{"id":1159,"date":"2011-05-04T15:58:37","date_gmt":"2011-05-04T15:58:37","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1159"},"modified":"2011-05-04T15:58:37","modified_gmt":"2011-05-04T15:58:37","slug":"volanie-krista-v-dc-sv-ignaca-a-v-dokumentoch-2-vat-koncilu-dc-95","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/05\/volanie-krista-v-dc-sv-ignaca-a-v-dokumentoch-2-vat-koncilu-dc-95\/","title":{"rendered":"Volanie Krista v DC sv. Ign\u00e1ca a v dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 95)"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: center;\"><strong>Volanie Krista v\u00a0DC sv. Ign\u00e1ca a\u00a0v\u00a0dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 95<sup>2<\/sup>)<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sv. Ign\u00e1c vn\u00edma volanie Krista z\u00a0dvoch poh\u013eadov. <strong>Prv\u00fdm poh\u013eadom je univerz\u00e1lne volanie a\u00a0druh\u00fdm je osobn\u00e9 volanie.<\/strong> <strong>D\u00f4vodom volania je, aby sa realizovala sp\u00e1sna v\u00f4\u013ea Boha Otca, ktor\u00fd chce nastoli\u0165 univerz\u00e1lne kr\u00e1\u013eovstvo Krista, v\u00ed\u0165aziaceho skrze L\u00e1sku nad v\u0161etk\u00fdmi vn\u00fatorn\u00fdmi i\u00a0vonkaj\u0161\u00edmi nepriate\u013emi.<\/strong> Toto volanie Krista sa objavuje v\u00a0mnoh\u00fdch bodoch jeho <em>Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/em>:<!--more--><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">DC 137 \u2013 \u201ePrv\u00fd predhovor je pr\u00edbeh (hist\u00f3ria): tu to bude ako Kristus vol\u00e1 a\u00a0chce v\u0161etk\u00fdch pod svoju z\u00e1stavu&#8230;\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">DC 139 \u2013 \u201eTret\u00ed predhovor. Prosi\u0165, to \u010do chcem; a\u00a0tu to bude: prosi\u0165 o\u00a0poznanie klamov zl\u00e9ho vodcu, a\u00a0pomoc, aby som sa ich chr\u00e1nil; a\u00a0o poznanie prav\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd n\u00e1m ukazuje najvy\u0161\u0161\u00ed a\u00a0prav\u00fd Vodca, a\u00a0o milos\u0165, aby som ho napodob\u0148oval.\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">DC 145 \u2013 \u201eDruh\u00fd bod. Uva\u017eova\u0165 ako si P\u00e1n cel\u00e9ho sveta vyber\u00e1 to\u013ek\u00e9 osoby, apo\u0161tolov, u\u010den\u00edkov, at\u010f., a\u00a0posiela ich do cel\u00e9ho sveta, aby roz\u0161\u00edrili jeho sv\u00e4t\u00e9 u\u010denie pre v\u0161etky \u017eivotn\u00e9 stavy a\u00a0\u017eivotn\u00e9 podmienky.\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">DC 146 \u2013 \u201eTret\u00ed bod. Rozva\u017eova\u0165 k\u00e1ze\u0148, ktor\u00fa Kristus n\u00e1s P\u00e1n adresuje v\u0161etk\u00fdm svojim sluhom a\u00a0priate\u013eom, ktor\u00fdch posiela na t\u00fato cestu, odpor\u00fa\u010daj\u00fac im, aby v\u0161etk\u00fdm chceli pom\u00f4c\u0165, aby ich priviedli, po prv\u00e9 k\u00a0ve\u013ekej duchovnej chudobe, a\u00a0ak by si jeho Bo\u017esk\u00e1 Velebnos\u0165 posl\u00fa\u017eila nimi a\u00a0chcela si ich vybra\u0165, nie menej k\u00a0aktu\u00e1lnej (skuto\u010dnej) chudobe; po druh\u00e9 k\u00a0\u017eelaniu pot\u00fap a\u00a0opovrhnut\u00ed, preto\u017ee z\u00a0t\u00fdchto dvoch nasleduje pon\u00ed\u017eenos\u0165. Tak by boli tri stupne: prv\u00fd, chudoba oproti bohatstvu; druh\u00fd, potupa alebo opovrhnutie oproti svetskej cti; tret\u00ed, pokora oproti p\u00fdche. A\u00a0s\u00a0t\u00fdmito troma stup\u0148ami nech by nav\u00e1dzali k\u00a0v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm \u010dnostiam.