{"id":1164,"date":"2011-05-08T07:34:43","date_gmt":"2011-05-08T05:34:43","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1164"},"modified":"2011-05-08T07:34:43","modified_gmt":"2011-05-08T05:34:43","slug":"sv-ignac-z-loyoly-chudobny-putnik","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/05\/sv-ignac-z-loyoly-chudobny-putnik\/","title":{"rendered":"Sv. Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 chudobn\u00fd p\u00fatnik"},"content":{"rendered":"

Sv. Ign\u00e1c z\u00a0Loyoly \u2013 chudobn\u00fd p\u00fatnik<\/strong><\/p>\n

<\/strong><\/p>\n

\u201eA prik\u00e1zal im, aby si okrem palice nebrali na cestu ni\u010d.\u201c (por. Mk 6, 8 )<\/strong><\/p>\n

\u201eChudobn\u00fd p\u00fatnik\u201c, to je podpis na konci jedn\u00e9ho z\u00a0najstar\u0161\u00edch listov sv. Ign\u00e1c, ktor\u00fd sa zachoval. Tento list p\u00edsal Ign\u00e1c In\u00e9s Pascual 6. decembra 1525. Ke\u010f\u017ee Ign\u00e1c mal kontakt s\u00a0chudobn\u00fdmi na svojej ceste, rovnako on s\u00e1m sa stal chudobn\u00fdm. Nielen\u017ee im pom\u00e1hal, ale situ\u00e1cia chudobn\u00fdch formovala tie\u017e jeho \u017eivot, \u017eivot chudobn\u00e9ho p\u00fatnika. Ign\u00e1c ve\u013emi r\u00fdchlo od svojho obr\u00e1tenia h\u013eadal solid\u00e1rnu identifik\u00e1ciu s\u00a0t\u00fdmi najn\u00fadznej\u0161\u00edmi, a\u00a0to najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee sa s\u00a0nimi delil o\u00a0svoj \u017eivot.<\/p>\n

Bezpochyby prv\u00fdm vyjadren\u00edm tejto vn\u00fatornej premeny bolo darovanie svojich \u0161iat chudobn\u00e9mu a\u00a0oble\u010denie si \u0161iat \u017eobr\u00e1ka. Ign\u00e1c o\u00a0tom p\u00ed\u0161e vo svojej Autobiografii<\/em> takto: \u201eV predve\u010der sviatku Zvestovania Panny M\u00e1rie v marci roku 1522 v noci, a to v najv\u00e4\u010d\u0161ej skrytosti, ako len bolo mo\u017en\u00e9, za\u0161iel som k ist\u00e9mu \u017eobr\u00e1kovi, vyzliekol som sa zo svojich \u0161iat, daroval som ich chud\u00e1kovi a obliekol som sa do obleku, po ktorom som tak ve\u013emi t\u00fa\u017eil. Potom som si i\u0161iel k\u013eakn\u00fa\u0165 pred olt\u00e1r Panny M\u00e1rie. Cel\u00fa noc som prebdel raz v tejto polohe, potom zas postoja\u010dky, so svojou p\u00fatnickou palicou v ruk\u00e1ch. Odi\u0161iel som odtia\u013e e\u0161te za svitania, aby ma nikto nepoznal a znova som sa vydal na cestu.\u201c (Autobiografia<\/em> 18) Po tejto udalosti, po no\u010dnej vig\u00edlii, Ign\u00e1c odi\u0161iel do Manresy, kde sa ubytoval v\u00a0nemocnici sv. Lucie, kde b\u00fdvali najm\u00e4 chudobn\u00ed. Bol to \u00fatulok z\u00e1rove\u0148 aj pre star\u00fdch\u00a0 a\u00a0chudobn\u00fdch v\u00a0predmest\u00ed za hradbami Manresy. (por. Autobiografia<\/em> 18)<\/p>\n

