: \u201eMal\u00fd postavou, ale dobre urasten\u00fd a\u00a0kr\u00e1snej tv\u00e1re. Dostato\u010dne schopn\u00fd a\u00a0vhodn\u00fd pre pr\u00e1ce. Talentom a\u00a0pam\u00e4\u0165ou viac ne\u017e priemern\u00fd. Zdrav\u00e9ho \u00fasudku a\u00a0v\u00e1\u017enosti. Ve\u013emi dobre pozn\u00e1 latinsk\u00fd jazyk, umenia \u2013 filozofiu a\u00a0dve teol\u00f3gie. Ovl\u00e1da tie\u017e hist\u00f3riu a\u00a0priemerne gr\u00e9cky a\u00a0hebrejsky. Je dobro\u010dinn\u00fd, usilovn\u00fd, vytrval\u00fd, pokorn\u00fd, poslu\u0161n\u00fd, mil\u00fd. D\u00e1va dobr\u00fd pr\u00edklad, v\u00e1\u017eny a\u00a0pokojn\u00fd. Bude vhodn\u00fd na to, aby k\u00e1zal, d\u00e1val posv\u00e4tn\u00e9 hodiny a\u00a0duchovne viedol rozhovory.\u201c<\/p>\n

Po tom, \u010do za\u010dal rok zvy\u010dajn\u00fdch sk\u00fa\u0161ok alebo experimentov, za\u010dal d\u00e1va\u0165 duchovn\u00e9 cvi\u010denia. Z\u00a0nariadenia sv. Ign\u00e1ca Polnaco najsk\u00f4r odi\u0161iel do Pistoya, z\u00a0Pistoya sa posunul na in\u00e9 miesta Tosk\u00e1nska, ako napr\u00edklad Pisa a\u00a0Florencia, kde mal nieko\u013eko rozhovorov s\u00a0vojvodcami. Na prosbu istej vojvodkyne, \u00a0nap\u00edsal nieko\u013eko duchovn\u00fdch r\u00e1d a\u00a0odpor\u00fa\u010dan\u00ed. V\u00a0tomto \u010dase ho nieko\u013ek\u00ed obvinili a\u00a0povedali sv. Ign\u00e1covi, aby ho odmietol a\u00a0pokarhal. Je v\u0161ak pravdou, \u017ee svojou usilovnos\u0165ou urobil vo Florencii nieko\u013eko mal\u00fdch neuv\u00e1\u017een\u00fdch krokov. Tieto sa v\u0161ak net\u00fdkali odpor\u00fa\u010dan\u00ed a\u00a0r\u00e1d, ktor\u00e9 dal tej vojvodkyne. Najpravdepodobnej\u0161ie je, \u017ee Polanco sa pustil do kontaktu s\u00a0duchovn\u00fdmi osobami, ktor\u00e9 boli pr\u00edvr\u017eencami t\u00fdch, ktor\u00fdch prenasledoval vojvoda, man\u017eel vojvodkyne. Zd\u00e1 sa, \u017ee chyba, ktor\u00fa urobil Polanco nebola ve\u013emi \u0165a\u017ekou, preto\u017ee hne\u010f ako pri\u0161iel Polanco do R\u00edma, sv. Ign\u00e1c ho menoval za sekret\u00e1ra Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Je dobr\u00e9 tie\u017e poznamena\u0165, \u017ee Polancovci neboli nezn\u00e1mi na dvore Mediciovcov.\u00a0 Vo Florencii n\u00e1jdeme dvoch bratov a\u00a0in\u00e9ho pr\u00edbuzn\u00e9ho n\u00e1\u0161ho Juana Alfonsa, ktor\u00ed sa tam v\u00a0tomto \u010dase us\u00eddlili. A\u00a0ke\u010f\u017ee boli bohat\u00ed a\u00a0urodzen\u00ed (\u0161\u013eachtici), te\u0161ili sa ve\u013ek\u00e9mu vplyvu a mali kontakty. Potvrdzuje to aj tento pr\u00edklad: Vo Florencii sa jedn\u00e9ho d\u0148a Polanco stretol so svoj\u00edm bratom Luisom, ktor\u00fd ho nasledoval vo veku. Vst\u00fapili od ve\u013emi \u017eivej diskusie, preto\u017ee Luis sa sna\u017eil o\u00a0to, aby Juan Alfonso opustil Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ovu a\u00a0vr\u00e1til sa do Burgosu. Ke\u010f podali spr\u00e1vu Ign\u00e1covi o\u00a0tom, \u010do sa stalo, nap\u00edsal Polancovi, aby odi\u0161iel do Tridentu na koncil a\u00a0potom, aby sa vr\u00e1til do R\u00edma. Dozvedel sa o\u00a0tom jeho brat Luis, nevieme ako, a\u00a0zmocnil sa svojho brata pou\u017eit\u00edm sily, odviedol ho do svojho domu, ktor\u00fd mal v\u00a0Prato a\u00a0v\u00a0\u0148om ho uv\u00e4znil.<\/p>\n