\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">DC 167 \u2013 \u201eTret\u00ed sp\u00f4sob pokory je najdokonalej\u0161\u00ed; a s\u00edce, ke\u010f obsahuje v\u00a0sebe prv\u00fd aj druh\u00fd sp\u00f4sob; a\u00a0uskuto\u010d\u0148uje rovnako chv\u00e1lu a\u00a0sl\u00e1vu Bo\u017eieho majest\u00e1tu, prostredn\u00edctvom\u00a0 napodob\u0148ovania a\u00a0pripodobnenia sa teraz viac Kristovi n\u00e1\u0161mu P\u00e1novi, preto chcem a\u00a0vol\u00edm si viac chudobu a\u00a0Kristom chudobn\u00fdm ako bohatstvo, potupovania s\u00a0Kristom pln\u00fdm potupovan\u00ed ako\u00a0 poctu a\u00a0\u017eel\u00e1m si viac by\u0165 v\u00e1\u017een\u00fd pre hl\u00fapos\u0165 a\u00a0bl\u00e1znivos\u0165 pre Krista, ktor\u00fd bol prv\u00fd\u00a0 pokladan\u00fd za tak\u00e9ho, ne\u017e za m\u00fadreho a\u00a0rozumn\u00e9ho na tomto svete.\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Okrem t\u00fdchto bodov m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee volanie Krista v\u00a0sebe zah\u0155\u0148a aj podelenie sa o\u00a0pr\u00e1cu v\u00a0\u010dase (por. DC 95-98) a\u00a0potom aj podelenie sa o\u00a0sl\u00e1vu vo ve\u010dnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>Volanie Krista z\u00a0poh\u013eadu Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu <\/strong>(v\u00fdber textov)<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>Cirkevn\u00fd aspekt Kr\u00e1\u013eovstva<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Volanie Krista Kr\u00e1\u013ea je \u00fazko spojen\u00e9 s\u00a0jeho Kr\u00e1\u013eovstvom, ktor\u00e9 sa v\u00a0istom slova zmysle objavuje aj v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch bodoch <em>Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/em> \u2013 Vo\u013eba; Dve z\u00e1stavy; Pravidl\u00e1, aby sme c\u00edtili s\u00a0Cirkvou. Toto volanie Krista a\u00a0tajomstvo jeho Kr\u00e1\u013eovstva na\u0161iel Ign\u00e1c v\u00a0Cirkvi. Kontempl\u00e1cia o\u00a0kr\u00e1\u013eovstve v\u00a0istom slova zmysle bola aj in\u0161pir\u00e1ciou pre koncilov\u00fa n\u00e1uku. <strong>Cirkev je tam predstaven\u00e1 ako sviatos\u0165 Krista P\u00e1na<\/strong>: \u201eSVETLOM N\u00c1RODOV je Kristus. Preto tento posv\u00e4tn\u00fd koncil, zhroma\u017eden\u00fd v Duchu Sv\u00e4tom, ve\u013emi t\u00fa\u017ei ohlasovan\u00edm evanjelia ka\u017ed\u00e9mu stvoreniu (por. Mk 16, 15) osvieti\u0165 \u013eud\u00ed Kristov\u00fdm jasom, ktor\u00fd \u017eiari na tv\u00e1ri Cirkvi. <strong>Ke\u010f\u017ee v\u0161ak Cirkev je v Kristovi akoby sviatos\u0165ou, \u010di\u017ee znakom a n\u00e1strojom d\u00f4vern\u00e9ho spojenia s Bohom a jednoty cel\u00e9ho \u013eudstva, chce \u2013 pokra\u010duj\u00fac v diele predch\u00e1dzaj\u00facich koncilov \u2013 jasnej\u0161ie vysvetli\u0165 svojim veriacim i cel\u00e9mu svetu svoju podstatu a svoje univerz\u00e1lne poslanie.<\/strong> Podmienky na\u0161ich \u010dias robia t\u00fato povinnos\u0165 Cirkvi e\u0161te naliehavej\u0161ou, aby v\u0161etci \u013eudia, ktor\u00fdch dnes u\u017e\u0161ie sp\u00e1jaj\u00fa rozli\u010dn\u00e9 spolo\u010densk\u00e9, technick\u00e9 a kult\u00farne zv\u00e4zky, dosiahli aj \u00fapln\u00fa jednotu v Kristovi.