{"id":1119,"date":"2011-04-07T20:51:00","date_gmt":"2011-04-07T18:51:00","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1119"},"modified":"2011-04-07T20:51:00","modified_gmt":"2011-04-07T18:51:00","slug":"bl-peter-favre-1506-1546-pracovnik-na-duchovnej-obnove-cirkvi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/04\/bl-peter-favre-1506-1546-pracovnik-na-duchovnej-obnove-cirkvi\/","title":{"rendered":"Bl. Peter Favre (1506\u20131546) – pracovn\u00edk na duchovnej obnove Cirkvi"},"content":{"rendered":"

Bl. Peter Favre (1506\u20131546) – pracovn\u00edk na duchovnej obnove Cirkvi<\/strong><\/p>\n

Bl. Peter Favre (lat. Faber) bol prv\u00fdm st\u00e1lym spolo\u010dn\u00edkom zakladate\u013ea jezuitskej rehole sv. Ign\u00e1ca Loyolsk\u00e9ho. Poch\u00e1dzal zo Savojska na franc\u00fazsko-\u0161vaj\u010diarskom pohrani\u010d\u00ed. Narodil sa 13. apr\u00edla 1506 v alpskej dedinke Villaret medzi franc\u00fazskym mestom Chamonix a \u0161vaj\u010diarskou \u017denevou. Rodi\u010dia mali chudobn\u00e9 horsk\u00e9 hospod\u00e1rstvo, pri ktorom museli u\u017e od \u00fatleho veku vypom\u00e1ha\u0165 aj deti.<\/p>\n

Peter ako chlapec p\u00e1sol ovce, ale ve\u013emi t\u00fa\u017eil za \u0161kolou. Jeho slzy napokon obm\u00e4k\u010dili rodi\u010dov, tak\u017ee mu dovolili \u00eds\u0165 do latinskej \u0161koly, ktor\u00fa v ne\u010falekom meste\u010dku La Roche viedol vynikaj\u00faci k\u0148az abb\u00e9 Veliard. Peter sa v \u0161kole spriatelil so star\u0161\u00edm v\u00e1\u017enym ml\u00e1dencom, ktor\u00fd sa volal Claude Jay. Obidvaja sa dobre u\u010dili, tak\u017ee k\u0148az ich po skon\u010den\u00ed kurzu \u010diasto\u010dne obozn\u00e1mil s teol\u00f3giou. Claude dokon\u010dil teol\u00f3giu v Savojsku a stal sa k\u0148azom. Peter na podnet a s podporou str\u00fdka, ktor\u00fd bol reho\u013en\u00fdm priorom, odi\u0161iel na jar 1525 na Par\u00ed\u017esku univerzitu.<\/p>\n

Peter Favre bol jemn\u00fd a n\u00e1bo\u017en\u00fd, ale nezameriaval sa jednozna\u010dne na k\u0148azstvo. V Par\u00ed\u017ei \u0161tudoval spo\u010diatku filozofiu, ktor\u00e1 mu otv\u00e1rala cestu k viacer\u00fdm povolaniam. A Peter sa dlho nevedel rozhodn\u00fa\u0165, \u010di m\u00e1 by\u0165 lek\u00e1rom, advok\u00e1tom, profesorom, alebo k\u0148azom \u010di reho\u013en\u00edkom. Rozhoduj\u00faci vplyv na jeho \u010fal\u0161\u00ed \u017eivot malo stretnutie s baskick\u00fdm invalidom Ign\u00e1com Loyolsk\u00fdm, ktor\u00fd pri\u0161iel \u0161tudova\u0165 filozofiu do toho ist\u00e9ho kol\u00e9gia ako Peter a stal sa jeho spolub\u00fdvaj\u00facim. B\u00fdval s nimi aj ich profesor. Na jeho \u017eiados\u0165 Peter pom\u00e1hal o p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov star\u0161iemu Ign\u00e1covi v \u0161t\u00fadiu filozofie. Naopak zase Ign\u00e1c, ktor\u00fd pre\u0161iel ve\u013ekou duchovnou premenou, pom\u00e1hal rie\u0161i\u0165 Petrovi jeho duchovn\u00e9 probl\u00e9my a napokon v \u0148om z\u00edskal najcennej\u0161ieho spolupracovn\u00edka pri zakladan\u00ed jezuitskej rehole.<\/p>\n