Juan Alfonso sa rozhodol nasledova\u0165 pr\u00edklad in\u00fdch dvoch uv\u00e4znen\u00fdch: sv. Pavla a\u00a0sv. J\u00e1na z\u00a0Kr\u00ed\u017ea: vylomil z\u00e1mky dver\u00ed a\u00a0spustil sa povrazom cez okno a\u00a0utiekol do Pistoya, do domu svojho priate\u013ea, biskupa tejto diec\u00e9zy. Jeho brat sa aj po tomto \u00fateku sna\u017eil znovu uv\u00e4zni\u0165 svojho brata a\u00a0intervenoval aj cez in\u00fdch u\u00a0Ign\u00e1ca a\u00a0to aj prostredn\u00edctvom b\u00fdval\u00e9ho gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho franti\u0161k\u00e1nov Vicenta Lunel a\u00a0prostredn\u00edctvom ich spolo\u010dn\u00e9ho priate\u013ea Dr. Juana de Sandoval, aby mu umo\u017enil odchod a nav\u0161t\u00edvi\u0165 rodinu v\u00a0Burgose.<\/p>\n

Sv. Ign\u00e1c postupoval vtedy so svojou zn\u00e1mou m\u00fadros\u0165ou a\u00a0prezieravos\u0165ou. Odpovedal, \u017ee pr\u00edpad post\u00fapil do r\u00fak dvoch os\u00f4b. Zachovala sa mienka t\u00fdchto dvoch os\u00f4b, ktor\u00ed sa napokon dohodli, \u017ee Polanco nebol povinn\u00fd nav\u0161t\u00edvi\u0165 svoju rodinu, ale odporu\u010dili mu, aby oddialil alebo spomalil svoj vstup do rehole o\u00a0jeden rok a\u00a0aby medzi t\u00fdm \u010dasto p\u00edsal svojim rodi\u010dom, aby im postupne uk\u00e1zal, \u017ee Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova bola schv\u00e1len\u00e1 Sv\u00e4tou Stolicou. Ign\u00e1c medzit\u00fdm dosiahol, prostredn\u00edctvom dona Juana de Vega a\u00a0miestokr\u00e1\u013ea Neapola, otca vojvodkyne vo Florencii, aby Polanco bol osloboden\u00fd od svojho brata a\u00a0aby mohol pr\u00eds\u0165 do R\u00edma.<\/p>\n

Po pr\u00edchode do R\u00edma, ho sv. Ign\u00e1c menoval za sekret\u00e1ra Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Muselo to by\u0165 ve\u013emi r\u00fdchlo, preto\u017ee 27. apr\u00edla mu nap\u00edsal La\u00ednez z\u00a0Bolone a\u00a0blaho\u017eelal mu za toto menovanie. O\u00a0svojej \u010dinnosti v\u00a0prv\u00fdch mesiacoch nap\u00edsal Polanco tieto slov\u00e1: \u201eSekret\u00e1r Spolo\u010dnosti mal na starosti v\u00a0kostole po\u010d\u00favanie spoved\u00ed, r\u00e1no mal k\u00e1zne a\u00a0popoludn\u00ed posv\u00e4tn\u00e9 pou\u010denia (bez poch\u00fdb v\u00a0nedele a\u00a0vo sviatky) a\u00a0okrem toho si nedovolil nevykon\u00e1va\u0165 slu\u017ebu v\u00a0kuchyni a\u00a0v\u00a0jed\u00e1lni. Zast\u00e1val tie\u017e \u00farad gener\u00e1lneho prokur\u00e1tora a\u00a0cvi\u010dil sa vo vyu\u010dovan\u00ed kres\u0165anskej n\u00e1uky.\u201c<\/p>\n