\u201c (LG 1\u00a71); \u201e&#8230;A tak Cirkev, v tom istom \u010dase \u201evidite\u013en\u00e9 spolo\u010denstvo a duchovn\u00e1 pospolitos\u0165\u201c, kr\u00e1\u010da spolu s cel\u00fdm \u013eudstvom a pre\u017e\u00edva so svetom ten ist\u00fd pozemsk\u00fd \u00fadel a je akoby kvasom a du\u0161ou \u013eudskej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 sa m\u00e1 obnovi\u0165 v Kristovi a pretvori\u0165 na Bo\u017eiu rodinu. (GS 40) Samozrejme v\u00a0u\u010den\u00ed Koncilu m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 i\u00a0\u010fal\u0161ie paraleln\u00e9 miesta k\u00a0t\u00fdmto textom, ktor\u00e9 hovoria, ktor\u00e9 hovoria o\u00a0univerz\u00e1lnom volan\u00ed a\u00a0o\u00a0nastolen\u00ed Kristovho kr\u00e1\u013eovstva na zemi.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u010ealej je Cirkev charakterizovan\u00e1 aj t\u00fdm, \u017ee je neoddelite\u013en\u00e1 od Krista, ktor\u00fd je poslan\u00fd Otcom<\/strong>: \u201ePotom vyst\u00fapil na vrch, povolal k\u00a0sebe t\u00fdch, ktor\u00fdch s\u00e1m chcel, a\u00a0oni pri\u0161li k\u00a0nemu. Vtedy ustanovil Dvan\u00e1stich, aby boli s\u00a0n\u00edm a\u00a0aby ich posielal k\u00e1za\u0165 s\u00a0mocou vyh\u00e1\u0148a\u0165 zl\u00fdch duchov: \u0160imona, ktor\u00e9mu dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a\u00a0Jakubovho brata J\u00e1na, im dal meno Boanerges, \u010do zna\u010d\u00ed Synovia hromu, \u010falej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Mat\u00fa\u0161a, Tom\u00e1\u0161a, Jakuba Alfejovho, Tade\u00e1\u0161a, \u0160imona Kananejsk\u00e9ho a\u00a0Jud\u00e1\u0161a I\u0161kariotsk\u00e9ho, ktor\u00fd ho potom zradil.\u201c (Mk 3, 13-19; Mt 10, 1-42) Na t\u00fdchto apo\u0161toloch zalo\u017eil Cirkev: \u201eKe\u010f sa rozodnilo, zavolal si u\u010den\u00edkov a\u00a0vyvolil si z\u00a0nich Dvan\u00e1stich, ktor\u00fdch nazval apo\u0161tolmi\u201c (Lk 6, 13); \u201eKe\u010f sa najedli, Je\u017ei\u0161 sa op\u00fdtal \u0160imona Petra: \u201e\u0160imon, syn J\u00e1nov, miluje\u0161 ma v\u00e4\u010d\u0161mi ako t\u00edto?&#8220; Odpovedal mu: \u201e\u00c1no, Pane, ty vie\u0161, \u017ee \u0165a m\u00e1m r\u00e1d.&#8220; Je\u017ei\u0161 mu povedal: \u201ePas moje bar\u00e1nky.&#8220; Op\u00fdtal sa ho aj druh\u00fd raz: \u201e\u0160imon, syn J\u00e1nov, miluje\u0161 ma?&#8220; On mu odpovedal: \u201e\u00c1no, Pane, ty vie\u0161, \u017ee \u0165a m\u00e1m r\u00e1d.&#8220; Je\u017ei\u0161 mu povedal: \u201ePas moje ovce!&#8220; P\u00fdtal sa ho tret\u00ed raz: \u201e\u0160imon, syn J\u00e1nov, m\u00e1\u0161 ma rad.&#8220; Petra zarm\u00fatilo, \u017ee sa ho tret\u00ed raz sp\u00fdtal: \u201eM\u00e1\u0161 ma r\u00e1d?&#8220; a\u00a0povedal mu: \u201ePane, ty vie\u0161 v\u0161etko ty dobre vie\u0161, \u017ee \u0165a m\u00e1m r\u00e1d.&#8220; Je\u017ei\u0161 mu povedal: \u201ePas moje ovce!\u201c (Jn 21, 15-17). T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 n\u00e1m pribli\u017euje aj koncilov\u00fd dokument <em>Lumen Gentium<\/em>: \u201eKe\u010f sa P\u00e1n Je\u017ei\u0161 pomodlil k Otcovi, povolal k sebe t\u00fdch, ktor\u00fdch s\u00e1m chcel, ustanovil Dvan\u00e1stich, aby boli s n\u00edm, a aby ich poslal hl\u00e1sa\u0165 Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo (por. Mk 3, 13 \u2013 19; Mt 10, 1 \u2013 42). T\u00fdchto apo\u0161tolov (por. Lk 6, 13) ustanovil na sp\u00f4sob kol\u00e9gia alebo trval\u00e9ho zboru, na ktor\u00e9ho \u010delo postavil Petra, vyvolen\u00e9ho spomedzi nich (por. Jn 21, 15 \u2013 17). Najprv ich poslal k synom Izraela a potom k v\u0161etk\u00fdm n\u00e1rodom (por. Rim 1, 16), aby, \u00fa\u010dastn\u00ed na jeho moci, spravili