{"id":1258,"date":"2011-12-11T18:00:55","date_gmt":"2011-12-11T18:00:55","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1258"},"modified":"2011-12-11T18:00:55","modified_gmt":"2011-12-11T18:00:55","slug":"evanjeliovy-zivot-sv-ignaca-v-taliansku","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/12\/evanjeliovy-zivot-sv-ignaca-v-taliansku\/","title":{"rendered":"Evanjeliov\u00fd \u017eivot sv. Ign\u00e1ca v Taliansku"},"content":{"rendered":"

Evanjeliov\u00fd \u017eivot sv. Ign\u00e1ca v\u00a0Taliansku <\/strong><\/p>\n

Posledn\u00fd de\u0148 v\u00a0roku, v decembri 1535, Ign\u00e1c u\u017e bol v\u00a0Ben\u00e1tkach. Od janu\u00e1ra 1536 sa Ign\u00e1c chcel s\u00fakromne celkom zasv\u00e4ti\u0165 \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie a\u00a0venova\u0165 sa apo\u0161tolskej \u010dinnosti. Za kr\u00e1tky \u010das sa tam stretol s\u00a0mnoh\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi osobnos\u0165ami: \u201eV Ben\u00e1tkach v tej dobe som sa zamestn\u00e1val d\u00e1van\u00edm duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed a in\u00fdmi duchovn\u00fdmi rozhovormi. Najv\u00fdzna\u010dnej\u0161\u00edmi osobnos\u0165ami, ktor\u00fdm som dal duchovn\u00e9 cvi\u010denia boli: magister Peter Contarini a magister Ga\u0161par de Doctis, jeden \u0160paniel menom Rozas. Bol tam aj in\u00fd \u0160paniel, ktor\u00fd sa volal bakal\u00e1r Hozes; a tento sa \u010dasto st\u00fdkal so mnou a aj s biskupom z Cette. Hoci aj ukazoval tro\u0161ku n\u00e1klonnosti urobi\u0165 si cvi\u010denia, predsa to nepreviedol do praxe. Kone\u010dne sa v\u0161ak rozhodol pusti\u0165 sa do nich a urobi\u0165 si ich. Po troch alebo \u0161tyroch d\u0148och, ke\u010f si ich u\u017e urobil, otvoril mi svoje vn\u00fatro a zd\u00f4veril sa mi, \u017ee m\u00e1 obavu, \u010di sa v cvi\u010deniach nenau\u010d\u00ed nejak\u00fa zl\u00fa n\u00e1uku, ako mu to ktosi povedal. Preto si priniesol so sebou nejak\u00e9 knihy, aby ich mal poruke, keby ho niekto chcel oklama\u0165. Z duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed mal ve\u013ek\u00fd osoh a nakoniec sa rozhodol, \u017ee bude nasledova\u0165 m\u00f4j \u017eivot. On bol prv\u00fd zo spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00fd zomrel.\u201c (Autobiografia<\/em> 92)<\/p>\n

\u017delanie venova\u0165 sa \u0161t\u00fadiu vych\u00e1dzalo z\u00a0toho, \u017ee si chcel skompletizova\u0165 a\u00a0doplni\u0165 svoje par\u00ed\u017eske \u0161t\u00fadi\u00e1. Preto si zo sebou priniesol\u00a0 aj knihy, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edval v\u00a0Par\u00ed\u017ei: niektor\u00e9 koment\u00e1re k \u201esentenci\u00e1m Petra Lombardsk\u00e9ho\u201c, ktor\u00fa mu odpor\u00fa\u010dali dominik\u00e1ni. \u010ealej to boli najm\u00e4 diela z\u00a0patristiky: sv. August\u00edn, sv. Ambr\u00f3z, sv. Hieronym, sv. Cypri\u00e1n, a\u00a0in\u00ed. Ign\u00e1c bol rozhodnut\u00fd \u0161tudova\u0165 a\u017e do pr\u00edchodu svojich spolo\u010dn\u00edkov z\u00a0Par\u00ed\u017ea a\u00a0potom sa mali v\u0161etci venova\u0165 apo\u0161tol\u00e1tu. Ign\u00e1covi v\u00a0tom \u010dase nech\u00fdbali ani peniaze. Isabel Roserov\u00e1 mu s\u013e\u00fabila e\u0161te v\u00a0Barcelone, \u017ee zabezpe\u010d\u00ed v\u0161etko, a\u017e k\u00fdm neskon\u010d\u00ed svoje \u0161t\u00fadi\u00e1. Peniaze mu na \u0161t\u00fadium mu pri\u0161li taktie\u017e od Jaimeho Cassador. Po\u010das p\u00f4stu ne\u0161tudoval, venoval sa duchovn\u00fdm rozhovorom a\u00a0d\u00e1vaniu duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed. Ako o\u00a0to uv\u00e1dza u\u017e v\u00a0spomenutej Autobiografii<\/em>.<\/p>\n

