{"id":1228,"date":"2011-09-30T11:28:44","date_gmt":"2011-09-30T11:28:44","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1228"},"modified":"2011-09-30T11:28:44","modified_gmt":"2011-09-30T11:28:44","slug":"sv-ignac-z-loyoly-priatelia-v-panovi-pariz","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/09\/sv-ignac-z-loyoly-priatelia-v-panovi-pariz\/","title":{"rendered":"Sv. Ign\u00e1c z Loyoly: Priatelia v P\u00e1novi, Par\u00ed\u017e"},"content":{"rendered":"

Sv. Ign\u00e1c z\u00a0Loyoly: Priatelia v\u00a0P\u00e1novi, Par\u00ed\u017e<\/strong><\/p>\n

Jeden z\u00a0v\u00fdznamn\u00fdch prvkov, ktor\u00fd m\u00f4\u017eeme nieko\u013eko kr\u00e1t objavi\u0165 v\u00a0Autobiografii<\/em> sv. Ign\u00e1ca, je \u00famysel zdru\u017ei\u0165 okolo seba spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed by sa dali k\u00a0dispoz\u00edcii P\u00e1novi. Tento \u00famysel n\u00e1m pribli\u017euje Ign\u00e1c v\u00a0mnoh\u00fdch bodoch: \u201eSo siln\u00fdm vetrom odzadu za p\u00e4\u0165 dn\u00ed a noc\u00ed urobili sme cestu z Barcelony do Gaety, pravda\u017ee nie bez ve\u013ek\u00e9ho strachu v\u0161etk\u00fdch cestuj\u00facich z rozb\u00faren\u00e9ho mora. V celom tom kraji ka\u017ed\u00fd sa ob\u00e1val n\u00e1kazliv\u00e9ho moru. Len \u010do som zost\u00fapil z lode, hne\u010f som sa vydal na cestu do R\u00edma. Niektor\u00ed cestuj\u00faci sa pridru\u017eili ku mne na t\u00fa ist\u00fa cestu: ist\u00e1 matka so svojou dc\u00e9rou, ktor\u00fa preobliekla za ml\u00e1denca a e\u0161te ak\u00fdsi in\u00fd chlapec. T\u00edto \u0161li so mnou, preto\u017ee tie\u017e \u017eobrali. Ke\u010f sme pri\u0161li k ak\u00e9musi dvorcu, na\u0161li sme tam ve\u013ek\u00fd ohe\u0148 a okolo neho vojakov, ktor\u00ed n\u00e1m dali najes\u0165. D\u00e1vali n\u00e1m v\u0161ak aj ve\u013ea v\u00edna a tak n\u00e1s n\u00edm pon\u00fakali, \u017ee sa zdalo, akoby mali v \u00famysle opi\u0165 n\u00e1s. Potom sme sa rozi\u0161li: matka a dc\u00e9ra sa usala\u0161ili v hornej izbe a ja, p\u00fatnik, s mlad\u00edkom v jednej sp\u00e1lni. Okolo polnoci po\u010dul som tam hore ve\u013ek\u00fd krik. Vstal som, aby som videl, \u010do sa rob\u00ed. Dolu na dvore som na\u0161iel matku a dc\u00e9ru vo ve\u013ekom pla\u010di. Povedali mi, \u017ee ich chceli zn\u00e1silni\u0165. Vtedy sa ma zmocnilo tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 rozhor\u010denie, \u017ee som za\u010dal kri\u010da\u0165 a vola\u0165: \u201e\u010ci sa toto m\u00e1 strpie\u0165?\u201c a podobn\u00e9 v\u00fd\u010ditky. Robil som to s to\u013ekou rozhodnos\u0165ou, \u017ee v\u0161etci v tom dome sa nastra\u0161ili a nikto sa nedov\u00e1\u017eil urobi\u0165 ni\u010d zl\u00e9. Medzit\u00fdm spomenut\u00fd mlad\u00edk u\u0161iel a my traja sme sa vydali na cestu e\u0161te tej istej noci.