{"id":1292,"date":"2012-01-05T23:02:26","date_gmt":"2012-01-05T22:02:26","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1292"},"modified":"2012-01-05T23:02:26","modified_gmt":"2012-01-05T22:02:26","slug":"svaty-ignac-z-loyoly-zrod-spolocnosti-jezisovej","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2012\/01\/svaty-ignac-z-loyoly-zrod-spolocnosti-jezisovej\/","title":{"rendered":"Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej"},"content":{"rendered":"

Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej<\/strong><\/p>\n

Zalo\u017eeniu Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej predch\u00e1dzalo prenasledovanie prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. Ign\u00e1c o tejto skuto\u010dnosti p\u00ed\u0161e: \u201ePotom n\u00e1s za\u010dali prenasledova\u0165 Mudarra a Barreda a roztrusovali re\u010di, \u017ee ja a moji spolo\u010dn\u00edci sme u\u0161li zo \u0160panielska, z Par\u00ed\u017ea a Ben\u00e1tok. Nakoniec v pr\u00edtomnosti guvern\u00e9ra a leg\u00e1ta, ktor\u00fd bol vtedy v R\u00edme, sa obidvaja priznali, \u017ee nem\u00f4\u017eu o n\u00e1s poveda\u0165 ni\u010d zl\u00e9, ani \u010do sa t\u00fdka mravov, ani n\u00e1\u0161ho u\u010denia. Leg\u00e1t nariadil, aby sa o celej veci ml\u010dalo, ale ja som to neprijal. Povedal som, \u017ee chcem kone\u010dn\u00fd rozsudok. To sa nep\u00e1\u010dilo ani leg\u00e1tovi, ani guvern\u00e9rovi, ba ani t\u00fdm, ktor\u00ed mi prv \u017ei\u010dili. Nakoniec po nieko\u013ek\u00fdch mesiacoch sa p\u00e1pe\u017e vr\u00e1til do R\u00edma. Predt\u00fdm som odi\u0161iel do Frascati porozpr\u00e1va\u0165 sa s n\u00edm a predlo\u017ei\u0165 mu niektor\u00e9 d\u00f4vody. P\u00e1pe\u017e ich uznal a rozk\u00e1zal, aby sa vyniesol rozsudok v m\u00f4j prospech at\u010f.\u201c (Autobiografia<\/em> 98)
\nMudarra, Barreda a Pedro de Castilla \u2014 v\u0161etci traja \u0160panieli \u2014 boli hlavn\u00fdmi prenasledovate\u013emi a p\u00f4vodcami prenasledovania Ign\u00e1ca a jeho spolo\u010dn\u00edkov v R\u00edme r. 1538. Pr\u00edle\u017eitos\u0165ou k tomu boli k\u00e1zne augustini\u00e1na Mainardiho zo Saluzze v Piemonte. Tento reho\u013en\u00edk, ktor\u00fd o nieko\u013eko rokov prest\u00fapil na luteranizmus, vo svojich k\u00e1z\u0148ach v R\u00edme \u0161\u00edril niektor\u00e9 bludy, proti ktor\u00fdm vyst\u00fapili Ign\u00e1covi spolo\u010dn\u00edci (Fabro a La\u00ednez). Traja spomenut\u00ed \u0160panieli sa zast\u00e1vali kazate\u013ea a ohov\u00e1rali a kruto prenasledovali Spolo\u010dnos\u0165.
\nIgn\u00e1c v liste svojej dobrodinke Roserovej (19. decembra 1539) nap\u00edsal: \u201eZa cel\u00fdch osem mesiacov sme museli prest\u00e1\u0165 najprudkej\u0161ie protivenstvo a prenasledovanie, ak\u00e9 sme kedy v tomto \u017eivote pre\u017eili. Nechcem t\u00fdm poveda\u0165, \u017ee n\u00e1s azda mu\u010dili na tele, alebo \u017ee n\u00e1s vl\u00e1\u010dili po s\u00fadoch alebo in\u00fdm sp\u00f4sobom, ale \u017ee nastal rozruch medzi \u013eu\u010fmi a d\u00e1vali mi nesl\u00fdchan\u00e9 men\u00e1 a tak dosiahli, \u017ee sme boli \u013eu\u010fom podozriv\u00ed a odporn\u00ed a rozpr\u00e1vali sa o n\u00e1s ve\u013emi pohor\u0161liv\u00e9 re\u010di. Pre pohor\u0161enie, ktor\u00e9 v mnoh\u00fdch \u013eu\u010foch vzniklo, boli sme n\u00faten\u00ed predst\u00fapi\u0165 pred leg\u00e1ta a miestodr\u017eite\u013ea\u2026\u201c
