{"id":1205,"date":"2011-07-06T14:54:32","date_gmt":"2011-07-06T12:54:32","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1205"},"modified":"2011-07-06T14:54:32","modified_gmt":"2011-07-06T12:54:32","slug":"putovanie-do-svatej-zeme-februar-1523-marec-1524-3-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/07\/putovanie-do-svatej-zeme-februar-1523-marec-1524-3-cast\/","title":{"rendered":"Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (3. \u010das\u0165)"},"content":{"rendered":"

Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (3. \u010das\u0165)<\/strong><\/p>\n

Sv. Ign\u00e1c: Jeruzalem a\u00a0sv\u00e4t\u00e9 miesta<\/strong><\/p>\n

Po to\u013ek\u00fdch peripeti\u00e1ch, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzali Ign\u00e1ca od Barcelony, vid\u00edme Ign\u00e1ca ako napokon sa doplavil do Sv\u00e4tej zeme. Ign\u00e1covi sa tak naplnil sen, ktor\u00fd mal e\u0161te z\u00a0Loyoly a\u00a0Manresy, aby mohol nav\u0161t\u00edvi\u0165 historick\u00e9 miesta Je\u017ei\u0161a Krista. Od prv\u00e9ho momentu po vyloden\u00ed zostali v\u0161etci p\u00fatnici pod jurisdikciou franti\u0161k\u00e1nov, ktor\u00ed boli poveren\u00ed str\u00e1\u017een\u00edm Sv\u00e4tej zeme od 1342. Na cestu smerom k\u00a0Jeruzalemu sa vydali na mal\u00fdch osliciach. Takto sa v\u0161etci p\u00fatnici pribli\u017eovali k\u00a0vyt\u00fa\u017een\u00e9mu miestu. Dve m\u00edle pred vstupom do sv\u00e4t\u00e9ho mesta, povedal Diego Manes, s\u00a0ve\u013ekou zbo\u017enos\u0165ou, p\u00fatnikom, aby si pripravili svedomie a\u00a0str\u00e1\u017eili ticho, to preto lebo o\u00a0chv\u00ed\u013eu mali uvidie\u0165 sv\u00e4t\u00e9 mesto. (por. Autobiografia<\/em> 44) Pre kres\u0165ansk\u00e9ho p\u00fatnika bol tento moment v\u017edy ohromuj\u00faci. Pri tak\u00fdchto okolnostiach sa v\u017edy em\u00f3cia a\u00a0dojatie nahromad\u00ed a\u00a0potom sa \u013eahko prejav\u00ed t\u00fdm, \u017ee exploduje, v\u00a0podobe s\u013az \u00fatechy.<\/p>\n

Ke\u010f boli ve\u013emi bl\u00edzko mesta, v\u0161etci zost\u00fapili z\u00a0osliatok, lebo v\u00a0dia\u013eke uvideli bratov franti\u0161k\u00e1nov, ktor\u00ed s\u00a0kr\u00ed\u017eom vych\u00e1dzali z\u00a0mesta na stretnutie s nimi. Bolo to v\u00a0piatok 4. septembra 1523. N\u00e1\u0161mu p\u00fatnikovi poh\u013ead na Jeruzalem sp\u00f4sobil ve\u013emi osobitn\u00fa em\u00f3ciu, \u010di dojatie: do\u017eil sa vr\u00facnych \u017eelan\u00ed, ktor\u00e9 mu P\u00e1n vyvolal v\u00a0jeho du\u0161i od za\u010diatku jeho obr\u00e1tenia. (por. Autobiografia<\/em> 45) Nach\u00e1dzal sa na miestach, kde \u017eil jeho P\u00e1n, d\u00fdchal atmosf\u00e9ru t\u00fdchto miest, kontemploval nebo, ku ktor\u00e9mu to\u013eko kr\u00e1t pozdvihoval o\u010di Spasite\u013e a\u00a0videl pred sebou vrch Sion, o\u00a0ktorom u\u017e predt\u00fdm ve\u013ea kr\u00e1t kontemploval a\u00a0teraz ho mohol vidie\u0165 v\u00a0realite vlastn\u00fdmi o\u010dami. \u010ealej to bol samotn\u00fd Jeruzalem, symbol du\u0161e, pred ktor\u00e9ho spusto\u0161en\u00fdmi m\u00farmi plakal Je\u017ei\u0161.<\/p>\n

