{"id":1235,"date":"2011-10-15T18:13:08","date_gmt":"2011-10-15T18:13:08","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1235"},"modified":"2011-10-15T18:13:08","modified_gmt":"2011-10-15T18:13:08","slug":"sluby-na-montmartre-15-august-1534","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/10\/sluby-na-montmartre-15-august-1534\/","title":{"rendered":"S\u013euby na Montmartre \u2013 15. august 1534"},"content":{"rendered":"

S\u013euby na Montmartre \u2013 15. august 1534<\/strong><\/p>\n

Sv. Ign\u00e1c uv\u00e1dza vo svojej Autobiografii<\/em>: \u201eNieko\u013eko rokov som \u0161tudoval teol\u00f3giu a\u00a0z\u00edskal som si viacer\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov.\u201c (Autobiografia 84) Toti\u017e okrem Favra a Franti\u0161ka Xaversk\u00e9ho pridali sa k Ign\u00e1covi \u010fal\u0161\u00ed \u0161tyria spolo\u010dn\u00edci: Diego La\u00ednez z Almaz\u00e1nu v Kast\u00edlii a Alfonz Salmer\u00f3n z Toleda, ktor\u00ed sa s n\u00edm poznali u\u017e v Alcale. Z t\u00fa\u017eby bli\u017e\u0161ie pozna\u0165 Ign\u00e1ca pri\u0161li do Par\u00ed\u017ea, kde si pod jeho veden\u00edm urobili duchovn\u00e9 cvi\u010denia na jar r. 1534. Tret\u00edm nov\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom bol Mikul\u00e1\u0161 Bobadilla z diec\u00e9zy Palencia, ktor\u00fd sa zriekol profes\u00fary filozofie vo Valladolide a odi\u0161iel do Par\u00ed\u017ea \u0161tudova\u0165 e\u0161te aj teol\u00f3giu. Mal otvoren\u00fa, vesel\u00fa povahu, r\u00e1d \u017eartoval a z prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov najdlh\u0161ie \u017eil (\u20201590). \u0160tvrt\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom bol Portugalec \u0160imon Rodriguez, ktor\u00fd po\u010das 20 rokov sp\u00f4soboval Ign\u00e1covi ve\u013ea starost\u00ed svojimi n\u00e1h\u013eadmi na sp\u00f4sob \u017eivota Spolo\u010dnosti.<\/p>\n

Po ich zhroma\u017eden\u00ed, Ign\u00e1c myslel, \u017ee u\u017e pri\u0161iel moment, da\u0165 rozhodn\u00fd krok v\u00a0ich spolo\u010dnom postupovan\u00ed. Vz\u00e1jomn\u00e1 komunik\u00e1cia ide\u00e1lov, bola t\u00fdm motorom spolo\u010dn\u00e9ho dozrievania ich projektu, ktor\u00fd nesk\u00f4r ovplyvnil cel\u00fa ich bud\u00facnos\u0165 \u2013 vlo\u017ei\u0165 sa do slu\u017eby bl\u00ed\u017enych. Z\u00a0dokumentov a\u00a0r\u00f4znych svedectiev sa ukazuje, \u017ee v\u0161etci si postupne osvojili a\u00a0mali spolo\u010dn\u00fd apo\u0161tolsk\u00fd ide\u00e1l. Nasledovali pl\u00e1n, ktor\u00fd im navrhol sv. Ign\u00e1c, ktor\u00fd bol ich u\u010dite\u013eom a\u00a0duchovn\u00fdm sprievodcom.<\/p>\n

Prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci sv. Ign\u00e1ca c\u00edtili vo svojich srdciach, \u017ee s\u00fa zjednoten\u00ed Bohom a\u00a0to siln\u00fdm putom be\u017en\u00e9ho priate\u013estva. Bolo teda vhodn\u00e9, aby sa medzi sebou spojili sv\u00e4tou pr\u00edsahou t\u00fdm, \u017ee kl\u00e1dli d\u00f4raz na spolo\u010dn\u00fd ide\u00e1l. Dlho uva\u017eovali o\u00a0tejto skuto\u010dnosti, predkladali Bohu svoje prosby, o\u010dis\u0165ovali si svoje srdcia pok\u00e1n\u00edm a\u00a0p\u00f4stom, prosiac Boha, aby ich osvietil. Nakoniec sa zaviazali k\u00a0naplneniu troch s\u013eubov alebo pr\u00eds\u013eubov: s\u013eubu chudoby, \u010distoty a\u00a0s\u013eubu putova\u0165 do Jeruzalema \u2013 venuj\u00fac sa evanjeliz\u00e1cii a\u00a0sp\u00e1se sveta.<\/p>\n