\nVid\u00edme, \u017ee cel\u00fd konflikt sa zhor\u0161il po intervencii t\u00fdchto vplyvn\u00fdch \u0161panielov v r\u00edmskej k\u00farii. T\u00edto za\u010dali zverej\u0148ova\u0165 a \u0161\u00edri\u0165 po R\u00edme, \u017ee t\u00edto \u201ereformovan\u00ed k\u0148azi\u201c v skuto\u010dnosti boli zamaskovan\u00ed, \u010di prestrojen\u00ed luter\u00e1ni, ktor\u00ed prostredn\u00edctvom Duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed oklamali svojich adeptov a posluch\u00e1\u010dov. Taktie\u017e \u0161\u00edrili my\u0161lienku, \u017ee ich nemor\u00e1lnos\u0165 a doktrin\u00e1lne chyby u\u017e boli s\u00fadne st\u00edhan\u00e9 v \u0160panielsku, v Par\u00ed\u017ei a v Ben\u00e1tkach, odkia\u013e museli utiec\u0165, a \u017ee napokon na\u0161li svoje \u00fato\u010di\u0161te v R\u00edme. Falo\u0161n\u00e9 efekty sa po R\u00edme roz\u0161\u00edrili ve\u013emi r\u00fdchlo. Veriaci sa tak za\u010dali vz\u010fa\u013eova\u0165 od Ign\u00e1ca a prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. Jedn\u00fdm z t\u00fdch, ktor\u00fd sa nechal ovplyvni\u0165, bol kardin\u00e1l Juan Domingo de Cupis, dekan Sv\u00e4t\u00e9ho kol\u00e9gia. Tento bol priate\u013eom Quirina Garzoni, ktor\u00e9ho napomenul, aby vyhodil zo svojho domu Ign\u00e1ca a jeho spolo\u010dn\u00edkov. Garzoni mu odpovedal, \u017ee ich dal \u0161pehova\u0165 cez svojho sluhu. Tento sluha (Antonio Sarzana) ich v\u0161ak mal za sv\u00e4t\u00fdch. Prenechal im postele, ale oni ich nepou\u017e\u00edvali, preto\u017ee spali na zemi na nieko\u013ek\u00fdch roho\u017eiach. Jedlo, ktor\u00e9 im poskytol, rozd\u00e1vali medzi chudobn\u00fdmi. Ign\u00e1c na tieto \u0161\u00edriace sa spr\u00e1vy okam\u017eite zareagoval. Nav\u0161t\u00edvil kardin\u00e1la v jeho dome a dosiahol, aby ho prijal na osobitnej audiencii. Takmer dve hodiny diskutoval s kardin\u00e1lom, zatia\u013e \u010do ostatn\u00ed ho netrpezlivo \u010dakali v predsieni. Kardin\u00e1l Juan Domingo de Cupis napokon prijal vysvetlenie Ign\u00e1ca a \u017eiadal ho o odpustenie. V bud\u00facnosti sa stal Ign\u00e1cov\u00fdm priate\u013eom a dobrodincom Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej.
\nIgn\u00e1c v\u0161ak nev\u00e1hal a pokra\u010doval vo svojom \u0165a\u017een\u00ed. Po\u017eiadal o prijatie guvern\u00e9ra R\u00edma, ktor\u00fd bol poveren\u00fd stara\u0165 sa o spravodlivos\u0165. Menoval sa Benito Conversini. Po tomto stretnut\u00ed a prvej f\u00e1ze, ktor\u00fa Ign\u00e1c uskuto\u010dnil na obranu Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, sa prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci mohli op\u00e4\u0165 spokojne venova\u0165 k\u0148azskej slu\u017ebe, t\u00fdm, \u017ee sa rozdelili do viacer\u00fdch r\u00edmskych kostolov. Ign\u00e1c k\u00e1zal v \u0161paniel\u010dine, v n\u00e1rodnom kostole \u0161panielskej arag\u00f3nskej koruny, sv\u00e4tej M\u00e1rie de Monserrato. Aby mohli by\u0165 v bl\u00edzkosti svojich aktiv\u00edt, v j\u00fani 1538 sa pres\u0165ahovali v\u0161etci do domu, ktor\u00fd bol situovan\u00fd v bl\u00edzkosti sixt\u00ednskeho mostu a pr\u00edbytku doktora Ortiza.
\nMedzit\u00fdm, Mudarra a jeho priatelia, neprestali s \u00fatokmi proti Ign\u00e1covi a jeho spolo\u010dn\u00edkom. Ign\u00e1c na t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 reagoval tak, \u017ee po\u017eiadal kardin\u00e1la Vicente Carafu, ktor\u00e9ho p\u00e1pe\u017e Pavol III zanechal ako svojho leg\u00e1ta v R\u00edme, aby urobil vy\u0161etrenie cel\u00e9ho pr\u00edpadu a hne\u010f vyhotovil s\u00fadny rozsudok. Po tomto kroku sv. Ign\u00e1ca, nepriatelia Spolo\u010dnosti sa vzdialili a stiahli svoje obvinenia proti \u201ereformovan\u00fdm k\u0148azom\u201c. Niektor\u00ed priatelia Spolo\u010dnosti si mysleli, ako doktor Ortiz, \u017ee toto je dostato\u010dn\u00e9. Ign\u00e1c v\u0161ak nebol tejto mienky. Myslel na to, aby sa definit\u00edvne vyrie\u0161ila ot\u00e1zka oh\u013eadom v\u0161etk\u00fdch obvinen\u00ed a to zvl\u00e1\u0161\u0165 pre pokra\u010duj\u00face aktivity, ktor\u00e9 vykon\u00e1vali prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci v R\u00edme a v okol\u00ed.
