{"id":1280,"date":"2011-12-21T18:02:30","date_gmt":"2011-12-21T17:02:30","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1280"},"modified":"2011-12-21T18:02:30","modified_gmt":"2011-12-21T17:02:30","slug":"sv-peter-kanizius-knaz-a-cirkevny-ucitel","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/12\/sv-peter-kanizius-knaz-a-cirkevny-ucitel\/","title":{"rendered":"Sv. Peter Kan\u00edzius, k\u0148az a cirkevn\u00fd u\u010dite\u013e"},"content":{"rendered":"

Sv. Peter Kan\u00edzius (1521\u20131597), k\u0148az a cirkevn\u00fd u\u010dite\u013e<\/strong><\/p>\n

V z\u00e1kladn\u00fdch dokumentoch jezuitskej rehole \u010d\u00edtame, \u017ee bola zalo\u017een\u00e1 na to, \u201eaby sa venovala najm\u00e4 obrane a \u0161\u00edreniu viery, duchovn\u00e9mu pokroku \u013eud\u00ed v kres\u0165anskom \u017eivote a v kres\u0165anskej n\u00e1uke\u2026\u201d (porov. Apo\u0161tolsk\u00fd list J\u00faliusa III. Exposcit debitum<\/em>, \u010d. 1). Tento cie\u013e reho\u013ea uskuto\u010d\u0148ovala hne\u010f od po\u010diatku v \u0161irokom rozsahu tak v kres\u0165anskej Eur\u00f3pe, ako aj vo vzdialen\u00fdch misi\u00e1ch. V Eur\u00f3pe sa v tom obdob\u00ed odohr\u00e1val dramatick\u00fd z\u00e1pas o z\u00e1kladn\u00e9 pravdy kres\u0165anskej viery a o z\u00e1kladn\u00e9 z\u00e1sady kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota medzi katol\u00edckou cirkvou a nov\u00fdmi protestantsk\u00fdmi hnutiami. D\u00f4le\u017eit\u00e9 etapy tohto z\u00e1pasu sa odohr\u00e1vali na p\u00f4de Nemecka a neodmyslite\u013ene sa sp\u00e1jaj\u00fa s osobou sv. Petra Kan\u00edzia.<\/p>\n

Sv. Peter Kan\u00edzius (Kanijs) poch\u00e1dzal z holandsk\u00e9ho mesta Nijmegenu, kde sa narodil 8. m\u00e1ja 1521. Jeho otec bol ve\u013emi vzdelan\u00fd a v\u00e1\u017een\u00fd; dev\u00e4\u0165kr\u00e1t ho zvolili za nijmegensk\u00e9ho starostu. Bol dvakr\u00e1t \u017eenat\u00fd. Z prv\u00e9ho man\u017eelstva mal tri deti, medzi ktor\u00fdmi bol Peter najstar\u0161\u00ed. V druhom man\u017eelstve sa mu narodilo \u010fal\u0161\u00edch osem det\u00ed, z ktor\u00fdch syn Teodorik nesk\u00f4r nasledoval Petra v reho\u013enom povolan\u00ed. Peter teda skoro stratil matku. No nevlastn\u00e1 matka sa k nemu i k dvom jeho sestr\u00e1m z prv\u00e9ho man\u017eelstva spr\u00e1vala tak, \u017ee mu na \u0148u ostali tie najlep\u0161ie spomienky. Okrem rodi\u010dovskej l\u00e1sky dostal Peter v rodnom dome aj dobr\u00fa n\u00e1bo\u017eensk\u00fa v\u00fdchovu a u\u017e v detskom veku prejavoval z\u00e1ujem o k\u0148azsk\u00e9 povolanie.<\/p>\n