Stretnutie spolo\u010dn\u00edkov sv. Ign\u00e1ca<\/strong><\/p>\n

Spolo\u010dn\u00edci sv. Ign\u00e1ca vyrazili z\u00a0Par\u00ed\u017ea 15. novembra 1536. Boli rozdelen\u00ed na dve skupiny a\u00a0to z\u00a0d\u00f4vodu vojny. Ke\u010f prech\u00e1dzali cez franc\u00fazske \u00fazemie, preto\u017ee boli poddan\u00fdmi Karla V, mnoh\u00ed museli skr\u00fdva\u0165 svoju identitu n\u00e1rodnosti. Preto, ke\u010f potrebovali nejak\u00e9 inform\u00e1cie, hovorili iba t\u00ed, \u010do dobre poznali franc\u00fazsky. Ak sa ich p\u00fdtali, kto s\u00fa a\u00a0kam id\u00fa, odpovedali jednoducho, \u017ee s\u00fa \u0161tudenti z\u00a0Par\u00ed\u017ea, ktor\u00ed putuj\u00fa do p\u00fatnick\u00e9ho miesta Nancy. Po\u010das cesty cel\u00fa svoju n\u00e1dej vlo\u017eili do r\u00fak Boha, v\u00a0tichosti sa modlili, spievali \u017ealmy a\u00a0viedli duchovn\u00e9 rozhovory. Fabro, Jayo a\u00a0Bro\u00ebt sl\u00fa\u017eili sv. om\u0161e, preto\u017ee u\u017e boli k\u0148azmi. La\u00ednez p\u00ed\u0161e: \u201e\u010co sa t\u00fdka jedla, jedli sme dostato\u010dne, sk\u00f4r v\u0161ak menej ako viac.\u201c Po\u010das putovania vyu\u017e\u00edvali ka\u017ed\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby hovorili o\u00a0Bohu a\u00a0br\u00e1nili vieru. Ign\u00e1covi spolo\u010dn\u00edci pri\u0161li po dlhej a\u00a0\u0165a\u017ekej ceste do Ben\u00e1tok 8. janu\u00e1ra 1537. Cesta trvala 54 dn\u00ed. V\u00a0Ben\u00e1tkach ich ve\u013emi milo prijal Ign\u00e1c. Ubytovanie na\u0161li v\u00a0dvoch nemocniciach: sv. J\u00e1na a\u00a0Pavla a\u00a0v\u00a0nemocnici pre nevylie\u010dite\u013en\u00fdch: \u201eDev\u00e4\u0165 spolo\u010dn\u00edkov pri\u0161lo do Ben\u00e1tok za\u010diatkom roku 1537. Tam sa porozde\u013eovali, aby posluhovali v r\u00f4znych nemocniciach.\u201c (Autobiografia<\/em> 93)<\/p>\n