\nBol v\u0161ak aj in\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do takto Ign\u00e1c konal. Rozplynuli sa toti\u017e v\u0161etky n\u00e1deje, putova\u0165 do Jeruzalemu. Od 2. febru\u00e1ra 1538 republika Ben\u00e1tky form\u00e1lne vst\u00fapila do Ligy proti Turkom, spolu s p\u00e1pe\u017eom a cis\u00e1rom. Pribl\u00ed\u017eil sa tak moment (s\u013eub z Montmartru), v ktorom sa Ign\u00e1c a jeho spolo\u010dn\u00edci rozhodli prezentova\u0165 p\u00e1pe\u017eovi a da\u0165 sa mu naplno k dispoz\u00edcii. Zalo\u017eenie Spolo\u010dnosti e\u0161te s\u00edce nebolo form\u00e1lne rozhodnut\u00e9, ale sa videlo v bl\u00edzkom horizonte. Skupina, ktor\u00e1 bola tak kompaktn\u00e1, nebola ur\u010den\u00e1 na rozpustenie, ale naopak, bolo \u00falohou ju zve\u010dni\u0165, zachova\u0165, t\u00fdm, \u017ee by z\u00edskali usporiadanie, poriadok, ktor\u00fd by zaru\u010dil\u00a0 ich stabilitu a ich rozvoj. Dnes m\u00f4\u017eeme potvrdi\u0165, \u017ee zalo\u017eenie a schv\u00e1lenie Spolo\u010dnosti, z\u00e1viselo od vyrie\u0161enia tohto konfliktu, ktor\u00fd mali v R\u00edme. Preto Ign\u00e1c kl\u00e1dol tak\u00fd ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz na vyrie\u0161enie tohto sporu, prostredn\u00edctvom s\u00fadneho dokumentu.
\nNa svoju podporu, vyu\u017eili v\u0161etky mo\u017en\u00e9 sp\u00f4soby, ktor\u00e9 mali k dispoz\u00edcii. Adresovali listy mnoh\u00fdm autorit\u00e1m v mest\u00e1ch, v ktor\u00fdch pracovali, aby poslali nap\u00edsan\u00e9 svedectv\u00e1 do R\u00edma, oh\u013eadom ich \u017eivota a u\u010denia. Z mnoh\u00fdch miest tak prich\u00e1dzali do R\u00edma oslavn\u00e9 a chv\u00e1liace listy. Ign\u00e1c v\u0161ak podnikol aj \u010fal\u0161\u00ed krok. Ke\u010f 24. j\u00fala sa p\u00e1pe\u017e vr\u00e1til do R\u00edma, zo svojej cesty, Ign\u00e1c urobil v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aby sa s n\u00edm stretol. V liste adresovanom Isabel Roser, Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e: \u201e…hovoril som s Jeho Sv\u00e4tos\u0165ou osamotene (Polanco prid\u00e1va, \u017ee hovoril v latin\u010dine), dobr\u00fa hodinu po stoja\u010dky; t\u00fdm, \u017ee som mu dlho hovoril o na\u0161ich \u00famysloch a predsavzatiach, a tie\u017e jasne som mu rozpr\u00e1val v\u0161etk\u00fdch veciach, ktor\u00e9 sa proti mne uskuto\u010dnili. Prosil som Jeho Sv\u00e4tos\u0165, v mene v\u0161etk\u00fdch, aby nariadil napravi\u0165 v\u0161etko, aby na\u0161e u\u010denie a zvyky boli vy\u0161etren\u00e9 a podroben\u00e9 sk\u00fa\u0161ke, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9hoko\u013evek sudcu, ktor\u00e9ho by Jeho Sv\u00e4tos\u0165 nariadila\u201c. P\u00e1pe\u017e prist\u00fapil na v\u0161etky \u017eelania Ign\u00e1ca a vydal nariadenie guvern\u00e9rovi R\u00edma, aby sa uskuto\u010dnil proces. V R\u00edme sa tak v lete a na jese\u0148 v roku 1538 stretli v\u0161etci t\u00ed, ktor\u00ed u\u017e podrobili Ign\u00e1ca sk\u00fa\u0161kam a vy\u0161etrovaniam v Alcale, v Par\u00ed\u017ei a v Ben\u00e1tkach. Z Alcaly pri\u0161iel Juan Rodr\u00edguez de Figueroa, z Par\u00ed\u017ea, inkviz\u00edtor Mateo Ory, z Ben\u00e1tok, gener\u00e1lny vik\u00e1r Gaspar de\u00b4Dotti. V\u0161etci t\u00edto boli zavolan\u00ed pred guvern\u00e9ra, aby vydali svedectvo o \u017eivote Ign\u00e1ca a prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. Ich svedectv\u00e1 boli \u017eiarivou demon\u0161tr\u00e1ciou ich nevinnosti. Nielen, \u017ee sa nena\u0161li chyby v ich u\u010den\u00ed a mor\u00e1lke, ale ich \u017eivot bol preniknut\u00fd sv\u00e4tos\u0165ou a taktie\u017e zdravou n\u00e1ukou. Svedectvo to\u013ek\u00fdch sudcov, z\u00edden\u00fdch v R\u00edme, sa pripojilo k in\u00fdm svedectv\u00e1m, ktor\u00e9 prezentovali: doktor Pedro Ortiz, \u010falej sl\u00e1vny dominik\u00e1nsky teol\u00f3g Ambrosio Caterino a in\u00ed. Na z\u00e1ver tohto procesu, guvern\u00e9r vydal oslobodzuj\u00faci rozsudok. Bolo to 18. novembra 1538. V tomto dokumente sa jasne vyhl\u00e1silo, \u017ee Ign\u00e1c a jeho spolo\u010dn\u00edci, sa nielen\u017ee nedopustili hanebnost\u00ed, ale \u017ee ich nevinnos\u0165 bola jasne deklarovan\u00e1 mnoh\u00fdmi svedectvami. Na \u017eiados\u0165 sv. Ign\u00e1ca, men\u00e1 t\u00fdchto svedkov neboli zverejnen\u00e9. Ign\u00e1c mal enormn\u00fd z\u00e1ujem na tom, aby tento rozsudok bol zn\u00e1my na v\u0161etk\u00fdch miestach, kde sa dostali nepravdiv\u00e9 inform\u00e1cie o nich a ich \u0161t\u00fdle \u017eivota. Pr\u00e1ve toto vysvet\u013euje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa zachovalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo autentick\u00fdch k\u00f3pi\u00ed tohto rozsudku v arch\u00edvoch. Jedna k\u00f3pia rozsudku bola zaslan\u00e1 aj do rodiska sv. Ign\u00e1ca, do Loyoly. S t\u00fdmto oslobodzuj\u00facim rozsudkom sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1til pokoj do ich du\u0161\u00ed. Ign\u00e1c tak spolu so svojimi spolo\u010dn\u00edkmi, mohol spokojne pozera\u0165 do bud\u00facnosti.