V\u00a0sobotu r\u00e1no, s\u00a0celou skupinou, po tom \u010do sl\u00e1vili sv\u00e4t\u00fa om\u0161u s\u00a0franti\u0161k\u00e1nmi, v\u00a0konvente Monte Sion, presunuli sa v\u00a0procesii, so zap\u00e1len\u00fdmi svie\u010dkami v\u00a0ruk\u00e1ch, k\u00a0Ve\u010deradlu, kde Kristus um\u00fdval nohy svojim u\u010den\u00edkom a\u00a0ustanovil Sviatos\u0165 Olt\u00e1rnu. Je to dom, kde sa ver\u00ed, \u017ee Duch Sv\u00e4t\u00fd zost\u00fapil v\u00a0podobe ohniv\u00fdch plame\u0148ov v\u00a0de\u0148 Tur\u00edc. Potom i\u0161li pozrie\u0165 st\u013apy, kde bol bi\u010dovan\u00fd Je\u017ei\u0161 a\u00a0miesto, ktor\u00e9 sa uctieva na pamiatku usnutia Panny Na\u0161ej Panej. Popoludn\u00ed sa vydali smerom k\u00a0Sv\u00e4t\u00e9mu hrobu, kde aj prenocovali. Na druh\u00fd de\u0148 hne\u010f r\u00e1no sa vyspovedali a\u00a0prijali Sviatos\u0165 Olt\u00e1rnu. Nesk\u00f4r oddychovali v\u00a0nemocnici sv. J\u00e1na a\u00a0popoludn\u00ed n\u00e1bo\u017ene prech\u00e1dzali Kr\u00ed\u017eov\u00fa cestu, od Pret\u00f3ria a\u017e po Kalv\u00e1riu. Nasleduj\u00face dni nav\u0161t\u00edvili Bet\u00e1niu a\u00a0Olivov\u00fa horu, potom Betlehem, kde zotrvali dva dni. V\u00a0Ign\u00e1covej mysli zostali pevne ukotven\u00e9 tieto miesta, najm\u00e4 miesto jasli\u010diek, v\u00a0ktor\u00fdch sa narodil P\u00e1n Je\u017ei\u0161. Potom to boli najm\u00e4 miesta: Jozafatovo \u00fadolie, potok Cedron… V\u00a0jeden\u00e1sty de\u0148 putovania sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1tili do bl\u00edzkosti Sv\u00e4t\u00e9ho hrobu, kde prenocovali. V\u00a0dvan\u00e1sty a\u00a0trin\u00e1sty de\u0148 oddychovali.<\/p>\n

Ign\u00e1c mohol v\u00a0tieto dni samostatne nav\u0161tevova\u0165 Kalv\u00e1riu, miesto kde Kristus zomrel na kr\u00ed\u017ei pre jeho hriechy, p\u00fdtaj\u00fac sa viac ako kedyko\u013evek: \u010co som urobil pre Krista? \u010co rob\u00edm pre Krista? \u010co mus\u00edm urobi\u0165 pre Krista? (por. Duchovn\u00e9 cvi\u010denia<\/em> 53) P\u00fatnici museli by\u0165 v\u017edy sprev\u00e1dzan\u00ed franti\u0161k\u00e1nskymi mn\u00edchmi a\u00a0kr\u00e1\u010dali aj v\u00a0sprievode tureck\u00fdch vojakov.<\/p>\n

Na \u0161trn\u00e1sty de\u0148 odi\u0161li z\u00a0Jeruzalema do Jericha, trpiac mnoh\u00e9 s\u00fa\u017eenia zo strany Turkov, ktor\u00ed s\u00a0nimi zle zaobch\u00e1dzali. Bolo teda \u013eahk\u00e9 si pripomen\u00fa\u0165 udalos\u0165, ke\u010f ist\u00fd \u010dlovek padol do r\u00fak zbojn\u00edkov. Nebolo im dovolen\u00e9, aby vyst\u00fapili na vrch, kde bol P\u00e1n Je\u017ei\u0161 pok\u00fa\u0161an\u00fd. Nevie sa presne, \u010do robili medzi p\u00e4tn\u00e1stym a\u00a0dvadsiatym tret\u00edm d\u0148om. Taktie\u017e nemohli nav\u0161t\u00edvi\u0165 Galileu. T\u00e1to spomenut\u00e1 cesta, ktor\u00fa sme mohli op\u00edsa\u0165 poch\u00e1dza z\u00a0Denn\u00edka F\u00fcssliho.<\/p>\n