Na jese\u0148 1533 Peter odcestoval do svojej alpskej domoviny, aby obozn\u00e1mil rodi\u010dov a s\u00farodencov so svoj\u00edm \u017eivotn\u00fdm rozhodnut\u00edm. Pritom nav\u0161t\u00edvil aj svojho d\u00e1vneho priate\u013ea Clauda Jaya. Presved\u010dil ho, aby si doplnil \u0161t\u00fadium na par\u00ed\u017eskej univerzite. Claude sa \u010doskoro tie\u017e zaradil medzi spolo\u010dn\u00edkov Ign\u00e1ca Loyolsk\u00e9ho.<\/p>\n

Po n\u00e1vrate do Par\u00ed\u017ea si Peter za\u010diatkom r. 1534 urobil pod Loyolov\u00fdm veden\u00edm celomesa\u010dn\u00e9 duchovn\u00e9 cvi\u010denia. Bolo vidno, \u017ee sa chce obetova\u0165 Bohu s neohrani\u010denou ve\u013ekodu\u0161nos\u0165ou. Hoci bola tuh\u00e1 zima, nek\u00faril si v miestnosti, kam sa utiahol, ale v noci le\u017eal iba \u013eahko oble\u010den\u00fd na polen\u00e1ch, ktor\u00e9 mu mali sl\u00fa\u017ei\u0165 na k\u00farenie. Okrem toho prv\u00fdch \u0161es\u0165 dn\u00ed ni\u010d nejedol. Je obdivuhodn\u00e9 nielen to, \u017ee jemn\u00fd Peter \u010dohosi tak\u00e9ho bol schopn\u00fd, ale \u017ee to v\u00f4bec pre\u017eil. Ke\u010f ho Ign\u00e1c po \u0161iestich d\u0148och hladovky a mrznutia nav\u0161t\u00edvil, k\u00e1zal mu ukon\u010di\u0165 p\u00f4st a s\u00e1m mu zak\u00faril.<\/p>\n

D\u0148a 30. m\u00e1ja 1534 prijal Peter Favre k\u0148azsk\u00fa vysviacku a 22. j\u00fala, na sviatok sv. M\u00e1rie Magdal\u00e9ny, sl\u00fa\u017eil prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u. D\u0148a 15. augusta toho ist\u00e9ho roku zlo\u017eil s Ign\u00e1com Loyolsk\u00fdm a s \u010fal\u0161\u00edmi piatimi spolo\u010dn\u00edkmi s\u013eub, \u017ee p\u00f4jdu do Sv\u00e4tej zeme a tam bud\u00fa v chudobe pracova\u0165 na Bo\u017eiu oslavu a pre dobro du\u0161\u00ed. Keby sa v\u0161ak pl\u00e1novan\u00e1 cesta nemohla uskuto\u010dni\u0165, po roku \u010dakania sa pon\u00faknu do slu\u017eieb p\u00e1pe\u017eovi ako Kristovmu z\u00e1stupcovi na zemi. Tento pam\u00e4tn\u00fd \u00fakon vykonali v kaplnke na svahu kopca Montmartre za par\u00ed\u017eskymi hradbami, a to pri om\u0161i, ktor\u00fa sl\u00fa\u017eil Favre ako jedin\u00fd k\u0148az spolo\u010denstva.<\/p>\n

Po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia teol\u00f3gie sa cel\u00e1 skupina, doplnen\u00e1 troma novoz\u00edskan\u00fdmi \u010dlenmi, vydala v novembri 1536 na cestu do Ben\u00e1tok, kde sa v janu\u00e1ri 1537 stretla so svoj\u00edm ved\u00facim Ign\u00e1com Loyolsk\u00fdm, ktor\u00fd ta pre\u0161iel cez \u0160panielsko. Pre vojnov\u00e9 nap\u00e4tie medzi Tureckom a Ben\u00e1tkami v tom roku nepl\u00e1vala nijak\u00e1 p\u00fatnick\u00e1 lo\u010f do Sv\u00e4tej zeme. Peter Favre a ostatn\u00ed par\u00ed\u017eski magistri vyu\u017eili rok \u010dakania na slu\u017ebu v nemocniciach, na duchovn\u00fa obnovu, na z\u00edskanie k\u0148azskej vysviacky a na apo\u0161tolovanie v nieko\u013ek\u00fdch mest\u00e1ch severn\u00e9ho Talianska.<\/p>\n