\nPo tom ako sa \u00faplne rozplynula ich n\u00e1dej, putova\u0165 do Sv\u00e4tej zeme, nezostalo ni\u010d in\u00e9 pre Ign\u00e1ca, ako sa plne vlo\u017ei\u0165 do r\u00fak p\u00e1pe\u017ea, pod\u013ea s\u013eubu, ktor\u00fd si dali na Montmartry. \u00dakon pon\u00faknutia sa p\u00e1pe\u017eovi sa musel realizova\u0165 medzi 18. novembrom, to je d\u00e1tum oslobodzuj\u00faceho rozsudku\u00a0 a 23. novembrom, de\u0148, v ktorom Fabro, ktor\u00e9ho jedin\u00e9 svedectvo je k dispoz\u00edcii, v liste adresovanom Diegovi de Gouveia, hovor\u00ed o pon\u00faknut\u00ed sa p\u00e1pe\u017eovi, ako o nie\u010dom, \u010do sa u\u017e stalo. P\u00e1pe\u017e s rados\u0165ou prijal toto pon\u00faknutia sa Ign\u00e1ca a jeho spolo\u010dn\u00edkov, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed neh\u013eadali ni\u010d in\u00e9, iba to, aby mohli sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu a Cirkvi. Pri pr\u00edle\u017eitosti jednej z teologick\u00fdch diskusi\u00ed, uskuto\u010dnenej v jeho pr\u00edtomnosti, im p\u00e1pe\u017e povedal: \u201eNa\u010do si \u017eela\u0165 \u00eds\u0165 do Jeruzalema? Vhodn\u00fdm a prav\u00fdm Jeruzalemom je It\u00e1lia, ak si \u017eel\u00e1te dosiahnu\u0165 ovocie v Cirkvi Bo\u017eej.\u201c Z t\u00fdchto slov p\u00e1pe\u017ea sa odvodzuje, \u017ee jeho prv\u00fdm \u00famyslom bolo, aby si ich podr\u017eal v It\u00e1lii.<\/p>\n

Prv\u00e1 sv. om\u0161a sv. Ign\u00e1ca<\/strong><\/p>\n

Pre Ign\u00e1ca tak pri\u0161iel v\u00e1\u0161niv\u00fd hor\u00faci moment, na ktor\u00fd sa pripravoval skoro rok a p\u00f3l modlitbami: sl\u00e1venie prvej sv\u00e4tej om\u0161e. Ign\u00e1c toti\u017e prijal k\u0148azsk\u00fa vysviacku 24. j\u00fana 1537. Zd\u00e1 sa mot\u00edv odkladu sl\u00e1venia sv\u00e4tej om\u0161e treba h\u013eada\u0165, okrem osobn\u00e9ho \u017eelania, starostlivo sa na \u0148u pripravi\u0165, v \u00famysle sv\u00e4tca, sl\u00e1vi\u0165 sv. om\u0161u v Betleheme, kde sa narodil P\u00e1n Je\u017ei\u0161 alebo na inom sv\u00e4tom mieste vo Sv\u00e4tej zemi. Ke\u010f\u017ee toto nebolo mo\u017en\u00e9, vybral si na sl\u00e1venie prvej sv\u00e4tej om\u0161e Vianoce v roku 1538. Olt\u00e1rom mu boli jasli\u010dky v bazilike Santa Mar\u00eda Maggiore. \u010cas Vianoc nebol pre Ign\u00e1ca n\u00e1hodn\u00fdm v\u00fdberom. Ign\u00e1c mal ve\u013ek\u00fa zbo\u017enos\u0165 k Sv\u00e4tej rodine, ktor\u00e1 trpela chudobou a chladom v Betleheme.