\u201c (Autobiografia<\/em> 38); \u201eNa tejto ceste a\u017e po Ben\u00e1tky v\u017edy som sp\u00e1val vonku pod ark\u00e1dami, aby som unikol pozornosti str\u00e1\u017e\u00ed, ktor\u00e9 dozerali, aby sa neroz\u0161iroval mor. Raz sa mi prihodilo, \u017ee len \u010do som r\u00e1no vstal, stretol som sa s ist\u00fdm mu\u017eom, ktor\u00fd, ke\u010f ma zo\u010dil, dal sa s ve\u013ek\u00fdm strachom na \u00fatek; musel som sa mu pravdepodobne zda\u0165 ve\u013emi poblednut\u00fd. Pokra\u010doval som v ceste a pri\u0161iel som do Chioggie. Tam som sa s niektor\u00fdmi spolo\u010dn\u00edkmi, ktor\u00ed sa pridali ku mne, dozvedel, \u017ee n\u00e1m nedovolia vst\u00fapi\u0165 do Ben\u00e1tok. Moji spolo\u010dn\u00edci sa teda rozhodli, \u017ee p\u00f4jdu do Padovy a zaobstaraj\u00fa si tam zdravotn\u00e9 osved\u010denie. Aj ja som sa vybral s nimi na cestu. Oni v\u0161ak ve\u013emi rezko vykra\u010dovali, tak\u017ee som nevl\u00e1dal za nimi. Ke\u010f sa stmievalo, nechali ma na ve\u013ekom otvorenom poli. Na tom poli sa mi zjavil Kristus sp\u00f4sobom, ak\u00fdm sa mi zvy\u010dajne zjavoval; to mi sp\u00f4sobilo ve\u013ek\u00fa \u00fatechu. S touto \u00fatechou som na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no pri\u0161iel k padovskej br\u00e1ne bez zdravotn\u00e9ho osved\u010denia, ktor\u00e9 si mysl\u00edm zaobstarali moji spolo\u010dn\u00edci. Vo\u0161iel som do mesta bez toho, aby str\u00e1\u017ee nie\u010do odo m\u0148a \u017eiadali. To ist\u00e9 sa mi prihodilo i pri odchode. Moji spolo\u010dn\u00edci, ktor\u00ed si pri\u0161li vyzdvihn\u00fa\u0165 osved\u010denie, aby mohli \u00eds\u0165 do Ben\u00e1tok, sa tomu ve\u013emi divili; ja som sa v\u0161ak v\u00f4bec nestaral o to osved\u010denie.\u201c (Autobiografia<\/em> 41)<\/p>\n

Potom nasleduje Salamanka, kde mal Ign\u00e1c \u0161tyroch spolo\u010dn\u00edkov: \u201eProces zverili vik\u00e1rovi Figueroovi, ktor\u00fd je teraz u cis\u00e1ra. Ten si n\u00e1s po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och predvolal a rozpovedal n\u00e1m, \u017ee inkviz\u00edtori viedli vy\u0161etrovanie a proces o na\u0161om \u017eivote; preto m\u00f4\u017eeme bez prek\u00e1\u017eky aj na\u010falej robi\u0165, \u010do sme robievali, lebo nena\u0161li nijak\u00fd blud v na\u0161om u\u010den\u00ed ani v na\u0161om \u017eivote. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak nie sme reho\u013en\u00edci, nezd\u00e1 sa vhodn\u00e9, aby sme nosili rovnak\u00fd oblek; preto bude dobr\u00e9 a rad\u00ed n\u00e1m, aby si t\u00edto dvaja \u2014 ukazuj\u00fac na m\u0148a a na Artiagu \u2014 prefarbili oblek na \u010dierno a druh\u00ed dvaja, Kalist a C\u00e1ceres, na tmavohnedo a Janko, to bol mlad\u00fd Franc\u00faz \u2014 \u017ee m\u00f4\u017ee osta\u0165 tak.\u201c (Autobiografia<\/em> 58); \u201eAby sme nemuseli viac hovori\u0165 o t\u00fdchto spolo\u010dn\u00edkoch, ich \u010fal\u0161\u00edm osudom bolo toto: Ke\u010f som bol v Par\u00ed\u017ei, \u010dasto som im p\u00edsal, ako sme sa dohovorili, o malej mo\u017enosti, ktor\u00fa som mal, pozva\u0165 ich na \u0161t\u00fadi\u00e1 do Par\u00ed\u017ea. Nap\u00edsal som v\u0161ak list pani Leon\u00f3re de Mascarenhas, aby pomohla Kalistovi listami a poslala ho na dvor portugalsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, aby mohol dosta\u0165 jedno z t\u00fdch vo\u013en\u00fdch