Ke\u010f v ur\u010denej lehote nebola n\u00e1dej na cestu do Sv\u00e4tej zeme, Ign\u00e1c Loyolsk\u00fd s Petrom Favrom a tret\u00edm spolo\u010dn\u00edkom Diegom La\u00ednezom sa vydali v novembri 1537 do R\u00edma, kam za nimi na jar 1538 pri\u0161li aj ostatn\u00ed. Pod\u013ea s\u013eubu na Montmartri sa dali k dispoz\u00edcii p\u00e1pe\u017eovi, ktor\u00fdm bol v tom \u010dase Pavol III. Ke\u010f sa p\u00e1pe\u017e presved\u010dil o ich schopnostiach, dal Favra a La\u00edneza vyu\u010dova\u0165 teol\u00f3giu na r\u00edmskej univerzite Sapienza. Nesk\u00f4r, v j\u00fani 1539, ich poslal s osobitn\u00fdm poveren\u00edm do Parmy a Piacenzy.<\/p>\n

Medzit\u00fdm sa spolo\u010dn\u00edci dohodli na zalo\u017een\u00ed novej rehole \u201eCompagnia di Ge\u00ads\u00f9\u201d, po latinsky \u201eSocietas Jesu\u201d, po slovensky \u201eSpolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova\u201d, zjednodu\u0161en\u00fdm n\u00e1zvom jezuiti. P\u00e1pe\u017e Pavol III. schv\u00e1lil t\u00fato reho\u013eu \u00fastne za\u010diatkom septembra 1539 a p\u00edsomne osobitnou bulou 27. septembra 1540.<\/p>\n

Kr\u00e1tko po ofici\u00e1lnom schv\u00e1len\u00ed rehole p\u00e1pe\u017e poslal Petra Favra s cis\u00e1rskym poverencom v R\u00edme Dr. Ortizom do Nemecka. Tam sa mali z\u00fa\u010dastni\u0165 na r\u00ed\u0161skych snemoch a na n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch rozhovoroch, na ktor\u00fdch sa rokovalo o n\u00e1bo\u017eenskej kr\u00edze vyvolanej protestantsk\u00fdm hnut\u00edm, ktor\u00e1 viedla k roztrie\u0161teniu z\u00e1padn\u00e9ho kres\u0165anstva. P\u00e1pe\u017e vybral na t\u00fato \u00falohu Favra preto, lebo v \u0148om sa sp\u00e1jali sol\u00eddne teologick\u00e9 vedomosti s nadpriemernou n\u00e1bo\u017enos\u0165ou a s l\u00e1skav\u00fdm vz\u0165ahom ku v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom bez rozdielu. No tak ako in\u00ed ani Favre nezastavil \u0161\u00edrenie protestantizmu; prispel v\u0161ak k zmierneniu ostrosti n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch z\u00e1pasov a pom\u00e1hal vybudova\u0165 sol\u00eddne z\u00e1klady cirkevnej obnovy v strednej Eur\u00f3pe.<\/p>\n

Pri n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch debat\u00e1ch v Nemecku Favre dospel k presved\u010deniu, \u017ee tu u\u017e ni\u010d nevyrie\u0161ia di\u0161puty, ale sv\u00e4t\u00fd \u017eivot a duch obety. V\u00fdvoj udalost\u00ed dosiahol bod, kedy \u201esa ned\u00e1 urobi\u0165 ve\u013ea \u010d\u00edrym pou\u010dovan\u00edm; svet dosiahol u\u017e tak\u00fd stupe\u0148 ne\u00advery, \u017ee potrebuje d\u00f4kazy skutkov a krvi\u2026\u201d Tak p\u00edsal v m\u00e1ji 1541 par\u00ed\u017eskym jezuitsk\u00fdm klerikom.<\/p>\n

Ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam pre jezuitsk\u00fa reho\u013eu i pre katol\u00edcku obnovu v Nemecku malo Favrovo nadviazanie spolupr\u00e1ce s kol\u00ednskymi kartuzi\u00e1nmi a z\u00edskanie mlad\u00e9ho Petra Kan\u00edzia pre reho\u013eu. S\u00e1m Favre \u00faprimne spoluc\u00edtil s Nemeckom a chcel mu venova\u0165 v\u0161etky svoje sily. V\u00f4\u013ea predstaven\u00fdch bola v\u0161ak in\u00e1. U\u017e koncom j\u00fala 1541 musel \u00eds\u0165 s Dr. Ortizom do \u0160panielska. No ani tam sa dlho nezdr\u017eal. Bolo tre\u00adba vr\u00e1ti\u0165 sa do Nemecka, odtia\u013e do Portugalska a znovu do \u0160panielska. Tam ho zastihol rozkaz gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho, aby sa pripojil k \u010fal\u0161\u00edm dvom jezuitom na Tridentskom koncile, ktor\u00fd sa za\u010dal v r. 1545.<\/p>\n

Favre sa nec\u00edtil dobre, ale vybral sa na cestu. Do R\u00edma pri\u0161iel v druhej polovici j\u00fala 1546. Na \u010fal\u0161iu cestu mu u\u017e nesta\u010dili sily. Zomrel o nieko\u013eko dn\u00ed 1. augusta 1546, vo veku \u0161tyridsiatich rokov. Bola to cite\u013en\u00e1 strata pre mlad\u00fa reho\u013eu. Peter Favre si vedel z\u00edska\u0165 \u013eud\u00ed obdivuhodnou u\u010denos\u0165ou, ktor\u00e1 sa sp\u00e1jala s l\u00e1skavou skromnos\u0165ou. Ign\u00e1c Loyolsk\u00fd a jeho spolo\u010dn\u00edci ho pokladali za najschopnej\u0161ieho vysvet\u013eovate\u013ea a vodcu duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed. Bol mu\u017eom modlitby s osobitnou \u00factou k Eucharistii, anjelom a sv\u00e4t\u00fdm. Od j\u00fana 1542 si p\u00edsal duchovn\u00fd denn\u00edk nazvan\u00fd Memoriale.\u00a0 Z neho vidno, \u017ee Peter Favre napriek mnoh\u00fdm pr\u00e1cam a povinnostiam bol mystik pohr\u00fa\u017een\u00fd v Bohu. Zlo\u017eil viacer\u00e9 pou\u010denia, ako napr. Pokyny o viere a mravoch, O bratskej l\u00e1ske, Pokyny na cestu, Pou\u010denie o spovedan\u00ed, O s\u00fakromnej n\u00e1prave nejak\u00e9ho \u010dloveka.<\/p>\n

Petra Favra vyhl\u00e1sil za blahoslaven\u00e9ho p\u00e1pe\u017e Pius IX. v septembri 1872. Jeho liturgick\u00e1 spomienka pripad\u00e1 na 1. augusta (v\u00fdro\u010die smrti), ale v jezuitskej reholi sa sl\u00e1vi 2. augusta.<\/p>\n

(spracovan\u00e9\u00a0 pod\u013ea SV\u00c4T\u00cd A BLAHOSLAVEN\u00cd JEZUITSKEJ REHOLE od p\u00e1tra Rajmunda Ondru\u0161a SJ)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Bl. Peter Favre (1506\u20131546) – pracovn\u00edk na duchovnej obnove Cirkvi Bl. Peter Favre (lat. Faber) bol prv\u00fdm st\u00e1lym spolo\u010dn\u00edkom zakladate\u013ea jezuitskej rehole sv. Ign\u00e1ca Loyolsk\u00e9ho. Poch\u00e1dzal zo Savojska na franc\u00fazsko-\u0161vaj\u010diarskom pohrani\u010d\u00ed. Narodil sa 13. apr\u00edla 1506 v alpskej dedinke Villaret medzi franc\u00fazskym mestom Chamonix a \u0161vaj\u010diarskou \u017denevou. Rodi\u010dia mali chudobn\u00e9 horsk\u00e9 hospod\u00e1rstvo, pri ktorom museli… \u010c\u00edta\u0165 viac »Bl. Peter Favre (1506\u20131546) – pracovn\u00edk na duchovnej obnove Cirkvi<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[27],"tags":[90,122,175,151],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1119"}],"collection":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1119"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1119\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}