Otec si v\u0161ak ne\u017eelal, aby sa jeho najstar\u0161\u00ed syn stal k\u0148azom. Peter bol rozumove ve\u013emi schopn\u00fd a otec mal pre\u0148ho napl\u00e1novan\u00fa skvel\u00fa svetsk\u00fa kari\u00e9ru. Synovi sa v\u0161ak napokon predsa len podarilo \u0161tudova\u0165 teol\u00f3giu, a to v Kol\u00edne nad R\u00fdnom. Peter str\u00e1vil na kol\u00ednskej univerzite celkove desa\u0165 rokov po\u010dn\u00fac rokom 1536. V\u00fdnimku tvoril \u0161kolsk\u00fd rok 1539\u20131540, po\u010das ktor\u00e9ho hos\u0165oval na louvainskej univerzite. Tam sa zozn\u00e1mil so skupinou u\u010den\u00fdch k\u0148azov, ktor\u00ed sp\u00e1jali holandsk\u00fd humanizmus s nemeckou mystikou a s pr\u00fadom duchovnej obnovy naz\u00fdvan\u00fdm \u201edevotio moderna\u201d \u2013 modern\u00e1 n\u00e1bo\u017enos\u0165.<\/p>\n

V r. 1540 dosiahol Peter akademick\u00fd titul magistra slobodn\u00fdch umen\u00ed. Pri \u010fal\u0161om \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie sa venoval i vedeckej pr\u00e1ci. Jej v\u00fdsledkom bolo vydanie dvoch zv\u00e4zkov diel cirkevn\u00fdch otcov Cyrila Alexandrijsk\u00e9ho a Leva Ve\u013ek\u00e9ho. Medzit\u00fdm sa Peter zozn\u00e1mil s jedn\u00fdm z prv\u00fdch jezuitov, Petrom Favrom, ktor\u00fd sa ist\u00fd \u010das zdr\u017eoval v Kol\u00edne. Peter si pod jeho veden\u00edm urobil 30-d\u0148ov\u00e9 duchovn\u00e9 cvi\u010denia a 8. m\u00e1ja 1543 bol prijat\u00fd do jezuitskej rehole. Kol\u00ednske arcibiskupstvo vtedy pre\u017e\u00edvalo ru\u0161n\u00e9 \u010dasy, lebo jeho s\u00eddeln\u00fd arcibiskup Hermann von Wied sa za\u010dal prikl\u00e1\u0148a\u0165 k protestantizmu. Peter Kan\u00edzius sa stal vodcom duchovenstva a veriacich, ktor\u00ed chceli osta\u0165 vern\u00ed Cirkvi. V roku 1545 sa trikr\u00e1t stretol s cis\u00e1rom Karolom V., ktor\u00e9mu vysvetlil v\u00e1\u017enos\u0165 situ\u00e1cie. Arcibiskup sa napokon musel vzda\u0165 svojej funkcie. Jedno Kan\u00edziovo stretnutie s cis\u00e1rom sa odohralo pri zasadan\u00ed r\u00ed\u0161skeho snemu vo Wormse. Na zasadan\u00ed bol pr\u00edtomn\u00fd aj augsbursk\u00fd kardin\u00e1l Otto Truchsess. Petrovo vyst\u00fapenie na\u0148ho tak zap\u00f4sobilo, \u017ee si ho zvolil za osobn\u00e9ho teol\u00f3ga na Tridentskom koncile, ktor\u00fd sa za\u010d\u00ednal pr\u00e1ve v tom roku. No Peter Kan\u00edzius musel najprv prija\u0165 k\u0148azsk\u00fa vysviacku. To sa stalo v lete 1546. Potom odcestoval na koncil. O rok nesk\u00f4r, ke\u010f boli preru\u0161en\u00e9 koncilov\u00e9 pr\u00e1ce, zasiahol do Kan\u00edziovho \u017eivota zakladate\u013e rehole Ign\u00e1c Loyolsk\u00fd. Povolal ho do R\u00edma, aby mu tam umo\u017enil d\u00f4kladn\u00fa reho\u013en\u00fa form\u00e1ciu. 26-ro\u010dn\u00fd k\u0148az a n\u00e1dejn\u00fd teol\u00f3g sa osved\u010dil ako pon\u00ed\u017een\u00fd a horliv\u00fd novic, ktor\u00fd tak ochotne nar\u00e1ba s metlou ako s perom. Medzit\u00fdm sa v Nemecku do\u017eadovali skor\u00e9ho n\u00e1vratu Petra Kan\u00edzia. Ale Ign\u00e1c Loyolsk\u00fd ho na jar 1548 namiesto na sever poslal na juh do novo- zalo\u017een\u00e9ho kol\u00e9gia v Messine, aby tam u\u010dil chlapcov latin\u010dinu. Peter posl\u00fachol bez najmen\u0161\u00edch n\u00e1mietok.<\/p>\n