miest, ktor\u00e9 portugalsk\u00fd kr\u00e1\u013e ude\u013eoval v Par\u00ed\u017ei \u0161tudentom. Pani Leon\u00f3ra dala Kalistovi spomenut\u00e9 listiny i mulicu na cestu a nejak\u00e9 peniaze na v\u00fddavky. Kalist odi\u0161iel na dvor portugalsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, ale nakoniec sa nedostal do Par\u00ed\u017ea. Po n\u00e1vrate do \u0160panielska odi\u0161iel do cis\u00e1rskej Indie s istou n\u00e1bo\u017enou pa\u0148ou. Neskor\u0161ie sa vr\u00e1til do \u0160panielska a i\u0161iel e\u0161te po druh\u00fd raz do tej istej Indie, a potom sa vr\u00e1til do \u0160panielska ako boh\u00e1\u010d a v Salamanke vzbudil \u00fadiv v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed ho prv poznali. C\u00e1ceres sa vr\u00e1til do Segovie, svojho rodn\u00e9ho mesta, a tam za\u010dal \u017ei\u0165 tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee sa zdalo, akoby bol pozabudol na svoje prv\u00e9 predsavzatia. Artiagovi dali najprv komendu. Ke\u010f neskor\u0161ie Spolo\u010dnos\u0165 bola v R\u00edme, dostal biskupstvo v Indii. Nap\u00edsal mi, aby som komendu dal niekomu zo Spolo\u010dnosti. Ke\u010f som mu v\u0161ak z\u00e1porne odpovedal, po biskupskej vysviacke odi\u0161iel do Indie. Tu zomrel ve\u013emi podivn\u00fdm sp\u00f4sobom: ke\u010f ochorel, mal pri sebe dve f\u013ea\u0161e vody na ob\u010derstvenie: jednu s vodou, ktor\u00fa mu predp\u00edsal lek\u00e1r a druh\u00fa s jedovat\u00fdm roztokom sublim\u00e1tu; omylom mu podali t\u00fa druh\u00fa f\u013ea\u0161u a to ho zabilo.\u201c (Autobiografia<\/em> 80)<\/p>\n

Napokon sv. Ign\u00e1c spom\u00edna spolo\u010dn\u00edkov \u2013 priate\u013eov v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Na za\u010diatku s\u00fa to traja (Autobiografia<\/em> 77-78), nesk\u00f4r spom\u00edna \u010fal\u0161\u00edch \u0161iestych (Autobiografia<\/em> 82-85).<\/p>\n

Tendenciu vytvori\u0165 skupinku nach\u00e1dzame e\u0161te aj v\u00a0in\u00fdch bodoch jeho Autobiografie<\/em>: 56, 58, 65, 71, 79, 82, 84-87, 89-90, 93, 95-98. Par\u00ed\u017e je v\u0161ak osobitn\u00fdm a\u00a0v\u00fdznamn\u00fdm miestom kreovania prvej skupiny \u201epriate\u013eov v\u00a0P\u00e1novi\u201c. Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e: \u201eV tom \u010dase som sa st\u00fdkal s magistrom Petrom Fabrom a s magistrom Franti\u0161kom Xaversk\u00fdm, ktor\u00fdch som neskor\u0161ie z\u00edskal pre Bo\u017eiu slu\u017ebu duchovn\u00fdmi cvi\u010deniami.\u201c (Autobiografia<\/em> 82) Ign\u00e1c zdie\u013ea spolo\u010dne s\u00a0Petrom Fabrom a\u00a0Franti\u0161kom Xaversk\u00fdm izbu v\u00a0kol\u00e9giu sv. Barbory. S\u00fa to dve men\u00e1, ktor\u00e9 opisuj\u00fa dlh\u00fa hist\u00f3riu h\u013eadania spolo\u010dn\u00edkov. Ign\u00e1c h\u013eadal spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed by boli ochotn\u00ed, tak ako on, pracova\u0165 a\u00a0nam\u00e1ha\u0165 sa pre Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo.<\/p>\n