\nSv. Ign\u00e1c celebroval sv\u00e4t\u00fa om\u0161u s ve\u013ekou zbo\u017enos\u0165ou a mnoh\u00fdmi Bo\u017e\u00edmi videniami. Nap\u00edsal o tom svojim pr\u00edbuzn\u00fdm do Loyoly: \u201eV de\u0148 Vianoc, v kostole na\u0161ej Ve\u013ekej Pani, v kaplnke, kde s\u00fa jasli\u010dky, kde bol polo\u017een\u00fd Je\u017ei\u0161, s jeho pomocou a milos\u0165ou, som sl\u00fa\u017eil prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u.\u201c (2. febru\u00e1r 1539) V \u010fal\u0161om zachovanom texte sa p\u00ed\u0161e: \u201eZatia\u013e, \u010do ostatn\u00ed spolo\u010dn\u00edci sa odovzd\u00e1vali slu\u017ebe du\u0161iam, otec Ign\u00e1c sa pripravoval na sl\u00e1venie svojej prvej sv\u00e4tej om\u0161e, ktor\u00fa celebroval v noci Narodenia P\u00e1na, v Santa Mar\u00eda Maggiore, v kaplnke jasli\u010diek, s mnoh\u00fdmi duchovn\u00fdmi pocitmi a dojmami a v mnoh\u00fdmi Bo\u017e\u00edmi videniami.\u201c Sv\u00e4t\u00e1 om\u0161a sa od tohto momentu stala osobn\u00fdm centrom spirituality sv. Ign\u00e1ca. Vo svojom Denn\u00edku Ign\u00e1c opisuje ako ho Boh obdarov\u00e1val darom s\u013az, ktor\u00e9 mu ude\u013eoval denne pri sl\u00e1ven\u00ed Eucharistie. O tomto tajomnom momente nikdy nechcel hovori\u0165.<\/p>\n

V dome Antona Frangipaniho<\/strong><\/p>\n

V okt\u00f3bri toho ist\u00e9ho roku (1538) sa v\u0161etci pres\u0165ahovali do domu Antona Frangipaniho. Bol to neob\u00fdvan\u00fd dom, o ktorom kolovala f\u00e1ma, \u017ee je za\u010darovan\u00fd. Neskor\u0161ie tento dom sa stal vlastn\u00edctvom M\u00e1ria Delfiniho. V tomto dome sa odohrali v\u00fdznamn\u00e9 skuto\u010dnosti, d\u00f4le\u017eit\u00e9 veci. Prijali v \u0148om oslobodzuj\u00faci rozsudok z 18. novembra 1538. V prvom polroku 1539 sa v tomto dome konalo rozva\u017eovanie prv\u00fdch otcov, ktor\u00e9 vy\u00fastilo do zalo\u017eenia Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej (od marca a\u017e do 24. j\u00fana). Po\u010das d\u0148a, s v\u00fdnimkou niektor\u00fdch slu\u017eieb bl\u00ed\u017enym a pomocou chudobn\u00fdm, rozm\u00fd\u0161\u013eali, robili reflexie o ich bud\u00facnosti a prosili o svetlo a pomoc z neba. V noci sa spolo\u010dne stretali, aby sa zdie\u013eali so svojimi ideami, pocitmi, dojmami, teda s t\u00fdm, \u010do spozorovali vo svojej du\u0161i. Z tohto domu odi\u0161iel sv. Franti\u0161ek Xaversk\u00fd do Indie, v marci 1540. A v tomto dome, v septembri 1540, bola prijat\u00ed prv\u00e1 bula potvrdenia Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej.
\nV zime 1538-1539, dom Frangipaniho, bol miestom, \u010di dejiskom uskuto\u010d\u0148ovania praktickej l\u00e1sky Ign\u00e1ca a prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. V tomto roku bolo nesmierne chladno, bol nedostatok potrav\u00edn a ve\u013ek\u00e1 drahota. Prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci tak mali vynikaj\u00facu pr\u00edle\u017eitos\u0165 cvi\u010di\u0165 sa v dielach milosrdenstva, t\u00fdm, \u017ee v ich dome pom\u00e1hali chudobn\u00fdm a hladn\u00fdm. Niekedy sa zi\u0161lo do ich domu aj 300 os\u00f4b. H\u013eadali pre nich strechu nad hlavou, postele a v\u0161etko, \u010do mohli n\u00e1js\u0165. Sna\u017eili sa o to, aby v\u0161etci mali dostatok jedla. S telesn\u00fdm pokrmom im pon\u00fakali duchovn\u00fd pokrm. Zhroma\u017e\u010fovali ich vo ve\u013ekej s\u00e1le, kde jeden zo spolo\u010dn\u00edkov im vysvet\u013eoval kres\u0165ansk\u00fa n\u00e1uku. Odhaduje sa, \u017ee tak\u00fdmto sp\u00f4sobom pomohli asi 3000 \u013eu\u010fom.