V\u00a0nemocniciach sa s\u00a0ve\u013ekou starostlivos\u0165ou venovali chor\u00fdm. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom o\u010dak\u00e1vali pr\u00edchod Ve\u013ekej noci, \u010das ur\u010den\u00fd na to, aby i\u0161li do R\u00edma po\u017eiada\u0165 o\u00a0povolenie putova\u0165 do Sv\u00e4tej Zeme: \u201ePo dvoch alebo troch mesiacoch sme sa v\u0161etci vybrali do R\u00edma \u017eiada\u0165 po\u017eehnanie na cestu do Jeruzalema. Ja som tam v\u0161ak ne\u0161iel kv\u00f4li doktorovi Ortizovi a nov\u00e9mu teat\u00ednskemu kardin\u00e1lovi. Spolo\u010dn\u00edci sa vr\u00e1tili z R\u00edma s pouk\u00e1\u017ekou na 200 alebo 300 skudov, ktor\u00fa dostali ako almu\u017enu na cestu do Jeruzalema; nechceli ich v\u0161ak in\u00e1\u010d prija\u0165 ne\u017e v pouk\u00e1\u017ekach. Neskor\u0161ie, ke\u010f\u017ee nemohli vycestova\u0165 do Jeruzalema, vr\u00e1tili ich t\u00fdm, od ktor\u00fdch ich dostali. Spolo\u010dn\u00edci sa vr\u00e1tili do Ben\u00e1tok tak\u00fdm ist\u00fdm sp\u00f4sobom, ako tam odi\u0161li, toti\u017e pe\u0161o a \u017eobraj\u00fac, rozdelen\u00ed na tri skupiny, a to tak, \u017ee \u010dlenovia skupiny v\u017edy boli z rozli\u010dn\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed.\u201c (Autobiografia<\/em> 94) Ako Ign\u00e1c uv\u00e1dza vo svojej Autobiografii<\/em>, ne\u0161iel preto, lebo mal obavy z\u00a0\u0165a\u017ekost\u00ed, ktor\u00e9 by mu mohli robi\u0165 jeho nepriatelia. Ign\u00e1covi spolo\u010dn\u00edci tak vst\u00fapili do R\u00edma 25. marca 1537. Ubytovanie si na\u0161li op\u00e4\u0165 v\u00a0nemocniciach. Zauj\u00edmavos\u0165ou bolo, \u017ee doktor Ortiz, ktor\u00e9ho sa Ign\u00e1c tak ob\u00e1val, bol ten, ktor\u00fd im pomohol v\u00a0R\u00edme. Vymohol im audienciu u\u00a0p\u00e1pe\u017ea Pavla III, ktor\u00fd im dal nakoniec nielen povolanie aj ale peniaze na ceste a\u00a0e\u0161te k\u00a0tomu dovolenie pre k\u0148azov, aby mohli spoveda\u0165 po\u010das putovania. Pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee p\u00e1pe\u017e Pavol III bol nad\u0161en\u00fd z\u00a0ich vzdelanosti, najm\u00e4 \u010do sa t\u00fdka teologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed a\u00a0discipl\u00edn a\u00a0dovolil im, aby si po\u017eiadali o\u00a0\u010doko\u013evek. Spolo\u010dn\u00edci sv. Ign\u00e1ca \u017eiadali dve veci: o\u00a0po\u017eehnanie a\u00a0o\u00a0povolanie \u00eds\u0165 do Jeruzalema.<\/p>\n