v\u0161etky n\u00e1rody jeho u\u010den\u00edkmi, posv\u00e4covali ich, viedli (por. Mt 28, 16 \u2013 20; Mk 16, 15; Lk 24, 45 \u2013 48; Jn 20, 21 \u2013 23), a tak roz\u0161irovali Cirkev a pod veden\u00edm P\u00e1na ju svojou slu\u017ebou opatrovali po v\u0161etky dni a\u017e do skon\u010denia vekov (por. Mt 28, 20). V tomto poslan\u00ed boli v plnej miere potvrden\u00ed na Tur\u00edce (por. Sk 2, 1 \u2013 26), pod\u013ea P\u00e1novho pris\u013e\u00fabenia: \u201e\u2026 ke\u010f zost\u00fapi na v\u00e1s Sv\u00e4t\u00fd Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Sam\u00e1rii a a\u017e po sam\u00fd kraj zeme\u201c (Sk 1, 8). Odvtedy apo\u0161toli, v\u0161ade hl\u00e1saj\u00fac evanjelium (por. Mk 16, 20) \u2013 ktor\u00e9 po\u010d\u00favaj\u00faci prij\u00edmaj\u00fa p\u00f4soben\u00edm Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho \u2013, zhroma\u017e\u010fuj\u00fa v\u0161eobecn\u00fa Cirkev, P\u00e1nom zalo\u017een\u00fa na apo\u0161toloch a postaven\u00fa na blahoslavenom Petrovi, ich knie\u017eati, a na uholnom kameni, ktor\u00fdm je s\u00e1m Je\u017ei\u0161 Kristus (por. Zjv 21, 14; Mt 16, 18; Ef 2, 20).\u201c (LG 19); \u201eBo\u017esk\u00e9 poslanie, ktor\u00e9 Kristus zveril apo\u0161tolom, bude trva\u0165 a\u017e do skon\u010denia vekov (por. Mt 28, 20), lebo evanjelium, ktor\u00e9 maj\u00fa odovzd\u00e1va\u0165, je pre Cirkev nav\u017edy z\u00e1kladom cel\u00e9ho jej \u017eivota. Preto\u017ee Cirkev je hierarchicky usporiadan\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, apo\u0161toli sa postarali o ustanovenie svojich n\u00e1stupcov.\u201c (LG 20)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Cirkev je teda poslan\u00e1 Kristom, aby hl\u00e1sala Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo, je univerz\u00e1lnym hlasom Krista Kr\u00e1\u013ea, ktor\u00fd si chce z\u00edska\u0165 v\u0161etky n\u00e1rody v\u00a0mene l\u00e1sky, ktor\u00fd sa chce podeli\u0165 nielen o\u00a0\u010dasn\u00e9 pr\u00e1ce, ale aj o\u00a0ve\u010dn\u00fa sl\u00e1vu:<\/strong> \u201eP\u00e1n Je\u017ei\u0161 hne\u010f na za\u010diatku \u201epovolal k sebe t\u00fdch, ktor\u00fdch s\u00e1m chcel, a oni pri\u0161li k nemu. Vtedy ustanovil Dvan\u00e1stich, aby boli s n\u00edm a aby ich poslal k\u00e1za\u0165\u201c (Mk 3, 13). Takto boli apo\u0161toli z\u00e1rodkom nov\u00e9ho Izraela a z\u00e1rove\u0148 po\u010diatkom posv\u00e4tnej hierarchie. Potom, ke\u010f P\u00e1n svojou smr\u0165ou a svoj\u00edm zm\u0155tvychvstan\u00edm v sebe raz nav\u017edy uskuto\u010dnil tajomstv\u00e1 na\u0161ej sp\u00e1sy a obnovy v\u0161etk\u00e9ho a dostal v\u0161etku moc na nebi aj na zemi, a prv ne\u017e bol vzat\u00fd do neba, zalo\u017eil svoju Cirkev ako sviatos\u0165 sp\u00e1sy a rozposlal svojich apo\u0161tolov do cel\u00e9ho sveta tak, ako aj jeho poslal Otec, a rozk\u00e1zal im: \u201eCho\u010fte teda, u\u010dte v\u0161etky n\u00e1rody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho a nau\u010dte ich zachov\u00e1va\u0165 v\u0161etko, \u010do som v\u00e1m prik\u00e1zal\u201c (Mt 28, 19 \u2013 20); \u201eCho\u010fte do cel\u00e9ho sveta a hl\u00e1sajte evanjelium v\u0161etk\u00e9mu stvoreniu. Kto uver\u00ed a d\u00e1 sa pokrsti\u0165, bude spasen\u00fd; ale kto neuver\u00ed, bude ods\u00faden\u00fd\u201c (Mk 16, 15 \u2013 16). Preto povinnos\u0165 Cirkvi \u0161\u00edri\u0165 Kristovu vieru a sp\u00e1su vypl\u00fdva jednak z v\u00fdslovn\u00e9ho pr\u00edkazu, ktor\u00fd