Napokon v j\u00fali 1549 ho zakladate\u013e s kone\u010dnou platnos\u0165ou ur\u010dil pre nemeck\u00fa misiu. Cestou z Messiny sa Peter Kan\u00edzius zastavil v R\u00edme, kde zlo\u017eil sl\u00e1vnostn\u00e9 reho\u013en\u00e9 s\u013euby a prijal po\u017eehnanie od p\u00e1pe\u017ea Pavla III. N\u00e1dejn\u00fd apo\u0161tol Nemecka si uvedomoval v\u00e1\u017enos\u0165 svojho poslania a v \u00faprimnej modlitbe prosil o Bo\u017eiu pomoc a o pr\u00edhovor apo\u0161tolsk\u00fdch knie\u017eat Petra a Pavla. Boh odpovedal na jeho modlitbu mystick\u00fdmi z\u00e1\u017eitkami, ktor\u00e9 ve\u013emi posilnili mlad\u00e9ho mision\u00e1ra. Na \u010fal\u0161ej ceste do Nemecka sa Kan\u00edzius pod\u013ea direkt\u00edv predstaven\u00fdch zastavil e\u0161te v Bologni, kde mu tamoj\u0161ia univerzita udelila doktor\u00e1t teol\u00f3gie.
\n\u010eal\u0161ie tri desa\u0165ro\u010dia venoval Peter Kan\u00edzius v\u0161etky sily obnove Cirkvi v strednej Eur\u00f3pe. \u00da\u010dinkoval ako kazate\u013e, spovedn\u00edk, zakladate\u013e jezuitsk\u00fdch kl\u00e1\u0161torov a kol\u00e9gi\u00ed, poradca a d\u00f4vern\u00edk knie\u017eat vr\u00e1tane cis\u00e1ra Ferdinanda I., teol\u00f3g a poradca biskupov a p\u00e1pe\u017esk\u00fdch deleg\u00e1tov. Zakladanie reho\u013en\u00fdch domov a \u0161k\u00f4l v nepriazniv\u00fdch podmienkach v\u017edy vy\u017eadovalo jeho dlh\u0161iu osobn\u00fa \u00fa\u010das\u0165 a n\u00fatilo ho strieda\u0165 p\u00f4sobisk\u00e1. S\u00favislej\u0161ie sa zdr\u017eoval v Ingolstadte v Bavorsku (1549\u20131552), vo Viedni (1552\u20131554), v Prahe (1555\u20131556), v Augsburgu (1559\u20131566), v Innsbrucku a Mn\u00edchove (1571\u20131577). Medzit\u00fdm bol na cis\u00e1rovu \u017eiados\u0165 v rokoch 1554\u201355 administr\u00e1torom viedensk\u00e9ho arcibiskupstva. Od biskupskej hodnosti ho zachr\u00e1nil iba jeho taktn\u00fd, ale rozhodn\u00fd odpor a z\u00e1sahy gener\u00e1lneho predstaven\u00e9ho.<\/p>\n