Vysviacky<\/strong><\/p>\n

Po n\u00e1vrate z\u00a0R\u00edma do Ben\u00e1tok \u010dakali na mo\u017enos\u0165 vycestova\u0165 do Sv\u00e4tej zeme. Prvou vecou, ktor\u00fa zam\u00fd\u0161\u013eali bolo k\u0148azsk\u00e9 sv\u00e4tenie: \u201eV Ben\u00e1tkach boli vysv\u00e4ten\u00ed za k\u0148azov t\u00ed, ktor\u00ed e\u0161te neboli k\u0148azmi; povolenie im dal vtedaj\u0161\u00ed nuncius v Ben\u00e1tkach Verallo, ktor\u00fd sa neskor\u0161ie stal kardin\u00e1lom. Dali sa vysv\u00e4ti\u0165 \u201ead titulum paupertatis\u201c; v\u0161etci zlo\u017eili s\u013eub \u010distoty a chudoby.\u201c (Autobiografia<\/em> 93). Pre t\u00fato slu\u017ebu sa im pon\u00fakli dvaja biskupi: p\u00e1pe\u017esk\u00fd leg\u00e1t v\u00a0Ben\u00e1tkach, Jer\u00f3nimo Verallo a\u00a0biskup z\u00a0Arbe, Vicente Nigusanti. Pr\u00e1ve tento biskup im udelil k\u0148azsk\u00e9 sv\u00e4tenie. Vysv\u00e4ten\u00ed boli siedmi: Ign\u00e1c, Bobaidlla, Codure, Javier, La\u00ednez, Rodrigues a\u00a0Salmeron. Poriadok cel\u00e9ho priebehu a\u017e po k\u0148azsk\u00fa vysviacku bol nasledovn\u00fd: sk\u00f4r ako prijali vysviacku, v\u0161etci urobili z\u00a0vlastnej iniciat\u00edvy s\u013eub chudoby a\u00a0\u010distoty a\u00a0to do r\u00fak p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho leg\u00e1ta Veralliho. Potom 10. j\u00fana prijali ni\u017e\u0161ie sv\u00e4tenie, 15. j\u00fana prijali subdiakon\u00e1t, 17. j\u00fana diakon\u00e1t a\u00a024. j\u00fana k\u0148azsk\u00fa vysviacku.<\/p>\n

\u010cakanie na lo\u010f do Sv\u00e4tej zeme<\/strong><\/p>\n

Dvan\u00e1sti spolo\u010dn\u00edci sa od p\u00e1pe\u017ea dozvedeli, \u017ee ich p\u00fa\u0165 do Sv\u00e4tej zeme sa pre nepokoje \u0165a\u017eko uskuto\u010dn\u00ed. Koncom r. 1536 Turci uzavreli s franc\u00fazskym kr\u00e1\u013eom Franti\u0161kom I. dohodu. V m\u00e1ji 1537 Taliansko ohrozovalo siln\u00e9 lo\u010fstvo, ktor\u00e9 22. j\u00fala bolo porazen\u00e9 cis\u00e1rskym a p\u00e1pe\u017esk\u00fdm lo\u010fstvom pod veden\u00edm sl\u00e1vneho Andrea Doriu. Hoci medzi Ben\u00e1tskom a Tureckom nebola vojna, predsa bolo nebezpe\u010dn\u00e9 posiela\u0165 lode s p\u00fatnikmi do Sv\u00e4tej zeme. Ign\u00e1c p\u00ed\u0161e. \u201eV tom roku sa lode neplavili na V\u00fdchod, lebo Ben\u00e1t\u010dania preru\u0161ili styky s Turkami.\u201c (Autobiografia<\/em> 94) Potom dod\u00e1va: \u201eKe\u010f sme teda videli, \u017ee mo\u017enos\u0165 odcestova\u0165 sa od\u010fa\u013eovala, rozi\u0161li sme sa po ben\u00e1tskom okol\u00ed s \u00famyslom vy\u010dka\u0165 rok, ako sme sa dohodli \u2014 keby sa n\u00e1m za ten rok nenaskytla pr\u00edle\u017eitos\u0165 na vycestovanie, p\u00f4jdeme do R\u00edma. Na m\u0148a pri\u0161iel rad \u00eds\u0165 s Fabrom a La\u00ednezom do Vicenzy. Tam sme na\u0161li za mestom dom, ktor\u00fd nemal ani dvere, ani okn\u00e1; v \u0148om sme sp\u00e1vali na tro\u0161ke slamy, ktor\u00fa sme si priniesli. Dvaja z n\u00e1s v\u017edy chodievali dva razy cez de\u0148 \u017eobra\u0165 almu\u017enu; ale prin\u00e1\u0161ali tak m\u00e1lo, \u017ee sme sa z toho horko-\u0165a\u017eko mohli vy\u017eivi\u0165. Zvy\u010dajne sme jed\u00e1vali tro\u0161ka varen\u00e9ho chleba,\u00ad ke\u010f sme ho mali; varenie pripadlo tomu, kto ostal doma. Takto sme pre\u017eili \u0161tyridsa\u0165 dn\u00ed, nevenovali sme sa ni\u010domu in\u00e9mu ne\u017e modlitb\u00e1m.\u201c (Autobiografia<\/em> 94)<\/p>\n