Bol sekret\u00e1rom dlh\u00fdch 26 rokov, a\u00a0to s\u00a0troma gener\u00e1lmi Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. V\u00a0jednom svojom spise, nazvanom Suma de las cosas que son propias del oficio de secretario que nuestro Padre ha dado a\u00a0Polanco, <\/em>zrekapituloval takto svoje p\u00f4sobenie: \u201e\u010c\u00edta\u0165 listy zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n a\u00a0ma\u0165 ich na zreteli, aby som z\u00a0nich urobil stru\u010dn\u00fd preh\u013ead bodov, \u010do nie je mal\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165. Vidie\u0165 body, ktor\u00e9 \u017eiadaj\u00fa poradenie, aby som ich predlo\u017eil superiorovi (gener\u00e1lovi), popr\u00edpade ich prerokoval s\u00a0in\u00fdmi a\u00a0vybavenie samotnej rady. Odpoveda\u0165 na v\u0161etky strany a\u00a0to aj cez tri alebo \u0161tyri k\u00f3pie, viac kr\u00e1t. Da\u0165 poradie, \u010di postupnos\u0165, aby sa odoslali z\u00e1le\u017eitosti. Pozrie\u0165 novinky z\u00a0jednej, \u010di in\u00fdch str\u00e1n a\u00a0zdokonali\u0165 ich a\u00a0prelo\u017ei\u0165 ich do r\u00f4znych jazykov. Ma\u0165 sp\u00f4sob, aby sa v\u00a0ka\u017edej \u010dasti vedelo o\u00a0t\u00fdch druh\u00fdch, \u010do je vec, ktor\u00e1 tie\u017e vy\u017eaduje ve\u013emi \u010das. Da\u0165 poriadok in\u0161trukci\u00e1m. Diktova\u0165 inform\u00e1cie a\u00a0r\u00f4zne doklady, ktor\u00e9 sa prihodia. Ma\u0165 zodpovednos\u0165 za arch\u00edv B\u00fal, pastierskych listov, spr\u00e1v a\u00a0in\u00fdch autentick\u00fd spisov ka\u017ed\u00e9ho druhu, tak z\u00a0R\u00edma ako aj mimo R\u00edma.\u201c Pokra\u010duje v\u00fdpo\u010dtom kn\u00edh a\u00a0spisov, ktor\u00e9 sekret\u00e1r mus\u00ed zabezpe\u010di\u0165, aby sa priniesli a\u00a0uschovali: kniha spr\u00e1v a\u00a0odpor\u00fa\u010dan\u00ed, listy profesov, koadj\u00fatorov a\u00a0\u0161kolastikov, detaily zriaden\u00ed, ur\u010dit\u00e9 tajn\u00e9 inform\u00e1cie, formuly s\u013eubov, at\u010f. Polanco, ktor\u00fd nikdy nepostupoval empiricky, usporiadal t\u00fato pr\u00e1cu prostredn\u00edctvom pravidla, ktor\u00e9 nazval: \u201eDel oficio del secretario\u201c. Okrem svojho povolania sekret\u00e1ra, musel pom\u00e1ha\u0165 sv. Ign\u00e1covi v\u00a0inom d\u00f4le\u017eitom diele \u2013 redakcia Kon\u0161tit\u00faci\u00ed<\/em>. Polanco \u0161tudoval Buly Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej od p\u00e1pe\u017eov a\u00a0in\u00e9 legislat\u00edvne dokumenty. Potom \u010d\u00edtal a\u00a0urobil v\u00fd\u0165ah z Pravidiel a\u00a0kon\u0161tit\u00faci\u00ed in\u00fdch reho\u013en\u00fdch in\u0161tit\u00fatov: Regulu sv. Benedikta s\u00a0koment\u00e1rom kardin\u00e1la Torquemada, Regulu sv\u00e4t\u00e9ho Bazila, regulu sv. Franti\u0161ka s\u00a0vysvetlen\u00edm sv. Bonavent\u00faru, in\u00e9 franti\u0161k\u00e1nske kon\u0161tit\u00facie a\u00a0trochu neskor\u0161ie Kon\u0161tit\u00facie bratov dominik\u00e1nov. Pochybnosti, ot\u00e1zky a\u00a0n\u00e1mety zo v\u0161etk\u00e9ho pre\u010d\u00edtan\u00e9ho postupne predkladal sv. Ign\u00e1covi, aby ho viedol v\u00a0jeho myslen\u00ed a\u00a0v\u00a0in\u0161pir\u00e1ci\u00e1ch. Pripravil tie\u017e tzv. Industrias<\/em>, s\u00a0ktor\u00fdmi si mus\u00ed pom\u00e1ha\u0165 Spolo\u010dnos\u0165, aby lep\u0161ie postupovala a\u00a0dosiahla svoj cie\u013e. I\u0161lo o\u00a0sp\u00edsanie usporiadan\u00fdch legislat\u00edvnych noriem, ktor\u00e9 by sme mohli nazva\u0165 \u201epredbe\u017en\u00fdm n\u00e1vrhom Kon\u0161tit\u00faci\u00ed\u201c. Po tejto pr\u00edprave, doprev\u00e1dzan\u00fd sv. Ign\u00e1com, sa \u00faplne odovzdal pr\u00e1ci redigovania sam\u00e9ho textu Kon\u0161tit\u00faci\u00ed<\/em>, ktor\u00e1 trvala takmer tri roky. Za\u010dal t\u00fdm, \u017ee zhroma\u017edil prv\u00fd z\u00e1kladn\u00fd text, ktor\u00fd z\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti nap\u00edsal vlastnou rukou, predch\u00e1dzaj\u00faci nazhroma\u017eden\u00fd materi\u00e1l, e\u0161te bez rozl\u00ed\u0161enia Kon\u0161tit\u00faci\u00ed<\/em> a\u00a0Deklar\u00e1ci\u00ed<\/em>. Len \u010do ukon\u010dil prv\u00fd, pripravil druh\u00fd, t\u00fdm \u017ee urobil niektor\u00e9 doplnky. Tento druh\u00fd text prichystal do r\u00fak sv. Ign\u00e1ca, ktor\u00fd ho hojne opravil a\u00a0v\u00a0roku 1551 ho predstavil zhroma\u017eden\u00fdm p\u00e1trom v\u00a0R\u00edme. Napokon po pripomienkach t\u00fdchto zhroma\u017eden\u00fdch p\u00e1trov a\u00a0poznatkov z \u010fal\u0161\u00edch sk\u00fasenost\u00ed pripravil definit\u00edvny text. Cel\u00fa t\u00fato rev\u00edziu robil pod doh\u013eadom sv. Ign\u00e1ca, ktor\u00fd Kon\u0161tit\u00facie<\/em> napokon vlastnoru\u010dne potvrdil.<\/p>\n