Sv. Ign\u00e1c v\u00a0tomto \u010dase podnikol kroky na to, aby mohol zotrva\u0165 na t\u00fdchto sv\u00e4t\u00fdch miestach. Priniesol si nieko\u013eko odpor\u00fa\u010dan\u00ed, ktor\u00ed chcel prezentova\u0165 gvardi\u00e1novi franti\u0161k\u00e1nov. Ozn\u00e1mil mu svoj \u00famysel zotrva\u0165 zo zbo\u017enosti na t\u00fdchto sv\u00e4t\u00fdch miestach, ale nepovedal mu o\u00a0svojom \u00famysle venova\u0165 sa apo\u0161tol\u00e1tu, napodob\u0148ovaniu Krista a\u00a0apo\u0161tolov. Odpove\u010f na seba nenechala dlho \u010daka\u0165: \u201eMal som pevn\u00e9 predsavzatie osta\u0165 v Jeruzaleme a v\u017edy nav\u0161tevova\u0165 tie sv\u00e4t\u00e9 miesta. Okrem tohto n\u00e1bo\u017en\u00e9ho \u00famyslu mal som aj predsavzatie pom\u00e1ha\u0165 du\u0161iam; preto som si priniesol so sebou odpor\u00fa\u010daj\u00face listiny pre guardi\u00e1na. Odovzdal som mu ich a povedal som mu, \u017ee moj\u00edm \u00famyslom je zosta\u0165 tu z n\u00e1bo\u017enosti. Ni\u010d som mu v\u0161ak nepovedal o druhej \u010dasti predsavzatia, \u017ee chcem pom\u00e1ha\u0165 du\u0161iam, k\u00fdm o prvom \u00famysle som ve\u013ea r\u00e1z verejne hovorieval. Guardi\u00e1n mi povedal, \u017ee nevid\u00ed, ako by sa mohla splni\u0165 moja \u017eiados\u0165, preto\u017ee dom bol v takej n\u00fadzi, \u017ee sa nemohli vy\u017eivi\u0165 ani sami mn\u00edsi.\u201c (Autobiografia<\/em> 45) Ign\u00e1c bol v\u0161ak na prek\u00e1\u017eky pripraven\u00fd, nezastavili ho ani prek\u00e1\u017eky. Jedine \u010do \u017eiadal od franti\u0161k\u00e1nov bolo, aby sa mal mo\u017enos\u0165 vyspoveda\u0165 a\u00a0in\u00e9 veci nechcel. Av\u0161ak provinci\u00e1l franti\u0161k\u00e1nov nes\u00fahlasil s\u00a0jeho \u017eiados\u0165ou a\u00a0pohrozil mu autoritou, ktor\u00fa mal od Sv\u00e4tej Stolice, aby mohol\u00a0 vyl\u00fa\u010di\u0165 z\u00a0Cirkvi ka\u017ed\u00e9ho, kto by neuposl\u00fachol jeho nariadenia. Sv. Ign\u00e1covi sta\u010dila t\u00e1to autorita na to, aby upustil od svojho \u00famyslu, preto\u017ee si bol vedom\u00fd, \u017ee v\u00a0autorite tohto franti\u0161k\u00e1nskeho provinci\u00e1la sa prejavila Bo\u017eia v\u00f4\u013ea: \u201eProvinci\u00e1l mi pekn\u00fdmi slovami povedal, \u017ee sa dozvedel o mojom dobrom \u00famysle zosta\u0165 na t\u00fdchto sv\u00e4t\u00fdch miestach; \u017ee on si dobre uv\u00e1\u017eil cel\u00fa t\u00fa vec a \u017ee zo sk\u00fasenosti, ktor\u00fa si nadobudol s in\u00fdmi, nepoklad\u00e1 to za vhodn\u00e9. Mnoh\u00ed toti\u017e mali podobn\u00e9 n\u00e1bo\u017en\u00e9 t\u00fa\u017eby, ale jedni padli do zajatia, druh\u00ed zas boli zabit\u00ed a reho\u013ea bola potom zaviazan\u00e1 vykupova\u0165 zajat\u00fdch. Nech sa preto len pekne priprav\u00edm a odcestujem s p\u00fatnikmi na druh\u00fd de\u0148. Odpovedal som, \u017ee to predsavzatie je u m\u0148a ve\u013emi pevn\u00e9 a \u017ee za nijak\u00fa cenu nehodl\u00e1m upusti\u0165 od jeho uskuto\u010dnenia. Pritom som dal skromne najavo, \u017ee ak len nep\u00f4jde o nie\u010do, \u010do by ma zav\u00e4zovalo pod hriechom, nezrieknem sa svojho predsavzatia nijak\u00fdm zastra\u0161ovan\u00edm, aj keby sa to nepozd\u00e1valo provinci\u00e1lovi. Provinci\u00e1l mi na to odpovedal, \u017ee oni maj\u00fa od Apo\u0161tolskej stolice pr\u00e1vomoc vypoveda\u0165 odtia\u013eto alebo necha\u0165 tu kohoko\u013evek, ak to oni uznaj\u00fa za dobr\u00e9. Ba dokonca m\u00f4\u017eu aj vyobcova\u0165 z Cirkvi tak\u00e9ho, kto by ich nechcel posl\u00fachnu\u0165. V tomto pr\u00edpade oni usudzuj\u00fa, \u017ee tu nesmiem zosta\u0165 a podobne. Ke\u010f mi potom chceli uk\u00e1za\u0165 buly, pod\u013ea ktor\u00fdch m\u00f4\u017eu vyobcova\u0165 z Cirkvi, povedal som, \u017ee netreba, aby som ich videl; ver\u00edm va\u0161im d\u00f4stojnostiam a ke\u010f ste tak us\u00fadili o pr\u00e1vomoci, ktor\u00fa m\u00e1te, posl\u00fachnem v\u00e1s. Vec sa teda skon\u010dila a ja som sa vr\u00e1til na miesto, na ktorom som bol predt\u00fdm.\u201c (Autobiografia<\/em> 46-47)<\/p>\n