Prv\u00fdm, stabiln\u00fdm nasledovn\u00edkom bol teda Peter Faber, naroden\u00fd v\u00a0dedine Villaret, v\u00a0Saboya, 13. apr\u00edla 1506. U\u017e na jar 1531 uva\u017eoval o\u00a0tom, \u017eeby nasledoval kroky svojho spolo\u010dn\u00edka v\u00a0kol\u00e9giu sv. Barbory. Na jese\u0148 1533 zrealizoval cestu do svojej vlasti, aby nav\u0161t\u00edvil svojho otca a\u00a0pr\u00edbuzn\u00fdch a\u00a0vybavil nieko\u013eko rodinn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed. Ke\u010f sa vr\u00e1til do Par\u00ed\u017ea na za\u010diatku roku 1534, urobil si duchovn\u00e9 cvi\u010denia pod veden\u00edm Ign\u00e1ca, po\u010das jedn\u00e9ho mesiaca. V\u00a0tom \u010dase bola ve\u013ek\u00e1 zima, dokonca tak\u00e1, \u017ee zamrzla rieka Seina, po ktorej sa dalo prech\u00e1dza\u0165 ako po rieke. Peter Faber, ako exercitant, si ve\u013emi odu\u0161evnene vykon\u00e1val svoje duchovn\u00e9 cvi\u010denia, um\u0155tvoval sa, t\u00fdm, \u017ee si nek\u00faril v miestnosti a\u00a0praktizoval p\u00f4st nieko\u013eko dn\u00ed. Ign\u00e1c, ke\u010f si v\u0161imol tieto skuto\u010dnosti, prik\u00e1zal Fabrovi, aby si zak\u00faril v\u00a0miestnosti a\u00a0dostato\u010dne jedol po\u010das duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed. Po duchovn\u00fdch cvi\u010deniach sa Fabro rozhodol da\u0165 sa celkom do slu\u017eby Bohu. Jeho du\u0161a ostala zasiahnut\u00e1 svetlom. 30. m\u00e1ja 1534 prijal k\u0148azsk\u00fa vysviacku a\u00a022. j\u00fala na sviatok sv. M\u00e1rie Magdal\u00e9ny, celebroval svoju prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u. Ign\u00e1c sa stal jeho duchovn\u00fdm sprievodcom a\u00a0u\u010dite\u013eom.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edmi spolo\u010dn\u00edkmi boli \u0160imon Rodrigues a\u00a0Franti\u0161ek Xaversk\u00fd. T\u00ed sa rozhodli nasledova\u0165 Ign\u00e1ca v\u00a0roku 1533. \u0160pecifick\u00fdm pr\u00edpadom bol Franti\u0161ek Xaversk\u00fd, povahou dobyvate\u013e. Najm\u00e4 zo za\u010diatku Ign\u00e1ca neprij\u00edmal. Potom s\u00edce sa mu p\u00e1\u010dila konverz\u00e1cia s\u00a0Ign\u00e1com, ale e\u0161te nemal odvahu zmeni\u0165 svoj \u017eivotn\u00fd stav, preto\u017ee viac inklinoval k\u00a0svetskej \u00facte a\u00a0prepychu, \u010di pomp\u00e9znosti sveta. Okrem toho, Franti\u0161ek Xaversk\u00fd pln\u00fd mladosti, nad\u0161enia a\u00a0odhodlania, vzbudzoval obdiv u\u00a0in\u00fdch univerzitn\u00fdch \u0161tudentov, najm\u00e4 v\u00a0hr\u00e1ch, ale aj v\u00a0triede, preto\u017ee bol jedn\u00fdm z\u00a0ve\u013ek\u00fdch \u201eskokanov\u201c v\u00a0\u0161t\u00fadiu a\u00a0a\u0161piroval k\u00a0tomu, aby vynikol vo ved\u00e1ch a\u00a0mohol dosiahnu\u0165 \u010do najvy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148 hodnosti. Ign\u00e1c mu nieko\u013eko kr\u00e1t prejavil svoju l\u00e1skavos\u0165 a\u00a0pomoc. Predov\u0161etk\u00fdm mu v\u0161ak dopomohol, aby sa mu otvorili o\u010di v\u00a0duchovnom \u017eivote. Ign\u00e1c sa za neho ve\u013ea modlil. Franti\u0161ek Xaversk\u00fd bol jedin\u00fd, ktor\u00fd si robil duchovn\u00e9 cvi\u010denia a\u017e po s\u013euboch na Montmartre. Dosiahol licenci\u00e1t z\u00a0umen\u00ed a\u00a0magistersk\u00fd stupe\u0148 v\u00a0tom istom roku (1530).<\/p>\n