\nOkrem t\u00fdchto diel telesn\u00e9ho milosrdenstva, \u201eu\u010ditelia z Par\u00ed\u017ea\u201c, sa venovali aj k\u0148azsk\u00fdm povinnostiam, ktor\u00e9 nesk\u00f4r vypo\u010d\u00edtali a zahrnuli do Formuly In\u0161tit\u00fatu, ktor\u00fa Ign\u00e1c redigoval po\u010das roku 1539, v tom istom dome: katech\u00e9za, k\u00e1zanie aj mimo obdobia Adventu a P\u00f4stu, ude\u013eovanie sviatost\u00ed, d\u00e1vanie duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n

Rozva\u017eovanie prv\u00fdch otcov (1539)<\/strong><\/p>\n

Postupne za\u010dali do R\u00edma prich\u00e1dza\u0165 po\u017eiadavky na Ign\u00e1ca a prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov, z in\u00fdch miest It\u00e1lie, ale aj zvonku. \u017diadal si ich Karol V, ale aj portugalsk\u00fd kr\u00e1\u013e. Preto prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci za\u010dali tu\u0161i\u0165, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei ich moment, v ktorom by sa mala ich skupinka rozpt\u00fdli\u0165. Objavila sa tak neodkladn\u00e1 ot\u00e1zka: Ke\u010f by ich p\u00e1pe\u017e poslal na jedno alebo druh\u00e9 miesto, mali by sa tam dostavi\u0165 na v\u00fdzvu ako samostatn\u00e9 indiv\u00eddu\u00e1 alebo ako \u010dlenovia stabiln\u00e9ho tela? A v tomto druhom momente, pr\u00edpade, mali by sa zaviaza\u0165 s\u013eubom poslu\u0161nosti jedn\u00e9mu z nich, ktor\u00fd by bol vybrat\u00fd za superiora? \u010eal\u0161ou ot\u00e1zkou bolo to, \u010di maj\u00fa zalo\u017ei\u0165 nov\u00fd reho\u013en\u00fd r\u00e1d. Urobi\u0165 rozhodnutie bolo dos\u0165 urgentn\u00e9, preto\u017ee p\u00e1pe\u017e prij\u00edmal prich\u00e1dzaj\u00face \u017eiadosti a medzit\u00fdm u\u017e rozhodol posla\u0165 p\u00e1tra Bro\u00ebta, aby s in\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom sa pres\u0165ahoval do jedn\u00e9ho tosk\u00e1nskeho mesta a tam pracoval na reforme ist\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora sestier benedikt\u00ednok. Toto bola prakticky prv\u00e1 misia, ktorou bola poveren\u00e1 Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova, za z\u00e1klade pon\u00faknutia sa p\u00e1pe\u017eovi v roku 1538.
\nAby prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci rozl\u00ed\u0161ili v\u0161etky ot\u00e1zky, o ktor\u00fdch uva\u017eovali, rozhodli sa zhroma\u017e\u010fova\u0165 vtedy, ke\u010f to bolo potrebn\u00e9. Tak sa postupne rozv\u00edjali rozva\u017eovania \u2013 od marca a\u017e do 24. j\u00fana 1539. (O \u010fal\u0161om priebehu rozva\u017eovania si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 na web str\u00e1nke v kapitole rozli\u0161ovanie\/h\u013eadanie Boha.)<\/p>\n

Prv\u00e1 Formula In\u0161tit\u00fatu<\/strong><\/p>\n

V r\u00e1mci tohto rozva\u017eovania sa Ign\u00e1c pustil do p\u00edsanie tzv. prvej Formuly, ktor\u00e1 obsahovala p\u00e4\u0165 podstatn\u00fdch kapitol nov\u00e9ho In\u0161tit\u00fatu. Ide o hlavn\u00fd dokument, ktor\u00fd zodpoved\u00e1 pravidl\u00e1m star\u00fdch reho\u013en\u00fdch r\u00e1dov. V tejto \u201eFormule\u201c sa spom\u00ednaj\u00fa nasleduj\u00face d\u00f4le\u017eit\u00e9 body alebo h\u013eadisk\u00e1 In\u0161tit\u00fatu: meno Spolo\u010dnosti, jej cie\u013e, s\u013euby chudoby, \u010distoty a poslu\u0161nosti, \u0161peci\u00e1lny s\u013eub p\u00e1pe\u017eovi, t\u00fdkaj\u00faci sa misi\u00ed a poslan\u00ed, prijatie novicov, form\u00e1cia a podpora \u0161kolastikov, usporiadanie Kon\u0161tit\u00faci\u00ed, autorita gener\u00e1la, vzdanie sa vlastn\u00edctva a pevn\u00fdch, stabiln\u00fdch pr\u00edjmov, priv\u00e1tna modlitba brevi\u00e1ra…