Sv. Ign\u00e1ca sa aj p\u00e1r dn\u00ed pred odchodom zmocnila siln\u00e1 t\u00fa\u017eba e\u0161te raz vyst\u00fapi\u0165 na Olivov\u00fa horu, aby sa na tomto mieste mohol pomodli\u0165. Urobil preto v\u0161etko, aby sa tam dostal. P\u00ed\u0161e vo svojej Autobiografii<\/em>: \u201eZmocnila sa ma v\u0161ak ve\u013ek\u00e1 t\u00fa\u017eba pred odchodom e\u0161te raz \u00eds\u0165 na Olivov\u00fa horu, ke\u010f nie je P\u00e1nova v\u00f4\u013ea, aby som zostal na t\u00fdchto posv\u00e4tn\u00fdch miestach. Na Olivovej hore je kame\u0148, z ktor\u00e9ho n\u00e1\u0161 P\u00e1n vyst\u00fapil na nebesia, a e\u0161te teraz vidie\u0165 na \u0148om odtla\u010den\u00e9 \u0161\u013eapaje; kv\u00f4li nim som sa tam chcel vr\u00e1ti\u0165, aby som ich e\u0161te raz mohol uvidie\u0165. A tak bez toho, aby som nie\u010do povedal alebo si vzal nejak\u00e9ho sprievodcu (lebo t\u00ed, \u010do tam id\u00fa bez tureck\u00e9ho sprievodcu, vyd\u00e1vaj\u00fa sa ve\u013ek\u00e9mu nebezpe\u010denstvu), nepozorovane som sa oddelil od ostatn\u00fdch a s\u00e1m som sa vybral na Olivov\u00fa horu. Str\u00e1\u017ee mi v\u0161ak nechceli dovoli\u0165 vst\u00fapi\u0165. Daroval som im no\u017e\u00edk, ktor\u00fd som mal pri sebe. Ke\u010f som sa tam s ve\u013ekou \u00fatechou pomodlil, zmocnila sa ma t\u00fa\u017eba z\u00e1js\u0165 do Betfage. Ke\u010f som sa tam zdr\u017eoval, pri\u0161lo mi na um, \u017ee na Olivovej hore som sa dobre neprizrel, na ktorej strane bola prav\u00e1 a na ktorej \u013eav\u00e1 stopa nohy. E\u0161te raz som sa tam vr\u00e1til, a mysl\u00edm, \u017ee som dal str\u00e1\u017enikom no\u017eni\u010dky, aby mi dovolili vst\u00fapi\u0165. Len \u010do sa v kl\u00e1\u0161tore dozvedeli, \u017ee som odi\u0161iel len tak bez sprievodcu, mn\u00edsi sa ma usilovali n\u00e1js\u0165. Pri n\u00e1vrate z Olivovej hory postretol som ak\u00e9hosi kres\u0165ana s opaskom, ktor\u00fd sl\u00fa\u017eil v kl\u00e1\u0161tore. Tento s hnevom a ve\u013ekou palicou a posunkami mi hrozil, \u017ee ma nabije. Ke\u010f som sa pribl\u00ed\u017eil k nemu, chytil ma mocne za rameno. Ke\u010f som tak kr\u00e1\u010dal tou cestou v pevn\u00fdch ruk\u00e1ch tohto kres\u0165ana s opaskom, dostalo sa mi od P\u00e1na ve\u013ekej \u00fatechy;\u00a0zdalo sa mi, \u017ee som videl st\u00e1le pred sebou Krista. A to trvalo bez prestania s hojnou \u00fatechou, k\u00fdm som nepri\u0161iel do kl\u00e1\u0161tora.\u201c (Autobiografia<\/em> 47-48)<\/p>\n