Je neuverite\u013en\u00e9, \u010do v\u0161etko vykonal Kan\u00edzius za 30 rokov svojej plnej \u010dinnosti. A pritom to nebol iba such\u00fd organiz\u00e1tor, ktor\u00fd druh\u00fdch dirigoval, ale \u013eudsky bl\u00edzky k\u0148az, ktor\u00fd sa st\u00fdkal s in\u00fdmi v duchu nefal\u0161ovan\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho bratstva. Vidno to zrete\u013ene z bohatej kore\u0161pondencie s rozli\u010dn\u00fdmi predstavite\u013emi verejn\u00e9ho a cirkevn\u00e9ho \u017eivota. Kardin\u00e1l Truchsess ho v listoch d\u00f4sledne oslovoval \u201em\u00f4j najmilovanej\u0161\u00ed brat\u201d. Kr\u00e1\u013eovsk\u00fd tajomn\u00edk Fredericus Staphylus z Nisy mu v liste z j\u00fana 1556 p\u00edsal: \u201eNi\u010d si ne\u017eiadam v\u00e4\u010d\u0161mi, m\u00f4j Kan\u00edzius, ako sa s tebou osobne pozhov\u00e1ra\u0165\u2026\u201d Po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd tajomn\u00edk Dr. Martin Cromer kon\u010dil list z j\u00fala 1556 slovami: \u201eToto ti, Kan\u00edzius, p\u00ed\u0161em s l\u00e1skou a famili\u00e1rnou bezprostrednos\u0165ou, ke\u010f\u017ee mi nie je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 sa s tebou a pozhov\u00e1ra\u0165 sa s tebou osobne\u2026\u201d A warmijsk\u00fd kardin\u00e1l Stanislav Hosius, ktor\u00fd po\u010dul o Kan\u00edziovi od in\u00fdch vplyvn\u00fdch os\u00f4b, mu v liste z m\u00e1ja 1555 adresoval tieto slov\u00e1: \u201eHoci som \u0165a osobne nepoznal, nem\u00f4\u017eem \u0165a nehodnoti\u0165 vysoko, lebo m\u00e1m o tebe svedectvo d\u00f4veryhodn\u00fdch \u013eud\u00ed. Kie\u017e by som mohol ma\u0165 niektor\u00fdch z tej Spolo\u010dnosti, z ktorej si aj ty! Tak\u00e9ho, ak\u00fd si ty, nem\u00f4\u017eem \u00fafa\u0165, ale bol by som spokojn\u00fd s niek\u00fdm, kto sa ti aspo\u0148 ve\u013emi bl\u00ed\u017ei\u2026 Boh \u0165a opatruj, najdrah\u0161\u00ed brat v Kristovi, ktor\u00e9ho ve\u013emi pros aj za m\u0148a!\u201d<\/p>\n

Zachovan\u00e9 listy vyd\u00e1vaj\u00fa v\u00fdre\u010dn\u00e9 svedectvo aj o \u017eivote a p\u00f4soben\u00ed Petra Kan\u00edzia. Tak spomenut\u00fd F. Staphylus o \u0148om p\u00edsal kardin\u00e1lovi Hosiovi v liste z febru\u00e1ra 1555: \u201eTento mu\u017e, ako je ve\u013emi u\u010den\u00fd, tak je aj ve\u013ek\u00fd sv\u00e4tos\u0165ou svojho \u017eivota. Preto je schopn\u00fd pom\u00e1ha\u0165 Cirkvi svojou u\u010denos\u0165ou a pr\u00edkladom svojho \u017eivota dv\u00edha\u0165 slab\u0161\u00edch\u2026\u201d Prv\u00fd rektor pra\u017esk\u00e9ho kol\u00e9gia P. Ursmarus Goisson (Belgi\u010dan) v p\u00edsomnej spr\u00e1ve do R\u00edma v j\u00fali 1556 okrem in\u00e9ho uviedol: \u201eP. Kan\u00edzius k\u00e1\u017ee ka\u017ed\u00fa nede\u013eu a sviatok na pra\u017eskom hrade na ve\u013ek\u00fa spokojnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch, najm\u00e4 Jeho v\u00fdsosti arcivojvodu (Ferdinanda, syna cis\u00e1ra Ferdinanda I.), ktor\u00fd vo\u010di nemu prechov\u00e1va ve\u013ek\u00fa n\u00e1klonnos\u0165. Podobne aj in\u00ed na\u0161i priatelia, vzne\u0161en\u00ed p\u00e1ni, prel\u00e1ti a \u0161\u013eachtici aj s katol\u00edckym \u013eudom. V\u0161etci obdivuj\u00fa jeho u\u010denos\u0165, no popritom je mil\u00e9 sa s n\u00edm zhov\u00e1ra\u0165; vie sa v\u0161etk\u00fdm prisp\u00f4sobi\u0165 viac, ako by sa dalo myslie\u0165 alebo poveda\u0165. Pre v\u00fdre\u010dnos\u0165 spojen\u00fa s u\u010denos\u0165ou, pre rozv\u00e1\u017enos\u0165 spojen\u00fa s v\u013e\u00fadnos\u0165ou a tie\u017e pre dobr\u00fd \u017eivot sa mi zd\u00e1, \u017ee je predur\u010den\u00fd ve\u013ea pom\u00f4c\u0165 Nemecku\u2026\u201d \u010eal\u0161\u00ed jezuita zo za\u010d\u00ednaj\u00faceho pra\u017esk\u00e9ho kol\u00e9gia, magister Peter Sylvius, takisto spomenul v liste do R\u00edma P. Kan\u00edzia: \u201eTieto seversk\u00e9 krajiny podivuhodne uctievaj\u00fa n\u00e1\u0161ho p\u00e1tra provinci\u00e1la Kan\u00edzia. Maj\u00fa ho v l\u00e1ske nielen katol\u00edci, ale aj husiti a in\u00ed heretici, dokonca aj \u017didia. Hoci strojcov zla mrz\u00ed, \u017ee sa v Nemecku to\u013eko rob\u00ed na jeho radu\u2026\u201d<\/p>\n