po apo\u0161toloch zdedili biskupi, ktor\u00fdm pom\u00e1haj\u00fa k\u0148azi v jednote s Petrov\u00fdm n\u00e1stupcom a najvy\u0161\u0161\u00edm pastierom Cirkvi, jednak z \u00fa\u010dinnosti toho \u017eivota, ktor\u00fd vlieva svojim \u00fadom Kristus. \u201eZ neho cel\u00e9 telo, pevne zviazan\u00e9 a posp\u00e1jan\u00e9 v\u0161etk\u00fdmi o\u017eivuj\u00facimi spojivami, pod\u013ea \u010dinnosti primeranej ka\u017edej \u010dasti, rastie a buduje sa v l\u00e1ske\u201c (Ef 4, 16). Tak Cirkev, poslu\u0161n\u00e1 Kristovmu pr\u00edkazu a podnecovan\u00e1 milos\u0165ou a l\u00e1skou Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, uskuto\u010d\u0148uje svoje misijn\u00e9 poslanie \u010dinnos\u0165ou, ktorou sa st\u00e1va v plnej miere akt\u00edvne pr\u00edtomnou medzi v\u0161etk\u00fdmi \u013eu\u010fmi a n\u00e1rodmi, aby ich priv\u00e1dzala pr\u00edkladom \u017eivota a ohlasovan\u00edm evanjelia, sviatos\u0165ami a in\u00fdmi prostriedkami milosti k viere, k slobode a ku Kristovmu pokoju a tak im otvorila slobodn\u00fa a bezpe\u010dn\u00fa cestu k plnej \u00fa\u010dasti na Kristovom tajomstve. <strong>Ke\u010f\u017ee toto poslanie pokra\u010duje a v priebehu dej\u00edn rozv\u00edja poslanie sam\u00e9ho Krista, ktor\u00fd bol poslan\u00fd hl\u00e1sa\u0165 evanjelium chudobn\u00fdm, Cirkev, in\u0161pirovan\u00e1 Duchom Sv\u00e4t\u00fdm, sa m\u00e1 ubera\u0165 tou istou cestou, ktorou \u0161iel s\u00e1m Kristus, toti\u017e cestou chudoby, poslu\u0161nosti, slu\u017eby a sebaobetovania a\u017e na smr\u0165, z ktorej on svoj\u00edm zm\u0155tvychvstan\u00edm vy\u0161iel ako v\u00ed\u0165az. Takto, posil\u0148ovan\u00ed n\u00e1dejou, postupovali aj v\u0161etci apo\u0161toli, ktor\u00ed mnoh\u00fdmi s\u00fa\u017eeniami a utrpeniami dop\u013a\u0148ali, \u010do ch\u00fdbalo Kristovmu utrpeniu \u2013 na dobro jeho tela, to jest Cirkvi. A krv kres\u0165anov bola \u010dasto semenom.<\/strong>\u201c (AG 5)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Toto poslanie Cirkvi pripad\u00e1 za povinnos\u0165 v\u0161etk\u00fdm kres\u0165anom ako tak\u00fdm.<\/strong> Preto Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil hovor\u00ed o\u00a0povahe a\u00a0poslan\u00ed laikov \u2013 kres\u0165anov a\u00a0ich apo\u0161tol\u00e1te, aj tak\u00e9ho slov\u00e1: \u201eLaici maj\u00fa na z\u00e1klade vlastn\u00e9ho povolania h\u013eada\u0165 Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo tak, \u017ee sa staraj\u00fa o \u010dasn\u00e9 veci a usporad\u00favaj\u00fa ich pod\u013ea Boha. \u017dij\u00fa vo svete, to jest venuj\u00fa sa v\u0161etk\u00fdm svetsk\u00fdm povinnostiam a pr\u00e1cam ka\u017ed\u00e9ho druhu vo zvy\u010dajn\u00fdch podmienkach rodinn\u00e9ho a spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota, s ktor\u00fdmi ich existencia takre\u010deno zr\u00e1stla. Boh ich vol\u00e1, aby sa vykon\u00e1van\u00edm svojho zamestnania v duchu evanjelia ako kvas zn\u00fatra pri\u010di\u0148ovali o posv\u00e4tenie sveta a tak urobili Krista zjavn\u00fdm ostatn\u00fdm \u013eu\u010fom, najm\u00e4 svedectvom svojho \u017eivota, jasom svojej viery, n\u00e1deje a l\u00e1sky. Je teda ich osobitnou \u00falohou osvet\u013eova\u0165 a usporad\u00fava\u0165 v\u0161etky \u010dasn\u00e9 veci, ktor\u00e9 sa ich bezprostredne t\u00fdkaj\u00fa tak, aby sa v\u017edy diali a zve\u013ea\u010fovali pod\u013ea Krista a boli na chv\u00e1lu Stvorite\u013ea a Vykupite\u013ea.