Sv. Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e: \u201eV tom \u010dase sme boli u\u017e v\u0161etci rozhodnut\u00ed, \u010do urob\u00edme: p\u00f4jdeme do Ben\u00e1tok a do Jeruzalema a zasv\u00e4t\u00edme svoje \u017eivoty pre dobro du\u0161\u00ed. Keby sme nedostali povolenie zosta\u0165 v Jeruzaleme, vr\u00e1time sa do R\u00edma a predstav\u00edme sa Kristovmu z\u00e1stupcovi, aby n\u00e1s pou\u017eil, kde mysl\u00ed, \u017ee to bude viac na Bo\u017eiu sl\u00e1vu a na \u00fa\u017eitok du\u0161\u00ed. Urobili sme si tie\u017e predsavzatie, \u017ee budeme \u010daka\u0165 jeden rok na pr\u00edle\u017eitos\u0165 nasadn\u00fa\u0165 na lo\u010f v Ben\u00e1tkach. Keby sa n\u00e1m za ten rok nenaskytla pr\u00edle\u017eitos\u0165 odpl\u00e1va\u0165 na V\u00fdchod, budeme osloboden\u00ed od s\u013eubu \u00eds\u0165 do Jeruzalema a p\u00f4jdeme k p\u00e1pe\u017eovi at\u010f.\u201c (Autobiografia<\/em> 85) Tieto slov\u00e1 vyjadruj\u00fa podstatu s\u013eubu, ktor\u00fd Ign\u00e1c so \u0161iestimi spolo\u010dn\u00edkmi zlo\u017eil 15. augusta 1534 v kaplnke sv. Dion\u00fdza na par\u00ed\u017eskom Montmartre. Favre sl\u00fa\u017eil sv. om\u0161u, po\u010das ktorej zlo\u017eili s\u013eub, \u017ee bud\u00fa v chudobe sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu a p\u00f4jdu do Sv\u00e4tej zeme, kde sa bud\u00fa venova\u0165 pr\u00e1cam pre du\u0161e. Ak sa im v\u0161ak za rok nepodar\u00ed odcestova\u0165 z Ben\u00e1tok, pon\u00faknu svoje slu\u017eby p\u00e1pe\u017eovi. V tomto s\u013eube bol prv\u00fd z\u00e1klad Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. 15. augusta sa ka\u017edoro\u010dne sch\u00e1dzali v tej istej kaplnke na obnovu svojich s\u013eubov. Roku 1535 bol medzi nimi u\u017e aj Claude Jay, Savoj\u010dan, ktor\u00e9ho z\u00edskal jeho krajan Peter Favre. Roku 1536 sa pridru\u017eili k nim dvaja Franc\u00fazi Paschase Bro\u00e4t, ktor\u00fd bol k\u0148azom od r. 1523 a Jean Codure z Provence (FN I, 37\u201339). \u010co sa t\u00fdka s\u013eubu \u010distoty, i\u0161lo o\u00a0priv\u00e1tnu formu tohto s\u013eubu pred ich k\u0148azskou vysviackou v\u00a0roku 1537. Ign\u00e1c tento s\u013eub u\u017e za\u010dal \u017ei\u0165 od svojho obr\u00e1tenia v\u00a0Loyole a\u00a0od osvietenia v\u00a0Manrese. Pr\u00e1ve z\u00a0Loyoly toti\u017e poch\u00e1dzal pl\u00e1n \u00eds\u0165 do Jeruzalema, aby \u017eil vo Sv\u00e4tej zemi a\u00a0to pod\u013ea vzoru Je\u017ei\u0161a Krista. Z\u00a0Manresy poch\u00e1dzal apo\u0161tolsk\u00fd pl\u00e1n. Peter Fabro tento s\u013eub \u010distoty u\u017e nerobil, vzh\u013eadom na jeho k\u0148azsk\u00fa vysviacku. V\u00fdznamn\u00fdm bol pre nich aj s\u013eub chudoby, ktor\u00fd pre nich znamenal neprij\u00edma\u0165 odmenu za om\u0161e, ani za duchovn\u00e9 slu\u017eby. S\u013eub putovania do Sv\u00e4tej Zeme bol podmienen\u00fd \u2013 ak sa do roka nenalodia, obr\u00e1tia sa na R\u00edm a\u00a0daj\u00fa sa k\u00a0dispoz\u00edcii p\u00e1pe\u017eovi.<\/p>\n