Ved\u00faci nepriatelia katol\u00edckej cirkvi a ich propagandisti zneva\u017eovali Kan\u00edzia a o\u010dier\u0148ovali ho, ako sa len dalo. Nimi vyprodukovan\u00e1 literat\u00fara aspo\u0148 s\u010dasti zapr\u00ed\u010dinila nespr\u00e1vne hodnotenie Kan\u00edziovej osobnosti v neskor\u0161\u00edch \u010dasoch. Ale t\u00ed nekatol\u00edci, \u010do s n\u00edm pri\u0161li do styku, sa spr\u00e1vali vo\u010di nemu a vyjadrovali sa o \u0148om s re\u0161pektom. Vyc\u00edtili \u00factu a l\u00e1sku, ktor\u00fa k nim prechov\u00e1val aj napriek rozdielnym n\u00e1h\u013eadom. Kan\u00edzius sa ani v najprudkej\u0161\u00edch debat\u00e1ch nezn\u00ed\u017eil k zneva\u017eovaniu protivn\u00edka a k hrub\u00fdm sp\u00f4sobom, ak\u00e9 sa \u010dasto pou\u017e\u00edvali v tom obdob\u00ed. A tento postoj odpor\u00fa\u010dal aj in\u00fdm. Tak v liste posielanom vo febru\u00e1ri 1557 dilingensk\u00e9mu teol\u00f3govi Viliamovi Lindanovi p\u00edsal: \u201eV tvojich knih\u00e1ch sa d\u00e1 ve\u013ea poveda\u0165 m\u00e4k\u0161ie, najm\u00e4 tam, kde rob\u00ed\u0161 nar\u00e1\u017eky na Kalv\u00ednovo meno\u2026 Tak\u00e9to floskuly s\u00fa primeran\u00e9 re\u010dn\u00edkom, ale nie teol\u00f3gom t\u00fdchto \u010dias. T\u00fdmito liekmi neuzdrav\u00edme chor\u00fdch, ale naopak, urob\u00edme ich e\u0161te nevylie\u010dite\u013enej\u0161\u00edmi. Pravdu treba br\u00e1ni\u0165 so srdcom, zrelo a triezvo\u2026\u201d<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fdm prostriedkom katol\u00edckej obnovy bola v\u00fdchova mladej inteligencie. Preto jezuiti zakladali kol\u00e9gi\u00e1, t. j. stredn\u00e9 a vysok\u00e9 \u0161koly spojen\u00e9 s intern\u00e1tmi. V\u00fdchova v intern\u00e1toch a vyu\u010dovanie v \u0161kol\u00e1ch mali ve\u013emi dobr\u00fa \u00farove\u0148. Kan\u00edzius uviedol do \u017eivota kol\u00e9gi\u00e1 vo Viedni, v Prahe, Ingolstadte, Mn\u00edchove, Innsbrucku, Dillingene a Fribourgu. Na podnet ostrihomsk\u00e9ho arcibiskupa Mikul\u00e1\u0161a Ol\u00e1ha sa zaoberal u\u017e v r. 1554 aj zalo\u017een\u00edm kol\u00e9gia v Trnave. Ale toto podujatie sa podarilo uskuto\u010dni\u0165 a\u017e v r. 1561 predstaven\u00e9mu viedensk\u00fdch jezuitov P. Vitoriovi. P. Kan\u00edzius bol vtedy provinci\u00e1lom a jeho synovec Teodorik (treba ho odl\u00ed\u0161i\u0165 od nevlastn\u00e9ho Petrovho brata Teodorika) patril medzi prv\u00fdch troch trnavsk\u00fdch jezuitov.<\/p>\n