Okrem pr\u00e1ce sekret\u00e1ra, Polanco tie\u017e zast\u00e1val funkciu ekon\u00f3ma a\u00a0prokur\u00e1tora. Musel z\u00e1sobi\u0165 jedlom a\u00a0oble\u010den\u00edm t\u00fdch, ktor\u00ed \u017eili v\u00a0dome a\u00a0t\u00fdch, ktor\u00ed boli v\u00a0kol\u00e9gi\u00e1ch – r\u00edmskom a\u00a0v\u00a0germaniku. Ako prokur\u00e1tor musel prich\u00e1dza\u0165 do styku so Sv\u00e4tou Stolicou a\u00a0to oh\u013eadom z\u00e1le\u017eitost\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa r\u00f4znych domov Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, najm\u00e4 \u010do sa t\u00fdka pr\u00edjmov, ktor\u00e9 boli z\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti cirkevn\u00fdmi benefitmi. K\u00a0tomuto sa pridalo, on s\u00e1m hovor\u00ed: \u201estara\u0165 sa o\u00a0spove\u010f t\u00fdch v\u00a0dome a\u00a0v\u00a0kol\u00e9giu, pom\u00e1ha\u0165 t\u00fdm, ktor\u00ed s\u00fa v\u00a0poku\u0161en\u00ed, sk\u00fa\u0161a\u0165 kandid\u00e1tov, ma\u0165 ist\u00fa hlavn\u00fa funkciu v\u00a0kol\u00e9giu, vyrie\u0161i\u0165 niektor\u00e9 doktrin\u00e1lne body, at\u010f.\u201c Polanco bol sekret\u00e1rom Spolo\u010dnosti po\u010das troch gener\u00e1lov: sv. Ign\u00e1ca, La\u00edneza a\u00a0Borju. Jeho aktivita bola nesmierne ve\u013ek\u00e1 v\u00a0prospech rozvoja Spolo\u010dnosti. Samozrejme boli aj probl\u00e9my. Po smrti sv. Ign\u00e1ca sa proti nemu, La\u00ednezovi a\u00a0Nadalovi postavil Bobadilla. Naopak pozit\u00edvne o\u00a0\u0148om hovoril La\u00ednez, ktor\u00fd ho ve\u013emi dobre poznal: \u201edobro\u010dinn\u00fd, mil\u00fd a\u00a0pokojn\u00fd\u201c.<\/p>\n