Ign\u00e1c \u010falej v\u00a0Autobiografii <\/em>opisuje svoju \u017eivotn\u00fa situ\u00e1ciu chudobn\u00e9ho p\u00fatnika: \u201eV Manrese som ka\u017ed\u00fd de\u0148 prosil o\u00a0almu\u017enu.\u201c (Autobiografia <\/em>19) Tento \u0161t\u00fdl \u017eivota \u017eobr\u00e1ka \u2013 v\u00a0obliekan\u00ed sa, v\u00a0prosen\u00ed o\u00a0almu\u017enu, \u017eivot v\u00a0spolo\u010denstve s\u00a0chudobn\u00fdmi, zn\u00e1\u0161aj\u00fac mnoh\u00e9 drsnosti, ktor\u00e9 mu prin\u00e1\u0161ala skuto\u010dn\u00e1 chudoba (hlad, opovrhovanie), ho bude sprev\u00e1dza\u0165 vo v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti jeho putovania. Ign\u00e1c to pribli\u017euje na mnoh\u00fdch miestach vo svojej Autobiografii<\/em>. Napr\u00edklad: \u201eKe\u010f som si chcel zaobstara\u0165 nejak\u00e9 such\u00e1re, zmocnili sa ma ve\u013ek\u00e9 \u0161krupule: \u201eVari toto je t\u00e1 tvoja n\u00e1dej a viera, ktor\u00fa si mal v Boha, \u017ee \u0165a neopust\u00ed? at\u010f. … Kone\u010dne som mal dostato\u010dn\u00fa z\u00e1sobu such\u00e1rov a nasadol som na lo\u010f. Ke\u010f som bol e\u0161te na pobre\u017e\u00ed, spozoroval som, \u017ee mi ostalo p\u00e4\u0165 alebo \u0161es\u0165 \u201eblancas\u201c, bielych gro\u0161ov z toho, \u010do mi dali, ke\u010f som \u017eobral z domu do domu (lebo tak som sa \u017eivil); nechal som ich na lavi\u010dke, ktor\u00fa som na\u0161iel bl\u00edzko pobre\u017eia.\u201c (Autobiografia<\/em> 36). Podobne na ceste do R\u00edma tie\u017e pre\u017eil drsn\u00fa situ\u00e1ciu: \u201eKe\u010f sme pri\u0161li do bl\u00edzkeho mesta, na\u0161li sme ho zatvoren\u00e9. Ke\u010f\u017ee sme sa nemohli dosta\u0165 dnu, v\u0161etci traja sme t\u00fa noc prebdeli v bl\u00edzkom kostole, ktor\u00fd bol nepr\u00edjemne nasiaknut\u00fd vlhkos\u0165ou od da\u017e\u010fa. R\u00e1no n\u00e1m nechceli otvori\u0165 mesto. Ke\u010f sme tak ostali vonku, nezohnali sme si nijak\u00fa almu\u017enu, hoci sme za\u0161li do ka\u0161tie\u013ea, ktor\u00fd bol nabl\u00edzku. Tu ma zachv\u00e1tila ve\u013ek\u00e1 slabos\u0165, jednak z \u00fatrap na mori, a potom aj na suchu. Ke\u010f\u017ee som u\u017e viac nemohol pokra\u010dova\u0165 v ceste, zostal som tam, k\u00fdm matka s dc\u00e9rou pokra\u010dovali v ceste do R\u00edma. V ten de\u0148 ve\u013ea \u013eud\u00ed vy\u0161lo z mesta. Ke\u010f som sa dozvedel, \u017ee medzi nimi vy\u0161la aj pani toho kraja, predstavil som sa jej a povedal som jej, \u017ee som chor\u00fd len zo slabosti; poprosil som ju, aby mi dovolila vst\u00fapi\u0165 do mesta a vyh\u013eada\u0165 si tam nejak\u00fd liek. Ona ochotne splnila moju prosbu. Potom som sa vybral po meste \u017eobra\u0165 a dostal som hodne drobn\u00fdch \u201equatrinov\u201c. Za dva dni sa mi vr\u00e1tili sily, tak\u017ee som mohol pokra\u010dova\u0165 v ceste. Do R\u00edma som pri\u0161iel na Kvetn\u00fa nede\u013eu.\u201c (Autobiografia <\/em>39).<\/p>\n