Medzit\u00fdm v j\u00fani 1556 ustanovil sv. Ign\u00e1c hornonemeck\u00fa jezuitsk\u00fa provinciu, do ktorej patrilo Bavorsko, Rak\u00fasko, \u010cechy a Uhorsko, teda aj Slovensko. P\u00e1tra Petra Kan\u00edzia vymenoval za prv\u00e9ho provinci\u00e1lneho predstaven\u00e9ho. To znamenalo \u010fal\u0161iu pr\u00e1cu a najm\u00e4 zodpovednos\u0165 za v\u0161etko dobr\u00e9 a zl\u00e9, \u010do s\u00faviselo s \u010dinnos\u0165ou jezuitov v tejto \u010dasti Eur\u00f3py. A t\u00fato zodpovednos\u0165 mu s\u0165a\u017eovali nielen nepriatelia, ale aj pr\u00edli\u0161 n\u00e1ro\u010dn\u00ed dobrodinci a nie na poslednom mieste vlastn\u00ed spolubratia, z ktor\u00fdch viacer\u00ed neobst\u00e1li v \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach. P\u00e1ter Kan\u00edzius bol hornonemeck\u00fdm provinci\u00e1lom trin\u00e1s\u0165 rokov. Medzi\u010dasom, 1. augusta 1563, sa od hornonemeckej oddelila rak\u00faska provincia, do ktorej patrilo Rak\u00fasko, \u010cechy a Uhorsko.<\/p>\n

Popri to\u013ekej rozli\u010dnej pr\u00e1ci na\u0161iel Peter Kan\u00edzius e\u0161te \u010das na spisovate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165. Predov\u0161etk\u00fdm sa usiloval zostavi\u0165 tla\u010den\u00e9 pr\u00edru\u010dky, ktor\u00e9 by vyhovovali pastora\u010dn\u00fdm potreb\u00e1m a pom\u00e1hali by odstr\u00e1ni\u0165 katastrof\u00e1lnu n\u00e1bo\u017eensk\u00fa nevedomos\u0165. Vznikli tak jeho tri ch\u00fdre\u010dn\u00e9 katechizmy. V r. 1555 vy\u0161iel vo Viedni Ve\u013ek\u00fd katechizmus (Summa doctrinae christianae), ktor\u00fd bol ur\u010den\u00fd pre k\u0148azov a vzdelan\u00fdch laikov, \u010falej v r. 1556 bol vydan\u00fd v Ingolstadte tzv. Najmen\u0161\u00ed katechizmus s kr\u00e1tkymi modlitbami pre jednoduch\u00fdch \u013eud\u00ed, a napokon v r. 1558 vy\u0161iel v Kol\u00edne nad R\u00fdnom stredn\u00fd. Jeho n\u00e1zov v\u0161ak bol Mal\u00fd katol\u00edcky katechizmus. Ako doplnok k ve\u013ek\u00e9mu katechizmu vydal P. Kan\u00edzius spolu s Holan\u010fanom Petrom Buysom zbierku cit\u00e1tov zo Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, cirkevn\u00fdch otcov a koncilov, na ktor\u00e9 boli v katechizme iba kr\u00e1tke odkazy.<\/p>\n