V\u00a0roku 1561-1562 Polanco sprev\u00e1dzal La\u00edneza, najprv do Poissy a\u00a0potom na Tridentsk\u00fd koncil. Nepom\u00e1hal mu iba ako sekret\u00e1r pri spravovan\u00ed Spolo\u010dnosti. Bol to Polanco, ktor\u00fd dosiahol, aby Franc\u00fazsko poslalo svojich reprezentantov na Tridentsk\u00fd koncil. Na druhej strane, viac diplomaticky a\u00a0flexibilne ako gener\u00e1l, mohol lep\u0161ie vst\u00fapi\u0165 do kontaktu s\u00a0hugenotmi, hoci kone\u010dn\u00fd v\u00fdsledok bol negat\u00edvny. Na Tridentskom koncile Polanco uk\u00e1zal jednu zo svojich tv\u00e1ri: vystupoval ako teol\u00f3g. Jeho meno figuruje medzi teol\u00f3gmi koncilu. Okrem toho bol \u201eprokur\u00e1tor\u201c kardin\u00e1la z\u00a0Ausburgu, Otta Truchsens.<\/p>\n

30. augusta 1562 hovoril na zhroma\u017eden\u00ed teol\u00f3gov o\u00a0sviatosti k\u0148azstva, s\u00a0ve\u013ekou odu\u0161evnenos\u0165ou a\u00a0rados\u0165ou, \u017ee mnoh\u00ed ani nevn\u00edmali \u010das a\u00a0ke\u010f sa ich sp\u00fdtal \u010di m\u00e1 pokra\u010dova\u0165 alebo ukon\u010di\u0165 rozpravu, v\u0161etci mu povedali, aby pokra\u010doval \u010falej. P\u00e1ter Juan Fern\u00e1ndez, ktor\u00fd o\u00a0tom pod\u00e1va spr\u00e1vu, potom, \u010do po\u010dul hovori\u0165 mnoh\u00fdch teol\u00f3gov, hovor\u00ed: \u201etoto je rozprava, toto je citovanie, toto je dobr\u00fd slovn\u00fd prejav o\u00a0autoroch a\u00a0ich vysvetlenie. A\u00a0nie ako niektor\u00ed, ktor\u00ed pri\u0161li s\u00a0ist\u00fdm afektom, \u017ee by ich bolo lep\u0161ie po\u010d\u00fava\u0165 v\u00a0r\u00e9torickej \u0161kole ako ich po\u010d\u00fava\u0165 na koncile\u201c. Debaty v\u00a0Poissy, neboli jedinou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou, ktor\u00fa mal Polanco, aby rozvinul svoje vynikaj\u00face diplomatick\u00e9 kvality. V\u00a0roku 1567 ho vybral sv. Pio V, aby sa pok\u00fasil vyrie\u0161i\u0165 zlo\u017eit\u00fd probl\u00e9m s\u00a0vojvodom z\u00a0Florencie Cosme de M\u00e9dicis, o\u00a0ktorom bola re\u010d predt\u00fdm.<\/p>\n

P\u00e1ter Le Bas hovor\u00ed o\u00a0Polancovi, \u017ee bol \u201eve\u013ek\u00fdm vyjedn\u00e1vate\u013eom\u201c a\u00a0opisuje to t\u00fdm, \u017ee ho vykr\u00e1\u0161li \u201eve\u013ek\u00fdmi prirodzen\u00fdmi darmi, n\u00e1dhern\u00fdm vzh\u013eadom, ve\u013emi l\u00e1skav\u00e9ho, ale aj v\u00e1\u017eneho, zalo\u017een\u00e9ho vn\u00fatorne, ale aj externe…, ve\u013emi zdvoril\u00e9ho….<\/p>\n