Jeho chudobn\u00e9 putovanie sa nezmenilo ani po odchode z\u00a0R\u00edma do Ben\u00e1tok, \u010di nesk\u00f4r do Sv\u00e4tej zeme a nasp\u00e4\u0165 (por. Autobiografia<\/em> 44, 49): \u201eNa tejto ceste a\u017e po Ben\u00e1tky v\u017edy som sp\u00e1val vonku pod ark\u00e1dami, aby som unikol pozornosti str\u00e1\u017e\u00ed, ktor\u00e9 dozerali, aby sa neroz\u0161iroval mor.\u201c (Autobiografia<\/em> 41) Podobn\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota viedol Ign\u00e1c aj po\u010das \u0161t\u00fadi\u00ed: \u201ePo dvoch rokoch \u0161t\u00fadia, po\u010das ktor\u00fdch \u2014 ako mi povedali \u2014 som ve\u013emi pokro\u010dil, m\u00f4j u\u010dite\u013e mi ozn\u00e1mil, \u017ee sa m\u00f4\u017eem da\u0165 zap\u00edsa\u0165 na kurz slobodn\u00fdch umen\u00ed, aby som teda \u0161iel do Alcaly. Ja som sa v\u0161ak predsa e\u0161te dal vysk\u00fa\u0161a\u0165 ist\u00e9mu doktorovi teol\u00f3gie. Ten mi dal tak\u00fa ist\u00fa radu. Vydal som sa teda s\u00e1m na cestu do Alcaly, i ke\u010f som u\u017e vtedy, ako sa mi zd\u00e1, mal aj nieko\u013eko spolo\u010dn\u00edkov. Ke\u010f som pri\u0161iel do Alcaly, za\u010dal som \u017eobra\u0165 a \u017ei\u0165 z almu\u017eien. Neskor\u0161ie, po desiatich alebo dvan\u00e1stich d\u0148och tak\u00e9hoto sp\u00f4sobu \u017eivota, ma uvidel ist\u00fd klerik a in\u00ed, \u010do boli s n\u00edm, prosi\u0165 o almu\u017enu. Za\u010dali sa mi posmieva\u0165 a u\u017e\u00edvali potupn\u00e9 v\u00fdrazy, ako sa zvy\u010dajne robieva s t\u00fdmi, ktor\u00ed \u017eobr\u00fa, hoci s\u00fa zdrav\u00ed. Pr\u00e1ve vtedy prech\u00e1dzal tadia\u013e spr\u00e1vca novej Antezanovej nemocnice; ten dal najavo, \u017ee sa mu to nep\u00e1\u010di. Zavolal ma a pojal ma so sebou do nemocnice. Tam mi pridelil jednu izbi\u010dku a dal mi v\u0161etko, \u010do som potreboval. (por. Autobiografia <\/em>56)<\/p>\n