M\u00f4\u017eeme tak vidie\u0165, \u017ee bez toho, aby stratili n\u00e1dej z\u00a0nalodenia, sa rozhodli rozdeli\u0165 do viacer\u00fdch skup\u00edn a\u00a0\u00eds\u0165 do okolit\u00fdch miest, tak aby sa pomerne r\u00fdchlo mohli dostavi\u0165 do mesta, ak by bola mo\u017enos\u0165 vycestova\u0165. Ako p\u00ed\u0161e Ign\u00e1c, on, Fabro a\u00a0La\u00ednez i\u0161li do Vicenzy; Javier a\u00a0Salmeron do Mouselice; Codure a\u00a0Hoces do Treviso; Jayo a\u00a0Rodrigues do Bassano del Grappa; Bobadilla a\u00a0Bro\u00ebt do Verony. Ich pl\u00e1nom bolo najm\u00e4 pripravi\u0165 sa na sl\u00e1venie svojej prvej sv\u00e4tej om\u0161e, potom k\u00e1za\u0165 na n\u00e1mestiach a\u00a0apo\u0161tolova\u0165. Od 5. j\u00fala mali tzv. fakultu, aby mohli sl\u00e1vi\u0165 sv\u00e4t\u00fa om\u0161u, k\u00e1za\u0165 a\u00a0vysluhova\u0165 sviatosti. 25. j\u00fala tak odi\u0161li z\u00a0Ben\u00e1tok do t\u00fdchto okolit\u00fdch miest. Ign\u00e1c, Fabro a\u00a0La\u00ednez sa utiahli v\u00a0chatrnom dome bez dver\u00ed a\u00a0okien v\u00a0bl\u00edzkosti Vicenzi. Bol to opusten\u00fd kl\u00e1\u0161tor sv. Petra vo Vivarole. Po\u010das tohto \u010dasu Ign\u00e1c \u017eil svoju druh\u00fa Manresu. Zak\u00fasil mnoho duchovn\u00fdch viden\u00ed a\u00a0\u00fatech, ktor\u00fdch prvorad\u00fdm predmetom bolo k\u0148azstvo. Prv\u00fdch 40 dn\u00ed sa v\u00fdlu\u010dne venovali modlitbe a\u00a0v\u017edy po dvoch chodievali \u017eobra\u0165 jedlo. Po t\u00fdchto 40 d\u0148och sa k\u00a0nim pripojil Codure: \u201eKe\u010f uplynulo t\u00fdch \u0161tyridsa\u0165 dn\u00ed, pri\u0161iel magister J\u00e1n Codure; v\u0161etci \u0161tyria sme sa rozhodli, \u017ee za\u010dneme k\u00e1za\u0165. Odi\u0161li sme \u0161tyria na rozli\u010dn\u00e9 n\u00e1mestia a za\u010dali sme v ten t\u00fd\u017ede\u0148 a v ten ist\u00fd de\u0148 a v t\u00fa ist\u00fa hodinu svoje k\u00e1zne; najprv sme hlasno kri\u010dali a m\u00e1van\u00edm \u010diapkou sme zvol\u00e1vali \u013eud k sebe. T\u00fdmito k\u00e1z\u0148ami sme vyvolali v meste ve\u013ea rozruchu a mnoh\u00e9 osoby dojali k n\u00e1bo\u017enosti. A dost\u00e1valo sa n\u00e1m vo v\u00e4\u010d\u0161ej hojnosti v\u0161etk\u00e9ho, \u010do sme potrebovali k \u017eivobytiu. V tom \u010dase, ke\u010f som bol vo Vicenze, mal som ve\u013ea duchovn\u00fdch viden\u00ed a takmer pravidelne ve\u013ea \u00fatech, pr\u00e1ve opa\u010dne, ako ke\u010f som bol v Par\u00ed\u017ei. Zvl\u00e1\u0161\u0165 ke\u010f som sa za\u010dal pripravova\u0165 na k\u0148azsk\u00fa vysviacku v Ben\u00e1tkach a ke\u010f som sa pripravoval sl\u00fa\u017ei\u0165 prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u, m\u00e1val som na v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch cest\u00e1ch ve\u013ek\u00e9 nadprirodzen\u00e9 nav\u0161t\u00edvenia, podobn\u00e9 t\u00fdm, ktor\u00e9 som m\u00e1val v Manrese. Vo Vicenze som sa tie\u017e, dozvedel \u017ee jeden zo spolo\u010dn\u00edkov, ktor\u00fd bol v Bassane, ochorel na smr\u0165. S\u00e1m som bol vtedy chor\u00fd a mal som hor\u00fa\u010dku. Predsa som sa v\u0161ak vybral na cestu a vykra\u010doval som tak rezko, \u017ee m\u00f4j spolo\u010dn\u00edk Faber nesta\u010dil za mnou. Na tejto ceste sa mi dostalo istoty od Boha a povedal som Fabrovi, \u017ee n\u00e1\u0161 spolo\u010dn\u00edk nezomrie na t\u00fato chorobu. Ke\u010f sme pri\u0161li do Bassana, chor\u00fd sa ve\u013emi pote\u0161il a \u010doskoro vyzdravel. Potom sme sa v\u0161etci vr\u00e1tili do Vicenzy; za nejak\u00fd \u010das n\u00e1s tu bolo desa\u0165. Niektor\u00ed z n\u00e1s chodievali \u017eobra\u0165 almu\u017enu po dvorcoch okolo Vicenzy.\u201c (Autobiografia<\/em> 95)<\/p>\n