\u201c (LG 31); \u201eLaici, zdru\u017een\u00ed do Bo\u017eieho \u013eudu a v\u010dlenen\u00ed do jedin\u00e9ho Kristovho tela pod jedinou hlavou, s\u00fa v\u0161etci bez rozdielu povolan\u00ed, aby ako \u017eiv\u00e9 \u00fady v\u0161etk\u00fdmi silami, ktor\u00e9 dostali z dobrodenia Stvorite\u013ea a z milosti Vykupite\u013ea, napom\u00e1hali st\u00e1ly rast Cirkvi vo sv\u00e4tosti. Apo\u0161tol\u00e1t laikov je \u00fa\u010das\u0165 na spasite\u013enom poslan\u00ed Cirkvi, na ktor\u00e9 veriacich ur\u010duje s\u00e1m P\u00e1n krstom a birmovan\u00edm. Sviatosti, najm\u00e4 presv\u00e4t\u00e1 Eucharistia, ude\u013euj\u00fa a \u017eivia l\u00e1sku k Bohu i \u013eu\u010fom a t\u00e1 je du\u0161ou v\u0161etk\u00e9ho apo\u0161tol\u00e1tu. Laici s\u00fa v\u0161ak povolan\u00ed predov\u0161etk\u00fdm na to, aby zabezpe\u010dili pr\u00edtomnos\u0165 a \u00fa\u010dinkovanie Cirkvi na t\u00fdch miestach a v t\u00fdch okolnostiach, kde sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 so\u013eou zeme jedine ich prostredn\u00edctvom. Tak je ka\u017ed\u00fd laik u\u017e na z\u00e1klade darov, ktor\u00e9 dostal, svedkom a z\u00e1rove\u0148 \u017eiv\u00fdm n\u00e1strojom poslania samej Cirkvi \u201epod\u013ea miery, akou n\u00e1s obdaroval Kristus\u201c (Ef 4, 7).\u201c (LG 33); \u201eIch hlavnou povinnos\u0165ou, tak mu\u017eov, ako aj \u017eien, je vyd\u00e1va\u0165 svedectvo o Kristovi \u017eivotom i slovom v rodine, vo svojom spolo\u010denskom prostred\u00ed a v r\u00e1mci vlastn\u00e9ho zamestnania. Mus\u00ed sa v nich skuto\u010dne prejavova\u0165 nov\u00fd \u010dlovek, stvoren\u00fd na obraz Boha v spravodlivosti a pravej sv\u00e4tosti.108 T\u00fato novos\u0165 \u017eivota maj\u00fa prejavova\u0165 v spolo\u010denskom a kult\u00farnom prostred\u00ed svojej krajiny, v zhode s trad\u00edciami vlastn\u00e9ho n\u00e1roda.\u201c (AG 21); \u201eV\u0161etci veriaci ako \u00fady \u017eiv\u00e9ho Krista, ku ktor\u00e9mu sa pri\u010dlenili a pripodobnili krstom, sviatos\u0165ou birmovania a Eucharistiou, s\u00fa povinn\u00ed spolupracova\u0165 na rozvoji a vzraste jeho tela, aby ho \u010d\u00edm sk\u00f4r priviedli k plnosti.\u201c (AG 36; por. AG 41)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Cirkev z\u00e1rove\u0148 zast\u00e1va eschatologick\u00fd charakter tajomstva Krista, ako sa to hovor\u00ed v\u00a0<em>Duchovn\u00fdch cvi\u010deniach<\/em>: \u201ea tak vst\u00fapi\u0165 do sl\u00e1vy m\u00f4jho Otca\u201c (DC 95):<\/strong> \u201e&#8230;putuj\u00faca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktor\u00e9 patria k tomuto veku, nesie tv\u00e1rnos\u0165 tohto sveta, ktor\u00fd sa pom\u00ed\u0148a, a sama \u017eije uprostred stvoren\u00ed, ktor\u00e9 a\u017e doteraz vzdychaj\u00fa a zv\u00edjaj\u00fa sa v p\u00f4rodn\u00fdch bolestiach, o\u010dak\u00e1vaj\u00fac, \u017ee sa zjavia Bo\u017e\u00ed synovia (por. Rim 8, 19-22)&#8230;\u201c (LG 48); \u201ePreto \u010doko\u013evek dobr\u00e9 je zasiate v \u013eudsk\u00fdch srdciach a mysliach alebo v oby\u010dajoch a kult\u00farach n\u00e1rodov, nielen\u017ee sa nestr\u00e1ca, ale sa ozdravuje, povzn\u00e1\u0161a a dozrieva na Bo\u017eiu sl\u00e1vu, na zahanbenie zl\u00e9ho ducha a na blaho \u010dloveka. Misijn\u00e1 \u010dinnos\u0165 tak smeruje k eschatologickej plnosti, lebo \u0148ou sa do miery a do chv\u00edle, ktor\u00fa si vyhradil Otec svojou vlastnou mocou,54 rozrast\u00e1 Bo\u017e\u00ed \u013eud&#8230;\u201c (AG 