Okrem t\u00fdchto spomienok, ktor\u00e9 uv\u00e1dza sv. Ign\u00e1c vo svojej Autobiografii<\/em>, m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee situ\u00e1cia chudoby, ktor\u00fa pre\u017e\u00edval po\u010das svojho putovania ho transformovala nielen v\u00a0osobnom \u017eivote ako p\u00fatnika, ale tie\u017e ho viedla k\u00a0praktick\u00e9mu apo\u0161tol\u00e1tu. Chudoba a\u00a0stav biedy mnoh\u00fdch, ktor\u00fdch stret\u00e1val na ceste bude in\u0161pirova\u0165 cel\u00fd sp\u00f4sob apo\u0161tolsk\u00e9ho \u017eivota Ign\u00e1ca. Chudoba nebola pre neho prek\u00e1\u017ekou a\u00a0probl\u00e9mom, aby sl\u00fa\u017eil chudobn\u00fdm, aby pom\u00e1hal du\u0161iam. Pri n\u00e1v\u0161teve Sv\u00e4tej zeme zaznamenal aj tak\u00fato udalos\u0165, ktor\u00e1 sp\u00e1ja jeho chudobn\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota s\u00a0t\u00fa\u017ebou pom\u00e1ha\u0165 du\u0161iam: \u201eKe\u010f\u017ee sa to v\u0161etk\u00fdm videlo dobr\u00e9, ka\u017ed\u00fd sa za\u010dal du\u0161evne s\u00fastre\u010fova\u0165. Kr\u00e1tko predt\u00fdm, ako sme pri\u0161li na miesto, odkia\u013e bolo vidie\u0165 mesto, zost\u00fapili sme z osl\u00edc, lebo sme videli mn\u00edchov s kr\u00ed\u017eom, ktor\u00ed n\u00e1s o\u010dak\u00e1vali. Ke\u010f som uvidel mesto, poc\u00edtil som ve\u013ek\u00fa \u00fatechu; pod\u013ea slov druh\u00fdch v\u0161etci pre\u017e\u00edvali t\u00fa ist\u00fa rados\u0165, ktor\u00e1 sa nezdala by\u0165 prirodzen\u00e1. Pri n\u00e1v\u0161tev\u00e1ch sv\u00e4t\u00fdch miest v\u017edy som c\u00edtil t\u00fa ist\u00fa vn\u00fatorn\u00fa n\u00e1bo\u017enos\u0165. Mal som pevn\u00e9 predsavzatie osta\u0165 v Jeruzaleme a v\u017edy nav\u0161tevova\u0165 tie sv\u00e4t\u00e9 miesta. Okrem tohto n\u00e1bo\u017en\u00e9ho \u00famyslu mal som aj predsavzatie pom\u00e1ha\u0165 du\u0161iam; preto som si priniesol so sebou odpor\u00fa\u010daj\u00face listiny pre guardi\u00e1na. Odovzdal som mu ich a povedal som mu, \u017ee moj\u00edm \u00famyslom je zosta\u0165 tu z n\u00e1bo\u017enosti. Ni\u010d som mu v\u0161ak nepovedal o druhej \u010dasti predsavzatia, \u017ee chcem pom\u00e1ha\u0165 du\u0161iam, k\u00fdm o prvom \u00famysle som ve\u013ea r\u00e1z verejne hovorieval. Guardi\u00e1n mi povedal, \u017ee nevid\u00ed, ako by sa mohla splni\u0165 moja \u017eiados\u0165, preto\u017ee dom bol v takej n\u00fadzi, \u017ee sa nemohli vy\u017eivi\u0165 ani sami mn\u00edsi. Preto sa rozhodol posla\u0165 niektor\u00fdch spolu s p\u00fatnikmi domov. Povedal som mu, \u017ee ja od ich domu ni\u010d in\u00e9 ne\u017eiadam, len aby ma vyspovedali, ke\u010f pr\u00eddem zav\u0161e na spove\u010f.<\/strong> Na to mi guardi\u00e1n odpovedal, \u017ee v takom pr\u00edpade by sa to mohlo uskuto\u010dni\u0165. Ale aby som e\u0161te po\u010dkal, ke\u010f pr\u00edde provinci\u00e1l (mysl\u00edm, \u017ee to bol predstaven\u00fd rehole v tom kraji); vtedy bol v Betleheme.\u201c (Autobiografia <\/em>45)<\/p>\n

Ign\u00e1c teda svoj\u00edm chudobn\u00fdm pr\u00edkladom vzbudzoval aj re\u0161pekt u\u00a0mnoh\u00fdch. Prispela k\u00a0tomu nielen chudoba, ale jeho celkov\u00e1 snaha o\u00a0dokonalos\u0165: \u201eKe\u010f som pri\u0161iel do Salamanky a modlil som sa v istom kostole, ak\u00e1si n\u00e1bo\u017en\u00e1 \u017eena ma spoznala, \u017ee aj ja patr\u00edm do spolo\u010dnosti, lebo moji \u0161tyria spolo\u010dn\u00edci tam u\u017e boli nieko\u013eko dn\u00ed. Op\u00fdtala sa ma na meno a potom ma zaviedla do bytu mojich spolo\u010dn\u00edkov. Ke\u010f v Alcale vyniesli rozsudok, \u017ee sa m\u00e1m oblieka\u0165 ako in\u00ed \u0161tudenti, odpovedal som: \u201eKe\u010f ste n\u00e1m nariadili, aby sme si prefarbili \u0161aty, urobili sme to, ale teraz toto nem\u00f4\u017eeme urobi\u0165, lebo si nem\u00e1me za\u010do k\u00fapi\u0165 nov\u00e9 \u0161aty.\u201c Vik\u00e1r n\u00e1m v\u0161ak zaobstaral obleky s \u010diapkami a so v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm, \u010do maj\u00fa \u0161tudenti. Takto vyobliekan\u00ed sme odi\u0161li z Alcaly. V Salamanke som sa spoved\u00e1val v kostole sv\u00e4t\u00e9ho \u0160tefana u jedn\u00e9ho reho\u013en\u00edka sv\u00e4t\u00e9ho Dominika. Po desiatich alebo dvan\u00e1stich d\u0148och od pr\u00edchodu mi spovedn\u00edk jedn\u00e9ho d\u0148a povedal: \u201eOtcovia v dome by sa chceli s vami porozpr\u00e1va\u0165.\u201c Odpovedal som: \u201eV mene Bo\u017eom.\u201c \u2014 \u201eBude dobre,\u201c \u2014 povedal spovedn\u00edk \u2014 \u201eke\u010f pr\u00eddete sem v nede\u013eu na obed. Ale na jedno v\u00e1s upozor\u0148ujem: bud\u00fa sa chcie\u0165 dozvedie\u0165 od v\u00e1s mnoho vec\u00ed.\u201c Pri\u0161iel som teda v nede\u013eu s Kalistom; po obede n\u00e1s zaviedol podprior \u2014\u00a0ke\u010f\u017ee prior nebol doma \u2014\u00a0do kaplnky spolu so spovedn\u00edkom a mysl\u00edm e\u0161te s jedn\u00fdm reho\u013en\u00edkom. Tu podprior s ve\u013ekou v\u013e\u00fadnos\u0165ou za\u010dal rozpr\u00e1va\u0165, ak\u00e9 dobr\u00e9 spr\u00e1vy maj\u00fa o na\u0161om \u017eivote a mravoch, \u017ee k\u00e1\u017eeme pod\u013ea apo\u0161tolsk\u00e9ho sp\u00f4sobu, a \u017ee by sa o t\u00fdchto veciach chceli tro\u0161ka podrobnej\u0161ie dozvedie\u0165.\u201c (por. Autobiografia<\/em> 64)<\/p>\n