Polanco bol ve\u013emi zhovor\u010div\u00fd. Pote\u0161il mnoh\u00fdch, ktor\u00ed ho po\u010d\u00favali s\u00a0rozmanitos\u0165ou svojho poznania. M\u00f4\u017eeme teda poveda\u0165, \u017ee vedel v\u0161etko a\u00a0mal umenie mie\u0161a\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 s\u00a0pr\u00edjemn\u00fdm a\u00a0l\u00e1skav\u00fdm. Jeho konverz\u00e1cia bola v\u017edy duchovn\u00e1. T\u00ed, ktor\u00ed ho poznali, nech\u00e1vali ho \u010dasto hovori\u0165, bez toho, aby ho preru\u0161ili v\u00a0re\u010di. Z\u00e1le\u017eitos\u0165 z\u00a0Florencia napokon zostala vyrie\u0161en\u00e1 so spokojnos\u0165ou oboch str\u00e1n.<\/p>\n

Druhou najdlh\u0161ou cestou, ktor\u00fa Polanco musel absolvova\u0165, sprev\u00e1dzaj\u00fac sv. Franti\u0161ka de Borju, na pr\u00edkaz rovnak\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea sv. Pio v\u00a0roku 1571-1572, bola cesta do Madridu a\u00a0Lisabonu s\u00a0kardin\u00e1lom Bonellim. Na \u010fal\u0161ej jednej z\u00a0jeho ciest sa dozvedel, \u017ee zomrel sv. Franti\u0161ek de Borja, preto\u00a0 sa ur\u00fdchlene vr\u00e1til do R\u00edma. Cestou do R\u00edma sa dozvedel, \u017ee bol zvolen\u00fd za gener\u00e1lneho vik\u00e1ra Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. So zvolan\u00edm tretej Gener\u00e1lnej kongreg\u00e1cia, prich\u00e1dza na Polanca ve\u013ek\u00e1 sk\u00fa\u0161ka, preto\u017ee dostato\u010dne dozrel, mnoh\u00fdch skvele prev\u00fd\u0161il a\u00a0tie\u017e uk\u00e1zal svoju duchovn\u00fa v\u00fd\u0161ku. O\u010di v\u0161etk\u00fdch sa upierali na neho ako bud\u00faceho gener\u00e1la Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Napriek tomu mal aj opoz\u00edciu. Nakoniec v\u0161ak pri vo\u013ebe gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho prev\u00fd\u0161ili \u017eelanie p\u00e1pe\u017ea, hoci nakoniec odvolal svoj pr\u00edkaz, aby bud\u00facim gener\u00e1lom nebol \u0160paniel, preto\u017ee dovtedy boli gener\u00e1lmi len \u0160panieli. V\u00e4\u010d\u0161ina teda zvolila p\u00e1tra Mercuriana. S\u00a0vo\u013ebou gener\u00e1la Mercuriana bol Polanco osloboden\u00fd od funkcie sekret\u00e1ra. La\u00ednezovi bol asistentom a\u00a0admonitorom. Po\u010das Borju zast\u00e1val funkciu admonitora a\u00a0bol hlavn\u00fdm spr\u00e1vcom kol\u00e9gia germanikum. Tie\u017e u\u010dil Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo v\u00a0r\u00edmskom kol\u00e9giu. Teraz sa teda viac mohol venova\u0165 tomu, na \u010do mal najv\u00fdraznej\u0161ie dary. P\u00e1ter Ravier si mysl\u00ed, \u017ee medzi jezuitami prvej gener\u00e1cie je Polanco azda najlep\u0161\u00edm spisovate\u013eom. Polanco nap\u00edsal aj nieko\u013eko diel. V\u00e4\u010d\u0161ina jeho diel a\u00a0spisov sa t\u00fdka In\u0161tit\u00fatu<\/em> Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, potom s\u00fa tu niektor\u00e9 historick\u00e9 diela a\u00a0napokon duchovn\u00e9 a\u00a0pastor\u00e1lne diela. V\u0161etky s\u00fa dnes zhrnut\u00e9 v\u00a0tzv. MHSI Pol Compl<\/em>.<\/p>\n