9)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Cirkev \u017eije v\u017edy v\u00a0z\u00e1vislosti od zm\u0155tvychvstal\u00e9ho Krista s\u00a0milos\u0165ou Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho:<\/strong> \u201eKe\u010f bolo dokon\u010den\u00e9 dielo, ktor\u00fdm Otec poveril Syna na zemi (por. Jn 17, 4), bol v de\u0148 Tur\u00edc zoslan\u00fd Duch Sv\u00e4t\u00fd, aby ustavi\u010dne posv\u00e4coval Cirkev a aby tak veriaci mali skrze Krista v jednom Duchu pr\u00edstup k Otcovi (por. Ef 2, 18). On je Duch \u017eivota, \u010di\u017ee prame\u0148 vody pr\u00fadiacej do ve\u010dn\u00e9ho \u017eivota (por. Jn 4, 14; 7, 38 \u2013 39); skrze neho Otec o\u017eivuje \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zomreli vinou hriechu, k\u00fdm nevzkriesi v Kristovi ich smrte\u013en\u00e9 tel\u00e1 (por. Rim 8, 10 \u2013 11). Duch preb\u00fdva v Cirkvi a v srdciach veriacich ako v chr\u00e1me (por. 1 Kor 3, 16; 6, 19) a v nich sa modl\u00ed a vyd\u00e1va svedectvo, \u017ee sme adopt\u00edvne Bo\u017eie deti (por. Gal 4, 6; Rim 8, 15 \u2013 16 a 26). On priv\u00e1dza k v\u0161etkej pravde (por. Jn 16, 13), zjednocuje ju v spolo\u010dnom na\u017e\u00edvan\u00ed a slu\u017ebe, buduje ju a riadi rozmanit\u00fdmi hierarchick\u00fdmi a charizmatick\u00fdmi darmi a ozdobuje ju svoj\u00edm ovoc\u00edm (por. Ef 4, 11 \u2013 12; 1 Kor 12, 4; Gal 5, 22). On omladzuje Cirkev silou evanjelia, ustavi\u010dne ju obnovuje a vedie k dokonalej jednote s jej \u017den\u00edchom.3 Lebo Duch a nevesta hovoria P\u00e1nu Je\u017ei\u0161ovi: \u201ePr\u00ed\u010f!\u201c (Zjv 22, 17).\u201c (LG 4)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Taktie\u017e Cirkev \u2013 volanie Krista je pr\u00edtomn\u00e9 v\u00a0biskupoch<\/strong>: \u201eV osobe biskupov, ktor\u00fdm pom\u00e1haj\u00fa k\u0148azi, je teda uprostred veriacich pr\u00edtomn\u00fd P\u00e1n Je\u017ei\u0161 Kristus, najvy\u0161\u0161\u00ed Ve\u013ek\u0148az. Hoci sed\u00ed po pravici Boha Otca, nie je vzdialen\u00fd od zhroma\u017edenia svojich ve\u013ek\u0148azov, ale predov\u0161etk\u00fdm prostredn\u00edctvom ich vzne\u0161enej slu\u017eby hl\u00e1sa v\u0161etk\u00fdm n\u00e1rodom Bo\u017eie slovo a veriacim ustavi\u010dne vysluhuje sviatosti viery; ich otcovsk\u00fdm p\u00f4soben\u00edm (por. 1 Kor 4, 15) pri\u010dle\u0148uje nadprirodzen\u00fdm znovuzroden\u00edm nov\u00e9 \u00fady k svojmu telu a napokon ich vedie m\u00fadros\u0165ou a rozv\u00e1\u017enos\u0165ou a usmer\u0148uje \u013eud Nov\u00e9ho z\u00e1kona na jeho p\u00fati do ve\u010dnej bla\u017eenosti. T\u00edto pastieri, vyvolen\u00ed p\u00e1s\u0165 P\u00e1novo st\u00e1do, s\u00fa Kristov\u00fdmi slu\u017eobn\u00edkmi a vysluhovate\u013emi Bo\u017e\u00edch tajomstiev (por. 1 Kor 4, 1); s\u00fa poveren\u00ed vyd\u00e1va\u0165 svedectvo o evanjeliu Bo\u017eej milosti (por. Rim 15, 16; Sk 20, 24) a by\u0165 v sl\u00e1vnej slu\u017ebe Ducha a spravodlivosti (por. 2 Kor 3, 8-9).\u201c (LG 21)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Univerz\u00e1lny horizont Kristovho volania, neoddelite\u013en\u00e9 tajomstvo sp\u00e1sy, ktor\u00fdm je Cirkev, sa nach\u00e1dza jasne potvrden\u00e9 v\u00a0<em>Gaudium et spes<\/em> a\u00a0realizuje sa skrze p\u00f4sobenie zm\u0155tvychvstal\u00e9ho Krista vo v\u0161etk\u00fdch \u013eu\u010foch:<\/strong> \u201eCirkev ver\u00ed, \u017ee Kristus, ktor\u00fd zomrel a vstal z m\u0155tvych za v\u0161etk\u00fdch, d\u00e1va \u010dloveku skrze svojho Ducha svetlo a silu, aby mohol zodpoveda\u0165 svojmu vzne\u0161en\u00e9mu povolaniu. Ver\u00ed, \u017ee niet pod nebom in\u00e9ho mena, dan\u00e9ho \u013eu\u010fom, v ktorom by sme mali by\u0165 spasen\u00ed.