Toto bol jeho sp\u00f4sob napredovania v\u00a0apo\u0161tol\u00e1te, aj ke\u010f mnoho kr\u00e1t musel \u010deli\u0165 mnoh\u00fdm siln\u00fdm v\u00fdhrad\u00e1m, \u010di nes\u00fahlasu, zo strany mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed. Ign\u00e1c postoj k\u00a0pre\u017e\u00edvaniu chudoby vid\u00edme aj pri n\u00e1vrate zo \u0161t\u00fadi\u00ed, z\u00a0Par\u00ed\u017ea do Loyoly, ke\u010f musel vzdorova\u0165 ne\u00fanavn\u00fdm naliehaniam svojho brata, aby sa ubytoval v\u00a0jeho dome: \u201eKe\u010f som to v\u0161etko urobil, vysadol som na kon\u00edka, ktor\u00e9ho mi k\u00fapili spolo\u010dn\u00edci a s\u00e1m som sa vybral na cestu do rodn\u00e9ho kraja; a u\u017e hne\u010f na ceste som sa lep\u0161ie c\u00edtil. Ke\u010f som pri\u0161iel do rodnej provincie, zanechal som verejn\u00fa cestu a zabo\u010dil som na horsk\u00fa cesti\u010dku, ktor\u00e1 bola osamelej\u0161ia. Ke\u010f som za\u0161iel po nej na k\u00fasok, stretol som dvoch ozbrojen\u00fdch mu\u017eov, ktor\u00ed mi \u0161li oproti (t\u00e1 cesta m\u00e1 zl\u00fa poves\u0165 pre vra\u017edy). T\u00edto za\u0161li kus cesty za mnou, potom sa naraz obr\u00e1tili a n\u00e1hlivo ma nasledovali, tak\u017ee som mal tro\u0161ka strach. Predsa som sa im v\u0161ak prihovoril a dozvedel som sa, \u017ee to boli sluhovia m\u00f4jho brata, ktor\u00fd ich poslal vyh\u013eada\u0165 ma. Ako sa zd\u00e1, dostal spr\u00e1vu o mojom pr\u00edchode z Bayonne vo Franc\u00fazsku, kde ma poznali. A tak oni \u0161li popredku a ja za nimi po tej istej ceste. K\u00fasok pred osadou, stretol som sa s k\u0148azmi, ktor\u00ed mi \u0161li v \u00fastrety. Ve\u013emi na m\u0148a naliehali, \u017ee ma zaved\u00fa do domu m\u00f4jho brata, ale nemohli ma k tomu don\u00fati\u0165. Odi\u0161iel som do nemocnice a neskor\u0161ie vo vhodnej hodine som sa vybral do okolia prosi\u0165 almu\u017enu.\u201c (Autobiografia<\/em> 87; + jeho pomoc du\u0161iam – \u00a0por. 88-91) Toto je l\u00ednia, ktor\u00fa bude sv. Ign\u00e1c nasledova\u0165 aj so svojimi spolo\u010dn\u00edkmi: \u201eSpolo\u010dn\u00edci sa vr\u00e1tili z R\u00edma s pouk\u00e1\u017ekou na 200 alebo 300 skudov, ktor\u00fa dostali ako almu\u017enu na cestu do Jeruzalema; nechceli ich v\u0161ak in\u00e1\u010d prija\u0165 ne\u017e v pouk\u00e1\u017ekach. Neskor\u0161ie, ke\u010f\u017ee nemohli vycestova\u0165 do Jeruzalema, vr\u00e1tili ich t\u00fdm, od ktor\u00fdch ich dostali. Spolo\u010dn\u00edci sa vr\u00e1tili do Ben\u00e1tok tak\u00fdm ist\u00fdm sp\u00f4sobom, ako tam odi\u0161li, toti\u017e pe\u0161o a \u017eobraj\u00fac, rozdelen\u00ed na tri skupiny, a to tak, \u017ee \u010dlenovia skupiny v\u017edy boli z rozli\u010dn\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed. V Ben\u00e1tkach boli vysv\u00e4ten\u00ed za k\u0148azov t\u00ed, ktor\u00ed e\u0161te neboli k\u0148azmi; povolenie im dal vtedaj\u0161\u00ed nuncius v Ben\u00e1tkach Verallo, ktor\u00fd sa neskor\u0161ie stal kardin\u00e1lom. Dali sa vysv\u00e4ti\u0165 \u201ead titulum paupertatis\u201c; v\u0161etci zlo\u017eili s\u013eub \u010distoty a chudoby.\u201c (Autobiografia<\/em> 93)<\/p>\n