\u010co sa t\u00fdka In\u0161tit\u00fatu<\/em>, zachovali sa n\u00e1m dve d\u00f4le\u017eit\u00e9 diela: 12 tzv. Industrias<\/em> a\u00a0Ustanovenia kol\u00e9gi\u00ed<\/em>. Obe tieto diela poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0obdobia prv\u00fdch rokov sekretari\u00e1tu Polanca (1548-1549). K\u00a0rovnak\u00e9mu obdobiu patr\u00ed aj dielo Oficio del Secretario<\/em>. Z\u00a0posledn\u00e9ho roku \u017eivota sv. Ign\u00e1ca je tzv. apol\u00f3gia \u2013 obrann\u00e1 re\u010d Spolo\u010dnosti proti kritick\u00fdm pripomienkam Sorbony z\u00a0Par\u00ed\u017ea. Potom s\u00fa to r\u00f4zne inform\u00e1cie o\u00a0In\u0161tit\u00fate<\/em> Spolo\u010dnosti, jeho p\u00f4vode, jeho charakteristik\u00e1ch, jeho schv\u00e1lenia. V\u00a0rokoch 1551, 1555, 1556 v MHSI boli publikovan\u00e9 minim\u00e1lne \u0161tyri Polancove spisy. Najdlh\u0161\u00ed a\u00a0najkompletnej\u0161\u00ed spis bol publikovan\u00fd v\u00a0roku 1564. Okrem toho je d\u00f4le\u017eit\u00e9 spomen\u00fa\u0165 tzv. In\u0161trukcie<\/em> (pokyny, in\u0161trukcie) dan\u00e9 prv\u00fdm otcom, ktor\u00ed boli poslan\u00ed do rozli\u010dn\u00fdch slu\u017eieb. V\u00a0t\u00fdchto tzv. In\u0161trukci\u00e1ch<\/em> sa objavuje ist\u00e1 pochybnos\u0165, kto je ich p\u00f4vodca: \u010di s\u00fa od Polanca alebo od Ign\u00e1ca? alebo nako\u013eko od Polanca a\u00a0nako\u013eko od Ign\u00e1ca? Jedna in\u0161trukcia<\/em> je v\u0161ak bezpochyby od Polanca, bez intervencie Ign\u00e1ca. Bola nap\u00edsan\u00e1 pre p\u00e1trov Jaya, Salmer\u00f3na a\u00a0Kan\u00edzia, ke\u010f boli v\u00a0roku 1549 poslan\u00ed do Ingolt\u0161tadtu.<\/p>\n

S\u00a0pr\u00edle\u017eitosti druhej Gener\u00e1lnej kongreg\u00e1cie (1565) Polanco pripravil dva kuri\u00f3zne – zvl\u00e1\u0161tne dokumenty, ktor\u00e9 zostali \u00faplne nezn\u00e1me, e\u0161te nepublikovan\u00e9: Quaedam ex Constitutionibus quae non observantur <\/em>a\u00a0Quaedam quae alite videntur dicenda in Examine, Constitutionibus et Declarationibus. <\/em>Prostredn\u00edctvom z\u00e1znamov a\u00a0in\u00fdch dokumentov nem\u00f4\u017eeme vedie\u0165 ak\u00fd cie\u013e mali tieto listy: \u010di ich Polanco re\u00e1lne prezentoval na Kongreg\u00e1cii alebo nie, a\u00a0v\u00a0kladnom pr\u00edpade, ak\u00fd \u00fa\u017eitok mali z\u00a0nich otcovia na Kongreg\u00e1cii. V\u00a0ka\u017edom pr\u00edpade pri\u010dinenia Polanca ako sekret\u00e1ra Ign\u00e1ca, tak na redakcii Kon\u0161tit\u00faci\u00ed<\/em>, ako aj na zalo\u017een\u00ed kol\u00e9gi\u00ed, \u010di na v\u00fdvoji exerci\u010dn\u00fdch Direkt\u00f3ri\u00ed<\/em>, boli v\u00e4\u010d\u0161ie ako by sme si mohli myslie\u0165.<\/p>\n