\nNa konci j\u00fana alebo za\u010diatkom j\u00fala kardin\u00e1l Gaspar Contarini predstavil t\u00fdchto p\u00e4\u0165 kapitol p\u00e1pe\u017eovi Pavlovi III, na ich schv\u00e1lenie. P\u00e1pe\u017e ich najsk\u00f4r podrobil sk\u00famaniu. Ur\u010dil na to dominik\u00e1na Tom\u00e1sa Bad\u00edu. Tento ich nejak\u00fd \u010das podr\u017eal a napokon ich ohodnotil ako zbo\u017en\u00e9 a sv\u00e4t\u00e9. Ign\u00e1c hne\u010f poslal Antonia de Araoz, ktor\u00fd sa pr\u00e1ve pridru\u017eil ku skupinke prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov, aby zaniesol v\u0161etky potrebn\u00e9 dokumenty p\u00e1pe\u017eovi: p\u00e4\u0165 kapitol a posudok Tom\u00e1sa Bad\u00edu. P\u00e1pe\u017e ich \u00fastne potvrdil a dodal: \u201eTu je Duch Bo\u017e\u00ed.\u201c Stalo sa to 3. septembra 1539. 27. septembra 1540 po \u010fal\u0161ej \u00faprave Formuly In\u0161tit\u00fatu, ju p\u00e1pe\u017e schv\u00e1lil bulou Regimini militantis Ecclesiae. Sl\u00e1vnostne tak potvrdil zalo\u017eenie Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, av\u0161ak s obmedzen\u00fdm po\u010dtom 60 \u010dlenov – profesov. K bule sa napokon pridalo p\u00e4\u0165 kapitol \u2013 Formula In\u0161tit\u00fatu Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, s mal\u00fdmi \u00fapravami.<\/p>\n

Ign\u00e1c, prv\u00fd gener\u00e1l Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej<\/strong><\/p>\n

A\u017e doposia\u013e skupinka spolo\u010dn\u00edkov nemala svojho predstaven\u00e9ho \u2013 superiora. V tejto slu\u017ebe sa t\u00fd\u017edenne striedali v\u0161etci, ka\u017ed\u00fd jeden zo skupinky. V skuto\u010dnosti, v\u0161etci pokladali Ign\u00e1ca za du\u0161u a \u0161\u00e9fa spolo\u010denstva. Ign\u00e1c bol ten, ktor\u00fd ich z\u00edskal pre Krista. Po schv\u00e1len\u00ed Formuly In\u0161tit\u00fatu, pri\u0161iel d\u00f4le\u017eit\u00fd moment vo\u013eby gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho. V momente potvrdenia Spolo\u010dnosti, boli v R\u00edme iba Ign\u00e1c, Codure a Salmer\u00f3n. Javier a Rodrigues boli v Lisabone, Fabro v Parme. T\u00fdm, \u010do boli v It\u00e1lii, Ign\u00e1c poslal av\u00edzo, aby sa dostavili do R\u00edma a uskuto\u010dnili tak vo\u013ebu gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho. Na za\u010diatku p\u00f4stu 1541 pri\u0161li do R\u00edma Bro\u00ebt, Jayo a La\u00ednez. Bobadillu p\u00e1pe\u017e zdr\u017eal v Bisignano. Po modlitbe a reflexii, prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci zhroma\u017eden\u00ed v R\u00edme zvolili jednohlasne Ign\u00e1ca za prv\u00e9ho gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, s v\u00fdnimkou jeho sam\u00e9ho. T\u00ed, ktor\u00ed neboli v tom \u010dase v R\u00edme, zanechali svoj hlas p\u00edsomne.
\nZauj\u00edmavos\u0165ou bolo, \u017ee Ign\u00e1c, napriek jasn\u00e9mu s\u00fahlasu, neprijal vymenovanie. V jednoduch\u00fdch slov\u00e1ch, ktor\u00e9 adresoval zhroma\u017eden\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom vyjadril, \u017ee sa c\u00edtil by\u0165 viac naklonen\u00fd k tomu, aby jeho niekto riadil, ako s\u00e1m m\u00e1 riadi\u0165, a \u017ee pre jeho mnoh\u00e9 minul\u00e9 a pr\u00edtomn\u00e9 zl\u00e9 zvyky, nedostatky a biedu veril, \u017ee by nemusel prija\u0165 funkciu. Preto ich prosil, aby sa op\u00e4\u0165 v niektor\u00e9 dni zhroma\u017edili a uva\u017eovali. Prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci prijali toto \u017eelanie Ign\u00e1ca a ur\u010dili nov\u00fd d\u00e1tum vo\u013eby na 13. apr\u00edla (streda Sv\u00e4t\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a). Ign\u00e1c medzit\u00fdm odi\u0161iel do konventu sv. Petra v Montorio, aby sa ponoril do modlitby a vyspovedal. Tu zopakoval to, \u010do v Montserrate, na za\u010diatku svojho obr\u00e1tenia. Spove\u010f trvala tri dni. Svojmu spovedn\u00edkovi Teodosiovi de Lodi vyjavil cel\u00fd svoj \u017eivot, v\u0161etky svoje telesn\u00e9 a du\u0161evn\u00e9 slabosti, ktor\u00e9 mal. V de\u0148 Ve\u013ekej noci mu spovedn\u00edk rozhodne vysvetlil svoju mienku a to, aby akceptoval vo\u013ebu za predstaven\u00e9ho, inak by odporoval Duchu Sv\u00e4t\u00e9mu. Ign\u00e1c musel ml\u010da\u0165, prosil v\u0161ak, aby mu spovedn\u00edk nap\u00edsal svoju mienku. Mn\u00edch to tak urobil a poslal spolo\u010dn\u00edkom zape\u010daten\u00fd l\u00edstok, v ktorom potvrdil svoj rozsudok. Ign\u00e1c tak napokon prijal funkciu gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho. Bolo to 19. apr\u00edla 1541 vo ve\u013ekono\u010dnej okt\u00e1ve. V rovnak\u00fd de\u0148 prijali d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozhodnutie, \u017ee 22. apr\u00edla, by mohli uskuto\u010dni\u0165 n\u00e1v\u0161tevu siedmych kostolov a v bazilike sv. Pavla za hradbami by urobili zlo\u017eenie svojich s\u013eubov, v zhode s bulou Jeho Sv\u00e4tosti.