Ign\u00e1c \u010falej p\u00ed\u0161e, \u017ee po\u010das \u0161t\u00fadia teol\u00f3gie z\u00edskal \u010fal\u0161\u00edch spolo\u010dn\u00edkov: \u201eNieko\u013eko rokov som \u0161tudoval teol\u00f3giu a z\u00edskal som si viacer\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov.\u201c (Autobiografia<\/em> 84) Tak m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee okrem Favra a Franti\u0161ka Xaversk\u00e9ho pridali sa k Ign\u00e1covi \u010fal\u0161\u00ed \u0161tyria spolo\u010dn\u00edci: Diego La\u00ednez z Almaz\u00e1nu v Kast\u00edlii a Alfonz Salmer\u00f3n z Toleda, ktor\u00ed sa s n\u00edm poznali u\u017e v Alcale. Z t\u00fa\u017eby bli\u017e\u0161ie pozna\u0165 Ign\u00e1ca pri\u0161li do Par\u00ed\u017ea, kde si pod jeho veden\u00edm urobili duchovn\u00e9 cvi\u010denia na jar r. 1534. Tret\u00edm nov\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom bol Mikul\u00e1\u0161 Bobadilla z diec\u00e9zy Palencia, ktor\u00fd sa zriekol profes\u00fary filozofie vo Valladolide a odi\u0161iel do Par\u00ed\u017ea \u0161tudova\u0165 e\u0161te aj teol\u00f3giu. Mal otvoren\u00fa, vesel\u00fa povahu, r\u00e1d \u017eartoval a z prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov najdlh\u0161ie \u017eil (\u20201590). \u0160tvrt\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom bol Portugalec \u0160imon Rodriguez, ktor\u00fd po\u010das 20 rokov sp\u00f4soboval Ign\u00e1covi ve\u013ea starost\u00ed svojimi n\u00e1h\u013eadmi na sp\u00f4sob \u017eivota Spolo\u010dnosti. Aj ich z\u00edskal Ign\u00e1c prostredn\u00edctvom duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea C\u00e1ndido de Dalmases, El Padre maestro Ignacio<\/em>, s. 100-101; Ricardo Garcia Villoslada, San Ignacio de Loyola. Nueva biografia<\/em> ,s. 343-365; sv. Ign\u00e1c o\u00a0Sebe<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sv. Ign\u00e1c z\u00a0Loyoly: Priatelia v\u00a0P\u00e1novi, Par\u00ed\u017e Jeden z\u00a0v\u00fdznamn\u00fdch prvkov, ktor\u00fd m\u00f4\u017eeme nieko\u013eko kr\u00e1t objavi\u0165 v\u00a0Autobiografii sv. Ign\u00e1ca, je \u00famysel zdru\u017ei\u0165 okolo seba spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed by sa dali k\u00a0dispoz\u00edcii P\u00e1novi. Tento \u00famysel n\u00e1m pribli\u017euje Ign\u00e1c v\u00a0mnoh\u00fdch bodoch: \u201eSo siln\u00fdm vetrom odzadu za p\u00e4\u0165 dn\u00ed a noc\u00ed urobili sme cestu z Barcelony do Gaety, pravda\u017ee nie bez… \u010c\u00edta\u0165 viac »Sv. Ign\u00e1c z Loyoly: Priatelia v P\u00e1novi, Par\u00ed\u017e<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,72,76,83,119,132,175,176,149,151],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1228"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1228"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1228\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1228"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1228"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1228"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}