Ign\u00e1c napokon povolal v\u0161etk\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov na porady do Vicenzy. 6. septembra odi\u0161iel do Ben\u00e1tok zisti\u0165 situ\u00e1ciu v pr\u00edstave. V kaplnke vo Vivarole v\u0161etci okrem Ign\u00e1ca a Rodrigueza mali svoje prim\u00edcie. V t\u00fdch \u010dasoch nebolo zriedkavos\u0165ou, \u017ee n\u00e1bo\u017en\u00ed k\u0148azi odkladali sl\u00fa\u017eenie sv. om\u0161e po vysviacke. La\u00ednez, Salmer\u00f3n a Bobadilla \u010dakali tri mesiace s n\u00e1dejou, \u017ee bud\u00fa m\u00f4c\u0165 sl\u00fa\u017ei\u0165 prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u vo Sv\u00e4tej zemi. Ign\u00e1c odkladal sl\u00fa\u017eenie sv. om\u0161e a\u017e poldruha roka, \u010do udivovalo jeho spolo\u010dn\u00edkov. La\u00ednez hovor\u00ed v tejto s\u00favislosti o akejsi tajnej pr\u00ed\u010dine, ale ju neprezr\u00e1dza. Sv. Ign\u00e1c ju sl\u00fa\u017eil v r\u00edmskej bazilike Sne\u017enej Panny M\u00e1rie na olt\u00e1ri s jasli\u010dkami, v ktor\u00fdch videl spr\u00edtomnen\u00fa Sv\u00e4t\u00fa zem. Zaiste aj on mal n\u00e1dej sl\u00fa\u017ei\u0165 prv\u00fa sv\u00e4t\u00fa om\u0161u vo Sv\u00e4tej zemi.<\/p>\n

Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova<\/strong><\/p>\n

Prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci sa tie\u017e zaoberali ot\u00e1zkou, ako odpoveda\u0165 mnoh\u00fdm, ktor\u00ed sa p\u00fdtali na meno, kto s\u00fa. Ich rozhodnutie napokon bolo: odpovedali, \u017ee s\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova. Stoj\u00ed za to citova\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd text od p\u00e1tra Polanca: \u201eMeno je Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova. Toto meno si vybrali e\u0161te sk\u00f4r ako pri\u0161li do R\u00edma. T\u00fdm, \u017ee jednali medzi sebou ako by sa volali, ke\u010f sa ich p\u00fdtali, ak\u00e1 s\u00fa kongreg\u00e1cia, ktor\u00e1 sa skladala z\u00a09 alebo 10 os\u00f4b. Za\u010dali sa venova\u0165 modlitbe a\u00a0rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 ak\u00e9 meno by bolo najvhodnej\u0161ie. A\u00a0ke\u010f videli, \u017ee nemali medzi sebou \u017eiadnu hlavu, ani in\u00fd cie\u013e ne\u017e Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00e9mu si \u017eelali sl\u00fa\u017ei\u0165, zdalo sa im, aby si vybrali meno toho, ktor\u00e9ho mali za hlavu, t\u00fdm, \u017ee si hovorili spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova.\u201c Meno \u201espolo\u010dnos\u0165\u201c nem\u00e1 vojensk\u00fd charakter. Toto meno sa aplikovalo na bratstv\u00e1 alebo asoci\u00e1cie tak duchovn\u00e9 ako aj kult\u00farne. Tak sa zrodilo meno Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova, ke\u010f Ign\u00e1c a\u00a0jeho spolo\u010dn\u00edci sa e\u0161te nerozhodli zalo\u017ei\u0165 nov\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd r\u00e1d. Ign\u00e1c v\u0161ak pl\u00e1noval zalo\u017ei\u0165 \u201espolo\u010dnos\u0165\u201c, vyjadril to d\u00f4verne u\u017e predt\u00fdm svojmu synovcovi Beltr\u00e1novi vo svojich int\u00edmnych rozhovoroch v\u00a0Azpeitii v\u00a0roku 1535. O\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r u\u017e bola Spolo\u010dnos\u0165 \u00fastne uznan\u00e1 p\u00e1pe\u017eom Pavlom III (3. september 1539). Ign\u00e1c t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 ozn\u00e1mil svojmu synovcovi s\u00a0radostnou spr\u00e1vou v\u00a0liste nap\u00edsanom v\u00a0ten ist\u00fd mesiac. Tak spolo\u010dnos\u0165 z\u00a0Par\u00ed\u017ea a\u00a0Vicenzy s\u00a0mal\u00fdm p\u00edsmenom, sa stala Spolo\u010dnos\u0165ou s\u00a0ve\u013ek\u00fdm p\u00edsmenom v\u00a0R\u00edme. Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova prijala spoje definit\u00edvne potvrdenie vo viden\u00ed v\u00a0La Storte a\u00a0vo form\u00e1lnom schv\u00e1len\u00ed, ktor\u00e9 usporiadali v\u00a0roku 1539. Z\u00a0t\u00fdchto skuto\u010dnost\u00ed sa zrodil nov\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd r\u00e1d, najm\u00e4 v\u0161ak v\u00a0rozli\u0161ovaniach, ktor\u00e9 robili prv\u00ed spolo\u010dn\u00edci. Ign\u00e1c\u00a0 chcel, aby sa toto meno schv\u00e1lili neodvolate\u013ene.<\/p>\n