\nNieko\u013eko vyjadren\u00ed prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov sv. Ign\u00e1ca o vo\u013ebe Ign\u00e1ca za gener\u00e1la: Pascasio Bro\u00ebt: \u201eV mene n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. Amen. Ja Pascasio Bro\u00ebt, vol\u00edm za predstaven\u00e9ho p\u00e1na Ign\u00e1ca z Loyoly. Pascasio.\u201c; Alfonso Salmer\u00f3n: \u201ePotom, \u010do som to zrelo premyslel, rob\u00edm vo\u013ebu a vyjadrujem sa v prospech p\u00e1na Ign\u00e1ca z Loyoly, ako najvy\u0161\u0161ieho hodnost\u00e1ra a superiora m\u00f4jho a celej Kongreg\u00e1cie, preto\u017ee on s m\u00fadros\u0165ou, ktor\u00fa prijal od Boha, rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom v\u0161etk\u00fdch n\u00e1s splodil v Kristovi a n\u00e1s k\u0155mil ako deti, tak teraz, ke\u010f ideme, t\u00fdm, \u017ee rastieme v Kristovi, s trval\u00fdm pokrmom poslu\u0161nosti, n\u00e1s bude vies\u0165 a sprev\u00e1dza\u0165 k hojn\u00fdm pastvin\u00e1m a\u017e do raja a k prame\u0148u \u017eivota.\u201c; Claudio Jayo: \u201eS\u00fadim, \u017ee mus\u00edm vybra\u0165, a tak\u00e9 je moje \u017eelanie, za gener\u00e1la Spolo\u010dnosti menom Je\u017ei\u0161, p\u00e1na Ign\u00e1ca, ktor\u00e9ho Boh n\u00e1m pred mnoh\u00fdmi rokmi dal za otca v\u0161etk\u00fdch…tak ja, posledn\u00fd z tejto Spolo\u010dnosti…ho vol\u00edm s ve\u013ek\u00fdm pokojom a celkom sa podd\u00e1vam do jeho poslu\u0161nosti.\u201c; Sim\u00f3n Rodrigues: \u201ePod\u013ea svetla, ktor\u00e9 ja nehodn\u00fd m\u00e1m, sa mi javilo, aby Ign\u00e1c bol ten, ktor\u00e9ho mus\u00edme zvoli\u0165 za predsedaj\u00faceho a rektora….\u201c; Pedro Fabro, ktor\u00fd bol v tom \u010dase v Nemecku: \u201eOh\u013eadom prv\u00e9ho gener\u00e1la, ktor\u00e9mu by sme museli da\u0165 s\u013eub poslu\u0161nosti, ja d\u00e1vam svoj hlas I\u00f1igovi, a v pr\u00edpade jeho smrti, majstrovi Franti\u0161kovi Xaversk\u00e9mu.\u201c (Worms, 27. december 1540)….
\nS\u013eub Ign\u00e1ca: \u201eJa, Ign\u00e1c z Loyoly, s\u013eubujem v\u0161emoh\u00facemu Bohu a najvy\u0161\u0161iemu pontifikovi, jeho vik\u00e1rovi na zemi, pred Najsv\u00e4tej\u0161ou Pannou M\u00e1riou a cel\u00fdm nebesk\u00fdm dvorom a v pr\u00edtomnosti Spolo\u010dnosti, ve\u010dn\u00fa chudobu, \u010distotu a poslu\u0161nos\u0165, pod\u013ea sp\u00f4sobu \u017eivota, ktor\u00fd je obsiahnut\u00fd v bule Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161a, n\u00e1\u0161ho P\u00e1na a v Kon\u0161tit\u00faci\u00e1ch, tak u\u017e vo vyhl\u00e1sen\u00fdch ako aj v t\u00fdch, ktor\u00e9 sa nesk\u00f4r vyhl\u00e1sia. A tie\u017e s\u013eubujem osobitn\u00fa poslu\u0161nos\u0165 najvy\u0161\u0161iemu pontifikovi, \u010do sa t\u00fdka misi\u00ed obsiahnut\u00fdch v rovnakej bule. Okrem toto s\u013eubujem zabezpe\u010di\u0165, aby deti boli po\u00fa\u010dan\u00e9 v kres\u0165anskej n\u00e1uke, v s\u00falade s rovnakou bulou a Kon\u0161tit\u00faciami.\u201c<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea C\u00e1ndido de Dalmases, El Padre maestro Ignacio, s. 134 -151; Ricardo Garcia Villoslada, San Ignacio de Loyola. Nueva biografia, s. 444 – 487; J. Rambla Blanch SJ, El peregrino. Autobiograf\u00eda de san Ignacio de Loyola, s. 99, sv. Ign\u00e1c o Sebe)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej Zalo\u017eeniu Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej predch\u00e1dzalo prenasledovanie prv\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov. Ign\u00e1c o tejto skuto\u010dnosti p\u00ed\u0161e: \u201ePotom n\u00e1s za\u010dali prenasledova\u0165 Mudarra a Barreda a roztrusovali re\u010di, \u017ee ja a moji spolo\u010dn\u00edci sme u\u0161li zo \u0160panielska, z Par\u00ed\u017ea a Ben\u00e1tok. Nakoniec v pr\u00edtomnosti guvern\u00e9ra a leg\u00e1ta, ktor\u00fd bol vtedy v R\u00edme, sa… \u010c\u00edta\u0165 viac »Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c z Loyoly \u2013 zrod Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,72,73,76,179,90,181,99,182,108,119,122,123,129,184,141,175,151,153,154,159],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1292"}],"collection":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1292"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1292\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1292"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1292"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1292"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}