Rovnako z\u00e1ujem, \u010do sa t\u00fdka pomoci bl\u00ed\u017enym a\u00a0pomoci chudobn\u00fdm, prin\u00e1\u0161a Ign\u00e1covi ist\u00fa relativiz\u00e1ciu materi\u00e1lnej chudoby. Sv. Ign\u00e1c sa disponuje k\u00a0tomu, aby seba sam\u00e9ho pripravil na pre\u017e\u00edvanie chudoby, ale tie\u017e aby disponoval prostriedky, ktor\u00e9 by mu pomohli pom\u00e1ha\u0165 bl\u00ed\u017enym a\u00a0chudobn\u00fdm. Napr\u00edklad, aby napredoval so svojimi \u0161t\u00fadiami, h\u013eadal stabiln\u00fa a\u00a0dostato\u010dn\u00fa ekonomick\u00fa podporu, a\u00a0to z\u00a0toho d\u00f4vodu, aby s\u00a0\u013eahkos\u0165ou pokra\u010doval v\u00a0\u0161t\u00fadi\u00e1ch: \u201eVydal som sa teda na cestu do Par\u00ed\u017ea, s\u00e1m a pe\u0161i. Pri\u0161iel som tam viac-menej vo febru\u00e1ri. (Pozn\u00e1mka P. Gon\u00e7alvesa: \u201ePod\u013ea toho, \u010do mi rozpr\u00e1val, bolo to roku 1528 alebo 1527. Ke\u010f bol toti\u017e vo v\u00e4zen\u00ed v Alcale, narodil sa \u0161panielsky korunn\u00fd princ; pod\u013ea toho sa m\u00f4\u017ee v\u0161etko vyr\u00e1ta\u0165, aj minul\u00e9 veci.\u201c) Ubytoval som sa v jednom dome s nieko\u013ek\u00fdmi \u0160panielmi a chodieval som na predn\u00e1\u0161ky humanistick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed do kol\u00e9gia Montaigu. Preto tam, lebo som c\u00edtil ve\u013ek\u00e9 nedostatky v z\u00e1kladoch, preto\u017ee som postupoval v \u0161t\u00fadi\u00e1ch ve\u013emi r\u00fdchlo. \u0160tudoval som teda s de\u0165mi, podrobiac sa par\u00ed\u017eskemu sp\u00f4sobu a poriadku. Len \u010do som pri\u0161iel do Par\u00ed\u017ea, jeden obchodn\u00edk mi dal za pouk\u00e1\u017eku z Barcelony 25 skudov. Dal som si ich uschova\u0165 ist\u00e9mu \u0160panielovi na tom byte, ale ten ich za kr\u00e1tky \u010das minul a nemal mi z \u010doho splati\u0165. Po skon\u010den\u00ed p\u00f4stnej doby u\u017e som nemal ni\u010d z t\u00fdch pe\u0148az\u00ed \u010diasto\u010dne preto, \u017ee s\u00e1m som mal nejak\u00e9 v\u00fddavky a \u010diasto\u010dne z vy\u0161\u0161ie spomenutej pr\u00ed\u010diny. Bol som teda prin\u00faten\u00fd \u017eobra\u0165, ba dokonca sa aj vys\u0165ahova\u0165 z toho domu, v ktorom som b\u00fdval.\u201c (Autobiografia<\/em> 73); \u201eKe\u010f sa mi nepodarilo n\u00e1js\u0165 nijak\u00e9 rie\u0161enie, ist\u00fd \u0161panielsky reho\u013en\u00edk mi jedn\u00e9ho d\u0148a povedal, \u017ee by bolo lep\u0161ie, keby som ka\u017ed\u00fd rok za\u0161iel do Fl\u00e1mska a venoval tam dva mesiace alebo aj menej na to, aby som si zaobstaral nie\u010do, z \u010doho by som potom mohol \u0161tudova\u0165 cel\u00fd rok. Odpor\u00fa\u010dal som Bohu v modlitb\u00e1ch tento pl\u00e1n a videlo sa mi, \u017ee je dobr\u00fd. Nasledoval som t\u00fato radu a priniesol som si z Fl\u00e1mska ka\u017ed\u00fd rok to\u013eko, \u017ee som sa nejako pret\u013akol \u017eivotom. Raz som za\u0161iel a\u017e do Anglicka a odtia\u013e som si priniesol viac almu\u017eny, ako za v\u0161etky in\u00e9 roky.\u201c (Autobiografia<\/em> 76)<\/p>\n