V\u0161etci zhroma\u017eden\u00ed na Montmartre c\u00edtili povolanie k\u00a0usilovn\u00e9mu apo\u0161tol\u00e1tu. Sedem u\u010den\u00edkov Krista, v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch inteligenciou a\u00a0srdcom sa rozhodlo zlo\u017ei\u0165 tieto s\u013euby 15. augusta 1534 na sviatok Nanebovzatia Panny M\u00e1rie. \u017diaden z\u00a0nich v\u00a0tom \u010dase nepredpokladal, \u017ee ich spolok, \u010di zdru\u017eenie by skon\u010dilo zalo\u017een\u00edm nov\u00e9ho reho\u013en\u00e9ho r\u00e1du. Ignorovali bud\u00facnos\u0165, ale na druhej strane d\u00f4verovali v\u00a0miluj\u00facu Bo\u017eiu prozrete\u013enos\u0165. T\u00fdchto sedem prv\u00fdm spolo\u010dn\u00edkov bolo pova\u017eovan\u00fdch za sedem hrdinov viery a\u00a0sv\u00e4tosti, s\u00a0hor\u00facou t\u00fa\u017ebou po apo\u0161tol\u00e1te a\u00a0po l\u00e1ske.<\/p>\n

Sv\u00e4t\u00fa om\u0161u celebroval Peter Fabro, ktor\u00fd bol vtedy jedin\u00fdm k\u0148azom. Kr\u00e1tko pred sv\u00e4t\u00fdm prij\u00edman\u00edm sa Peter Fabro obr\u00e1til ku k\u013ea\u010diacim spolo\u010dn\u00edkom, dr\u017eiac v\u00a0ruke sv\u00e4t\u00fa hostiu, a\u00a0prijal ich s\u013euby, ktor\u00e9 zlo\u017eili jeden po druhom. Nakoniec tak urobil aj s\u00e1m Fabro. Napokon v\u0161etci prijali Eucharistiu.<\/p>\n

Nezachovala sa textov\u00e1 formula s\u013eubu. Od La\u00edneza v\u0161ak m\u00e1me toto svedectvo: \u201eA preto\u017ee na\u0161\u00edm \u00famyslom v\u00a0Par\u00ed\u017ei, e\u0161te nebolo zalo\u017ei\u0165 kongreg\u00e1ciu, ale venova\u0165 sa v\u00a0chudobe slu\u017ebe Bohu n\u00e1\u0161mu P\u00e1novi a\u00a0slu\u017ebe na \u00fa\u017eitok bl\u00ed\u017enym t\u00fdm, \u017ee budeme k\u00e1za\u0165 a\u00a0sl\u00fa\u017ei\u0165 v\u00a0nemocniciach, at\u010f. .., urobili sme s\u013eub kr\u00e1\u010da\u0165 k\u00a0noh\u00e1m p\u00e1pe\u017ea, Vik\u00e1ra Krista a\u00a0po\u017eiada\u0165 ho o\u00a0povolenie \u00eds\u0165 do Jeruzalema; a\u00a0ak by bola mo\u017enos\u0165, aby sme tam zostali, pom\u00e1haj\u00fac veriacim alebo neveriacim; a\u00a0ak by nebolo mo\u017en\u00e9 \u00eds\u0165 do Jeruzalema v\u00a0priebehu roka alebo by nebolo mo\u017en\u00e9 tam zosta\u0165, vyjadrili sme v\u00a0s\u013eube, \u017ee nebolo na\u0161\u00edm \u00famyslom sa viac zaviaza\u0165, ale znova sa vr\u00e1ti\u0165 do R\u00edma k\u00a0p\u00e1pe\u017eovi a\u00a0podriadi\u0165 sa mu poslu\u0161nos\u0165ou t\u00fdm, \u017ee by sme i\u0161li tam, kde by n\u00e1s poslal.\u201c<\/p>\n