Katechizmy pod\u00e1vali preh\u013eadne a jasne vo forme ot\u00e1zok a odpoved\u00ed kres\u0165ansk\u00fa n\u00e1uku. Pri vyu\u010dovan\u00ed n\u00e1bo\u017eenstva a v pastor\u00e1cii vykonali neocenite\u013en\u00e9 slu\u017eby. O ich hodnote nepriamo sved\u010d\u00ed skuto\u010dnos\u0165, \u017ee e\u0161te za Kan\u00edziovho \u017eivota boli prelo\u017een\u00e9 do 12 re\u010d\u00ed a dosiahli 200 vydan\u00ed. \u00daspe\u0161n\u00e9 boli aj jeho modlitebn\u00e9 knihy pre \u0161tudentov (1556) a pre \u0161ir\u0161\u00ed okruh veriacich (Manuale Catholicorum v r. 1587).<\/p>\n

Na \u017eiados\u0165 p\u00e1pe\u017ea Pia V. sa Peter Kan\u00edzius podujal vypracova\u0165 obrann\u00e9 spisy, ktor\u00e9 mali by\u0165 odpove\u010fou na protestantsk\u00e9 vysvet\u013eovanie cirkevn\u00fdch dej\u00edn, obsiahnut\u00e9 v diele naz\u00fdvanom Magdebursk\u00e9 centurie. Kan\u00edzius sa venoval tejto \u00falohe s \u00fazkostlivou d\u00f4kladnos\u0165ou. V r. 1571 skon\u010dil prv\u00fd zv\u00e4zok o pok\u00e1n\u00ed a ospravodliven\u00ed. Nazval ho pod\u013ea J\u00e1na Krstite\u013ea De Johanne Baptista. O \u0161es\u0165 rokov nesk\u00f4r vydal obsiahlej\u0161\u00ed spis o mari\u00e1nskej \u00facte. V \u010fal\u0161ej pr\u00e1ci mu zabr\u00e1nil jeho n\u00e1stupca v provinci\u00e1lskom \u00farade Paul Hoffaeus, ktor\u00e9mu sa zdala Kan\u00edziova pedantn\u00e1 a vy\u010derp\u00e1vaj\u00faca pr\u00e1ca neprimeran\u00e1 \u00faloh\u00e1m nemeckej jezuitskej provincie. Preto \u017eiadal a dosiahol v R\u00edme odvolanie \u010fal\u0161ej Kan\u00edziovej pr\u00e1ce v tomto smere.<\/p>\n

Z ostatn\u00fdch Kan\u00edziov\u00fdch spisov mo\u017eno spomen\u00fa\u0165 jeho Vyznania (1570), dva zv\u00e4zky k\u00e1zn\u00ed, \u017eivotopisy sv\u00e4t\u00fdch a na konci \u017eivota Duchovn\u00fd testament (1596). Vyznania a Duchovn\u00fd testament potvrdili to, \u010do mnoh\u00ed vyc\u00edtili pri styku s Kan\u00edziom, \u017ee toti\u017e tento apo\u0161tol Nemecka nebol iba mu\u017eom \u010dinu, ale aj mu\u017eom obdivuhodne hlbokej viery a modlitby.
\nV roku 1580 ho nov\u00fd nemeck\u00fd provinci\u00e1l poslal do \u0161vaj\u010diarskeho Fribourgu, aby tam dokon\u010dil vybudovanie nov\u00e9ho kol\u00e9gia. Bolo to vlastne jeho odtisnutie na ved\u013eaj\u0161iu ko\u013eaj, zapr\u00ed\u010dinen\u00e9 z ve\u013ekej \u010dasti rozdielnymi n\u00e1h\u013eadmi Petra Kan\u00edzia a Pavla Hoffaea na niektor\u00e9 v\u00e1\u017ene ot\u00e1zky.<\/p>\n

Ale Kan\u00edzius v duchu reho\u013enej poslu\u0161nosti prijal rozhodnutie svojho mlad\u0161ieho predstaven\u00e9ho a bez prejavu nev\u00f4le sa odobral do kol\u00e9gia sv. Michala vo Fribourgu, kde str\u00e1vil posledn\u00fdch 17 rokov \u017eivota ako kazate\u013e a spisovate\u013e. Zomrel 21. decembra 1597. Pochovali ho v kostole sv. Michala vo Fribourgu.<\/p>\n