\u201c (GS 10); \u201eTo neplat\u00ed len o t\u00fdch, ktor\u00ed veria v Krista, ale o v\u0161etk\u00fdch \u013eu\u010foch dobrej v\u00f4le, v ktor\u00fdch srdciach nevidite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom \u00fa\u010dinkuje milos\u0165.39 Ke\u010f\u017ee Kristus zomrel za v\u0161etk\u00fdch40 a kone\u010dn\u00e9 povolanie \u010dloveka je v skuto\u010dnosti len jedno, a to Bo\u017eie, m\u00e1me veri\u0165, \u017ee Duch Sv\u00e4t\u00fd d\u00e1va v\u0161etk\u00fdm mo\u017enos\u0165, aby sa \u2013 sp\u00f4sobom zn\u00e1mym Bohu \u2013 stali \u00fa\u010dastn\u00fdmi na tomto ve\u013ekono\u010dnom tajomstve.\u201c (GS 22)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Toto konanie alebo p\u00f4sobenie Krista je prip\u00edsan\u00e9 rovnako Duchu Sv\u00e4t\u00e9mu v\u00a0<em>Gaudium es spes<\/em>, aj bez spomenutia zm\u0155tvychvstal\u00e9ho Krista:<\/strong> \u201eBo\u017e\u00ed Duch, ktor\u00fd s obdivuhodnou prozrete\u013enos\u0165ou usmer\u0148uje beh \u010dasov a obnovuje tv\u00e1rnos\u0165 zeme, je pr\u00edtomn\u00fd v tomto v\u00fdvoji. Kvas evanjelia vzbudzoval a vzbudzuje v srdci \u010dloveka nepotla\u010dite\u013en\u00fa po\u017eiadavku vlastnej d\u00f4stojnosti.\u201c (GS 26); \u201e\u010clovek, neprestajne podnecovan\u00fd Bo\u017e\u00edm Duchom, nikdy nebude \u00faplne \u013eahostajn\u00fd k ot\u00e1zke n\u00e1bo\u017eenstva, ako to potvrdzuj\u00fa nielen sk\u00fasenosti minul\u00fdch storo\u010d\u00ed, ale aj po\u010detn\u00e9 svedectv\u00e1 na\u0161ich \u010dias.\u201c (GS 41)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">(spracovan\u00e9 pod\u013ea <em>Los Ejercicios de san Ignacio a\u00a0la luz del Vaticano II \u2013 congreso internacional de Ejercicios,<\/em> s. 172-175)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Volanie Krista v\u00a0DC sv. Ign\u00e1ca a\u00a0v\u00a0dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 952) Sv. Ign\u00e1c vn\u00edma volanie Krista z\u00a0dvoch poh\u013eadov. Prv\u00fdm poh\u013eadom je univerz\u00e1lne volanie a\u00a0druh\u00fdm je osobn\u00e9 volanie. D\u00f4vodom volania je, aby sa realizovala sp\u00e1sna v\u00f4\u013ea Boha Otca, ktor\u00fd chce nastoli\u0165 univerz\u00e1lne kr\u00e1\u013eovstvo Krista, v\u00ed\u0165aziaceho skrze L\u00e1sku nad v\u0161etk\u00fdmi vn\u00fatorn\u00fdmi i\u00a0vonkaj\u0161\u00edmi nepriate\u013emi. Toto volanie Krista sa&hellip;&nbsp;<a href=\"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/05\/volanie-krista-v-dc-sv-ignaca-a-v-dokumentoch-2-vat-koncilu-dc-95\/\" rel=\"bookmark\">\u010c\u00edta\u0165 viac &raquo;<span class=\"screen-reader-text\">Volanie Krista v DC sv. Ign\u00e1ca a v dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 95)<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[29],"tags":[72,75,78,81,93,103,118,122,175,159,163],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1159"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1159"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1159\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1159"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1159"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1159"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}