V\u00a0pl\u00e1noch sv. Ign\u00e1ca a\u00a0spolo\u010dn\u00edkov sa teda po prv\u00fd kr\u00e1t objavuje osoba p\u00e1pe\u017ea t\u00fdm, \u017ee za\u010dali uva\u017eova\u0165 o\u00a0\u0148om ako o\u00a0Vik\u00e1rovi Krista a\u00a0jeho reprezentantovi na zemi. Z\u00a0tohto prvotn\u00e9ho z\u00e1kladu sa nesk\u00f4r zrodil \u0161tvrt\u00fd s\u013eub \u2013 \u0161peci\u00e1lna \u2013 osobitn\u00e1 poslu\u0161nos\u0165 p\u00e1pe\u017eovi, \u010do sa t\u00fdka misi\u00ed, ktor\u00e9 robia profesi Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Z\u00e1rove\u0148 toto nepodmiene\u010dn\u00e9 pon\u00faknutie sa r\u00edmskemu pontifexovi, Vik\u00e1rovi Krista, aby ich poslal do ktorejko\u013evek \u010dasti sveta a\u00a0pracova\u0165 pre sp\u00e1su du\u0161\u00ed, \u017eij\u00fac v\u00a0chudobe, bolo to nov\u00e9 a\u00a0origin\u00e1lne v\u00a0tom \u010dase v\u00a0hist\u00f3rii Cirkvi. M\u00f4\u017eeme teda poveda\u0165, \u017ee to, \u010do mal Ign\u00e1c a\u00a0jeho spolo\u010dn\u00edci pred o\u010dami bola evanjeliz\u00e1cia sveta pod veden\u00edm Vik\u00e1ra Krista a\u00a0cie\u013eom boli misie v\u00a0\u0161ir\u0161om pon\u00edman\u00ed.<\/p>\n

Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee medzi s\u013eubmi na Montmartre nebol e\u0161te s\u013eub poslu\u0161nosti, preto\u017ee zdru\u017eenie alebo spolok priate\u013eov, nemal e\u0161te \u201ehlavu\u201c, ktor\u00e1 by rozkazovala: v\u0161etci si boli rovn\u00ed, hoci sv. Ign\u00e1c bol v\u00e1\u017een\u00fd a\u00a0cten\u00fd ako \u201ehlava\u201c spolo\u010denstva.<\/p>\n

Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova sa zrodila a\u017e v\u00a0R\u00edme, nie v\u00a0Par\u00ed\u017ei, hoci prv\u00e9 semienka boli hoden\u00e9 do zeme u\u017e v\u00a0Par\u00ed\u017ei. E\u0161te \u010do sa t\u00fdka s\u013eubu chudoby, ten ich zav\u00e4zoval a\u017e po skon\u010den\u00ed v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. S\u013euby, ktor\u00e9 zlo\u017eili obnovovali v\u00a0rovnak\u00fd sviatok nasleduj\u00face dva roky. S\u00a0dvoma rozdielmi: 1) na t\u00fdchto dvoch obnov\u00e1ch nemal \u00fa\u010das\u0165 sv. Ign\u00e1c, ktor\u00fd sa v\u00a0tom \u010dase nach\u00e1dzal vo svojej vlasti; 2) k\u00a0\u0161iestym zvy\u0161n\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom sa pridali \u010fal\u0161\u00ed traja: Claudio Jayo, Juan Codure a\u00a0Pascasio Bro\u00ebt. Spolu ich bolo desa\u0165. T\u00edto v\u00a0roku 1539 zalo\u017eili Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ovu.<\/p>\n