Napriek v\u0161etkej Kan\u00edziovej ve\u013ekosti a napriek \u00facte, ktor\u00fa mu katol\u00edci nemeckej oblasti prejavovali za \u017eivota i po smrti, proces jeho blahore\u010denia, ktor\u00fd sa za\u010dal hne\u010f po jeho smrti, trval takmer tri st\u00e1ro\u010dia. Prispeli k tomu jednak ob\u010dianske a tureck\u00e9 vojny, ako aj n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 nepokoje v strednej Eur\u00f3pe, \u010falej zru\u0161enie jezuitov v r. 1773 a nie na poslednom mieste skreslen\u00e9 predstavovanie jeho osobnosti v protikatol\u00edckych a s\u010dasti aj v katol\u00edckych publik\u00e1ci\u00e1ch. A\u017e v 19. storo\u010d\u00ed boli spr\u00edstupnen\u00e9 v plnom rozsahu a vyhodnoten\u00e9 historick\u00e9 dokumenty, ktor\u00e9 umo\u017enili lep\u0161ie pozna\u0165 a spravodlivej\u0161ie pos\u00fadi\u0165 Kan\u00edziovu osobu. P\u00e1pe\u017e Pius IX. vyhl\u00e1sil r. 1864 Petra Kan\u00edzia za blahoslaven\u00e9ho a Pius XI. v r. 1925 za sv\u00e4t\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 mu udelil titul cirkevn\u00e9ho u\u010dite\u013ea.<\/p>\n

Vo v\u0161eobecnom cirkevnom kalend\u00e1ri pripad\u00e1 spomienka sv. Petra Kan\u00edzia na v\u00fdro\u010dit\u00fd de\u0148 jeho smrti, t. j. na 21. december. No v jezuitskej reholi sa sl\u00e1vi 27. apr\u00edla. \u0160vaj\u010diarsky cirkevn\u00fd historik Hubert Jedin hodnotil sv. Petra Kan\u00edzia a jeho obdobie takto: \u201eBolo dos\u0165 lek\u00e1rov, \u010do st\u00e1li pri posteli chorej Cirkvi v Nemecku a vedeli poveda\u0165, \u010do pacientovi ch\u00fdba. Jestvovali desiatky reformn\u00fdch dobrozdan\u00ed, \u010do predkladali n\u00e1vrhy na zlep\u0161enie cirkevn\u00fdch pomerov. Teda nech\u00fdbala diagn\u00f3za, ale ch\u00fdbala lie\u010dba. Bolo potrebn\u00e9 nasadenie celej osobnosti, boli potrebn\u00ed prav\u00ed apo\u0161toli, ktor\u00ed by vyviedli Cirkev z hrozivej tiesne. A zd\u00e1 sa mi, \u017ee pr\u00e1ve v tomto bezv\u00fdhradnom nasaden\u00ed celej osobnosti spo\u010d\u00edva Kan\u00edziova ve\u013ekos\u0165, jeho hrdinstvo a napokon aj jeho sv\u00e4tos\u0165.\u201d<\/p>\n

(spracovan\u00e9 z knihy od p\u00e1tra Rajmunda Ondru\u0161a SJ,\u00a0 Sv\u00e4t\u00ed a blahoslaven\u00ed jezuitskej rehole<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sv. Peter Kan\u00edzius (1521\u20131597), k\u0148az a cirkevn\u00fd u\u010dite\u013e V z\u00e1kladn\u00fdch dokumentoch jezuitskej rehole \u010d\u00edtame, \u017ee bola zalo\u017een\u00e1 na to, \u201eaby sa venovala najm\u00e4 obrane a \u0161\u00edreniu viery, duchovn\u00e9mu pokroku \u013eud\u00ed v kres\u0165anskom \u017eivote a v kres\u0165anskej n\u00e1uke\u2026\u201d (porov. Apo\u0161tolsk\u00fd list J\u00faliusa III. Exposcit debitum, \u010d. 1). Tento cie\u013e reho\u013ea uskuto\u010d\u0148ovala hne\u010f od po\u010diatku v \u0161irokom… \u010c\u00edta\u0165 viac »Sv. Peter Kan\u00edzius, k\u0148az a cirkevn\u00fd u\u010dite\u013e<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[27],"tags":[75,95,108,118,122,174,175,177,154],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1280"}],"collection":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1280"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1280\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1280"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1280"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1280"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}