Na druhej strane vid\u00edme, \u017ee Ign\u00e1c sa st\u00e1le stret\u00e1 s\u00a0chudobn\u00fdmi, ktor\u00ed napr\u00edklad nem\u00f4\u017eu dokon\u010di\u0165 svoje \u0161t\u00fadi\u00e1, alebo s\u00a0in\u00fdmi druhmi chudoby. Preto Ign\u00e1c rozva\u017euje o\u00a0tom, ako disponova\u0165 prostriedky pre tento cie\u013e. H\u013ead\u00e1 osoby, ktor\u00e9 by mohli pom\u00e1ha\u0165 a\u00a0tie\u017e vyu\u017e\u00edva svoj vplyv, aby podporil viacer\u00fdch \u201echudobn\u00fdch\u201c: \u201eV R\u00edme sme so spolo\u010dn\u00edkmi zalo\u017eili niektor\u00e9 n\u00e1bo\u017en\u00e9 diela ako s\u00fa \u00fatulok pre katechumenov, \u00fatulok sv. Marty, dom pre siroty at\u010f. O ostatn\u00fdch veciach bude m\u00f4c\u0165 porozpr\u00e1va\u0165 magister Nadal.\u201c (por. Autobiografia<\/em> 98)<\/p>\n

Toto v\u0161etko robil sv. Ign\u00e1c pre Krista chudobn\u00e9ho a\u00a0cez toto h\u013eadal v\u00e4\u010d\u0161iu Bo\u017eiu sl\u00e1vu. H\u013eadanie chudoby obdivuhodne Ign\u00e1c zanechal vo svojom Denn\u00edku<\/em>.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea J. M. Rambla a\u00a0kolekt\u00edv, Tradicion ignaciana y solidaridad con los pobres, <\/em>s. 26-29)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sv. Ign\u00e1c z\u00a0Loyoly \u2013 chudobn\u00fd p\u00fatnik \u201eA prik\u00e1zal im, aby si okrem palice nebrali na cestu ni\u010d.\u201c (por. Mk 6, 8 ) \u201eChudobn\u00fd p\u00fatnik\u201c, to je podpis na konci jedn\u00e9ho z\u00a0najstar\u0161\u00edch listov sv. Ign\u00e1c, ktor\u00fd sa zachoval. Tento list p\u00edsal Ign\u00e1c In\u00e9s Pascual 6. decembra 1525. Ke\u010f\u017ee Ign\u00e1c mal kontakt s\u00a0chudobn\u00fdmi na svojej ceste, rovnako… \u010c\u00edta\u0165 viac »Sv. Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 chudobn\u00fd p\u00fatnik<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[16],"tags":[185,71,173,72,73,186,122,132],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1164"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1164"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1164\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1164"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1164"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1164"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}