Zauj\u00edmavos\u0165ou je aj spolo\u010dn\u00e9 rozli\u0161ovanie prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov pred s\u013eubmi. (Autobiografia<\/em> 85) Ide o\u00a0spolo\u010dn\u00e9 rozli\u0161ovanie, ktor\u00e9 nesk\u00f4r bude v\u00fdrazn\u00fdm znakom a\u00a0duchovn\u00fdm \u0161t\u00fdlom ich spolo\u010denstva. Preto\u017ee ich sp\u00e1jalo priate\u013estvo, ktor\u00e9 ich priviedlo a\u017e preh\u013abeniu viery, prij\u00edmali rozhodnutia vo svetle ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho na z\u00e1klade ich osobnej sk\u00fasenosti. V\u00a0ich komunitnom \u017eivote sa ich rozhodnutia premenili na siln\u00fd moment sk\u00fasenosti viery, ktor\u00fd \u010derpali zo skupinky: spolo\u010dn\u00e9 h\u013eadanie Bo\u017eej v\u00f4le. Tak to robili v\u00a0Par\u00ed\u017ei, nesk\u00f4r v\u00a0Ben\u00e1tkach, vo Vicenze a\u00a0nakoniec aj v\u00a0R\u00edme, po\u010das ve\u013ekono\u010dn\u00e9ho p\u00f4stu v\u00a0roku 1539. Zachoval sa dokument, ich spolo\u010dn\u00e9ho rozli\u0161ovania, ktor\u00e9 realizovali v\u00a0R\u00edme, v\u00a0ktorom definit\u00edvne uva\u017eovali o\u00a0tom, \u010di by zalo\u017eili reho\u013en\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Probl\u00e9my v\u017edy nazna\u010dovali alebo pomenov\u00e1vali jasne a\u00a0po \u010dastiach. Met\u00f3du prevzali z\u00a0Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/em>, ktor\u00fa praktizovali individu\u00e1lne, ale prisp\u00f4soben\u00fa na skupinu: pevn\u00e9 rozhodnutie pozna\u0165 Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu, postoj vn\u00fatornej slobody, osvojenie si evanjeliov\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed a\u00a0dispoz\u00edci\u00ed, re\u00e1lna anal\u00fdza probl\u00e9mu, modlitba, re\u0161pekt a\u00a0\u00facta vo\u010di in\u00fdm \u010dlenom a\u00a0ich n\u00e1zorom, disponibilita…<\/p>\n

Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci sv. Ign\u00e1ca prich\u00e1dzali k\u00a0osobn\u00fdm rozhodnutiam a\u00a0vyzna\u010dovali sa tak pevn\u00fdm a\u00a0radik\u00e1lnym nasledovan\u00edm Krista prostredn\u00edctvom exerc\u00edci\u00ed.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea C\u00e1ndido de Dalmases, El Padre maestro Ignacio<\/em>, s. 102-103; Ricardo Garcia Villoslada, San Ignacio de Loyola. Nueva biografia<\/em>, s. 364-365; J. Rambla Blanch SJ, El peregrino. Autobiograf\u00eda de san Ignacio de <\/em>Loyola, s. 82-83, sv. Ign\u00e1c o\u00a0Sebe<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

S\u013euby na Montmartre \u2013 15. august 1534 Sv. Ign\u00e1c uv\u00e1dza vo svojej Autobiografii: \u201eNieko\u013eko rokov som \u0161tudoval teol\u00f3giu a\u00a0z\u00edskal som si viacer\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov.\u201c (Autobiografia 84) Toti\u017e okrem Favra a Franti\u0161ka Xaversk\u00e9ho pridali sa k Ign\u00e1covi \u010fal\u0161\u00ed \u0161tyria spolo\u010dn\u00edci: Diego La\u00ednez z Almaz\u00e1nu v Kast\u00edlii a Alfonz Salmer\u00f3n z Toleda, ktor\u00ed sa s n\u00edm poznali u\u017e… \u010c\u00edta\u0165 viac »S\u013euby na Montmartre \u2013 15. august 1534<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,78,83,96,119,122,123,184,175,149,151,159],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1235"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1235"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1235\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1235"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1235"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1235"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}