Ign\u00e1cov pobyt vo Sv\u00e4tej zemi je charakterizovan\u00fd chudobou a\u00a0ve\u013ekou d\u00f4verou v\u00a0Boha. Okrem toho m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 ako Ign\u00e1c re\u0161pektuje cirkevn\u00fa autoritu, napriek svojmu rozhodnutiu zotrva\u0165 vo Sv\u00e4tej zemi a\u00a0vn\u00fatorn\u00fa slobodu, ktor\u00fa vlastnil ako dar. Ign\u00e1c mal viac ne\u017e 20 dn\u00ed na to, aby si mohol ucti\u0165 sv\u00e4t\u00e9 miesta \u017eivota, utrpenia a\u00a0smrti n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, miesta \u017eivota Najsv\u00e4tej\u0161ej Panny a\u00a0miesta, kde prv\u00ed apo\u0161toli ohlasovali evanjelium. Tieto sv\u00e4t\u00e9 miesta boli pre Ign\u00e1ca pr\u00edle\u017eitos\u0165ou, aby si mohol e\u0161te d\u00f4slednej\u0161ie predstavi\u0165 evanjeliov\u00e9 sc\u00e9ny. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee mnoh\u00e9 slov\u00e1 v\u00a0Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach<\/em> Ign\u00e1c pripojil ako duchovn\u00e9 ovocie jeho vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed z\u00a0t\u00fdchto dn\u00ed.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea Manuel P. Maza, La autobiografia de san Ignacio: Apuntes para una lectura con el texto de la Autobiografia, <\/em>s. 32-35; Manuel Ruiz Jurado, El peregrino de la voluntad de Dios<\/em>, s. 55-60)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (3. \u010das\u0165) Sv. Ign\u00e1c: Jeruzalem a\u00a0sv\u00e4t\u00e9 miesta Po to\u013ek\u00fdch peripeti\u00e1ch, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzali Ign\u00e1ca od Barcelony, vid\u00edme Ign\u00e1ca ako napokon sa doplavil do Sv\u00e4tej zeme. Ign\u00e1covi sa tak naplnil sen, ktor\u00fd mal e\u0161te z\u00a0Loyoly a\u00a0Manresy, aby mohol nav\u0161t\u00edvi\u0165 historick\u00e9 miesta Je\u017ei\u0161a Krista. Od prv\u00e9ho momentu po vyloden\u00ed… \u010c\u00edta\u0165 viac »Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (3. \u010das\u0165)<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,75,83,118,123,132],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1205"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1205"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1205\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1205"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1205"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1205"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}