Polanco sa v\u017edy zauj\u00edmal o\u00a0\u017eivot sv. Ign\u00e1ca a\u00a0o\u00a0po\u010diatky Spolo\u010dnosti. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm zdokumentovan\u00fdm prame\u0148om o\u00a0smrti sv. Ign\u00e1ca je okru\u017en\u00fd list, ktor\u00fd Polanco ako sekret\u00e1r nap\u00edsal nieko\u013eko dn\u00ed po jeho smrti (6. august 1556). Historickej \u010dinnosti sa v\u0161ak naplno venoval a\u017e potom, ke\u010f bol osloboden\u00fd od \u00faradu a\u00a0funkcie sekret\u00e1ra. Pripravil tie\u017e \u0161peci\u00e1lny denn\u00edk o\u00a0tom, \u010do sa dialo v\u00a0Spolo\u010dnosti od n\u00e1vratu p\u00e1tra La\u00edneza z\u00a0Tridentu a\u017e po smr\u0165 sv. Franti\u0161ka de Borju, ktor\u00fd nazval: Commentariola rerum memoria dignarum in Societate nostra ab anno 1564<\/em>. Potom sa venoval ve\u013ek\u00e9mu historick\u00e9mu dielu: Chronicon Societatis Jesu<\/em>. Okrem toho, tomuto dielu venoval aj po\u010diato\u010dn\u00fa redakciu De vita Ignatii et Societatis Iesu initiis<\/em>, s\u00a0cie\u013eom, aby bola vlo\u017een\u00e1 na za\u010diatok tohto ve\u013ek\u00e9ho diela.<\/p>\n

Polanco si na\u0161iel \u010das aj na to, aby nap\u00edsal nieko\u013eko asketick\u00fdch a\u00a0pastor\u00e1lnych trakt\u00e1tov. U\u017e na konci svojich teologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed v\u00a0Padove nap\u00edsal nieko\u013eko esejou vo forme mal\u00fdch trakt\u00e1tov o\u00a0r\u00f4znych \u010dnostiach, bez pochyby ako pr\u00edpravu na apo\u0161tolsk\u00fa slu\u017ebu: Sobre el Honor de Dios<\/em>; Sobre los medios de crecer en el mayo servicio de Dios y del pr\u00f3jimo<\/em>; Sobre la humildad<\/em>; Sobre el temor de Dios<\/em>; Contra la Soberbia<\/em>; Contra la avaricia<\/em> a\u00a0dva dial\u00f3gy Sobre la devoci\u00f3n. <\/em>Z\u00a0obdobia k\u00e1zania v\u00a0Pistoya a\u00a0v\u00a0Boloni sa zachovali dva spisy: C\u00f3mo se han de atraer y disponer los hombres a\u00a0los Ejercicios espirituales <\/em>a\u00a0C\u00f3mo se han de traer los hombres a\u00a0los Ejercicios, por qu\u00e9 aprovechamos poco, y cu\u00e1les son los remedios<\/em>. Tieto dokumenty nie s\u00fa e\u0161te publikovan\u00e9. V\u00a0posledn\u00fdch rokoch svojho \u017eivota Polanco nap\u00edsal e\u0161te in\u00e9 dve pastor\u00e1lne diela: El Directorio para dar los Ejercicios espirituales <\/em>a\u00a0El m\u00e9todo de ayudar a\u00a0los moribundos<\/em>. Popri p\u00edsan\u00ed v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto diel a\u00a0mnoh\u00fdch in\u00fdch si Polanco na\u0161iel \u010das aj na apo\u0161tolsk\u00fa pr\u00e1cu. Zomrel 20 decembra 1576 v\u00a0R\u00edme.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea Antonio Ma<\/sup> de Aldama SJ, Imagen ignaciana del jesuita en los escritos de Polanco. Extractos<\/em>, s. 5-30)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Juan Alfonso de Polanco Medzi \u013eu\u010fmi prvej jezuitskej gener\u00e1cie, ktor\u00ed \u017eili ved\u013ea zakladate\u013ea, s\u00fa dve d\u00f4le\u017eit\u00e9 osoby, ktor\u00e9 rozvinuli myslenie sv. Ign\u00e1ca: Nadal a\u00a0Polanco. O\u00a0Nadalovi nap\u00edsal Polanco v\u00a0roku 1553: \u201eM\u00e1 ve\u013ea poznania o\u00a0na\u0161om Otcovi U\u010dite\u013eovi Ign\u00e1covi, preto\u017ee mu ve\u013ea rozpr\u00e1val a\u00a0zd\u00e1 sa, \u017ee m\u00e1 pochopen\u00e9ho a\u00a0preniknut\u00e9ho jeho ducha, viac ako in\u00ed, ktor\u00fdch by som poznal… \u010c\u00edta\u0165 viac »Juan Alfonso de Polanco<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[42],"tags":[185,173,77,83,87,90,181,99,110,119,121,123,174,129,184,139,175],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1287"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1287"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1287\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1287"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1287"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1287"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}