Videnie v\u00a0La Storte<\/strong><\/p>\n

\u201eKe\u010f pre\u0161iel rok a nenaskytla sa n\u00e1m pr\u00edle\u017eitos\u0165 odcestova\u0165, rozhodli sme sa, \u017ee p\u00f4jdeme do R\u00edma, a teraz aj ja, lebo minule tam \u0161li moji spolo\u010dn\u00edci, t\u00ed dvaja, o ktor\u00fdch som pochyboval, sa uk\u00e1zali ve\u013emi l\u00e1skav\u00fdmi. \u0160li sme teda do R\u00edma. Rozdelili sme sa do troch alebo \u0161tyroch skup\u00edn; ja som \u0161iel spolu s Fabrom a La\u00ednezom. Na tejto ceste sa mi dostalo zvl\u00e1\u0161tne nav\u0161t\u00edvenie od Boha. Rozhodol som sa, \u017ee ke\u010f budem k\u0148azom, nebudem rok sl\u00fa\u017ei\u0165 om\u0161u, ale budem sa pripravova\u0165 a prosi\u0165 Pannu M\u00e1riu, aby ma pridru\u017eila k svojmu Synovi. Ke\u010f som bol jedn\u00e9ho d\u0148a v kostol\u00edku, vzdialenom nieko\u013eko m\u00ed\u013e od R\u00edma a modlil som sa tam, poc\u00edtil som tak\u00fa ve\u013ek\u00fa premenu vo svojej du\u0161i a tak jasne som videl, \u017ee ma Boh Otec pridru\u017euje ku Kristovi, svojmu Synovi, \u017ee som sa neodv\u00e1\u017eil o tom v\u00f4bec pochybova\u0165; bol som si ist\u00fd, \u017ee ma Boh Otec skuto\u010dne pridru\u017eil k svojmu Synovi. (A ja, \u010do p\u00ed\u0161em tieto veci \u2014 t. j. P. Gon\u00e7alves \u2014, povedal som Otcovi Ign\u00e1covi, ktor\u00fd mi to rozpr\u00e1val, \u017ee La\u00ednez rozpr\u00e1val o tomto s in\u00fdmi podrobnos\u0165ami, ako som to ja po\u010dul. On mi povedal, \u017ee v\u0161etko, \u010do hovoril La\u00ednez, je pravda, lebo on sa u\u017e tak dopodrobna nepam\u00e4t\u00e1 na to, ale iste vie, \u017ee vtedy, ke\u010f to rozpr\u00e1val, hovoril iba pravdu. To ist\u00e9 mi povedal aj o in\u00fdch veciach.).\u201c (Autobiografia<\/em> 96)<\/p>\n

Meste\u010dko La Storta je 16,5 km vzdialen\u00e9 od R\u00edma. Mal\u00e1 kaplnka, v ktorej mal Ign\u00e1c videnie, stoj\u00ed e\u0161te aj dnes; pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi ju Spolo\u010dnos\u0165 dala obnovi\u0165. Ign\u00e1c v kaplnke pre\u017e\u00edval osobitn\u00fa milos\u0165, za ktor\u00fa sa modlil v posledn\u00fdch d\u0148och. Pozost\u00e1vala z dvoch vec\u00ed: dostal zjavenie dvoch prv\u00fdch Bo\u017esk\u00fdch Os\u00f4b a pris\u013e\u00fabenie osobitnej ochrany Bo\u017eieho Syna, ktor\u00e9ho videl s kr\u00ed\u017eom na pleciach a po\u010dul jeho slov\u00e1: \u201eErgo ero vobis Romae propitius \u2014 V R\u00edme v\u00e1m budem milostiv\u00fd.\u201c Ign\u00e1c rozpr\u00e1val o tejto ve\u013ekej milosti a\u017e v posledn\u00fdch rokoch svojho \u017eivota, a to ve\u013emi triezvo, nep\u00fa\u0161\u0165aj\u00fac sa do podrobnost\u00ed. Ke\u010f sa P. Gon\u00e7alves p\u00fdtal na podrobnej\u0161ie vysvetlenie, Ign\u00e1c sa jednoducho odvolal na P. La\u00edneza. Tento v j\u00fali 1559 o tom nap\u00edsal: \u201eKe\u010f sme boli na ceste zo Sieny do R\u00edma, n\u00e1\u0161 Otec dost\u00e1val ve\u013ea du\u0161evn\u00fdch \u00fatech, zvl\u00e1\u0161\u0165 pri prij\u00edman\u00ed Najsv\u00e4tej\u0161ej sviatosti, ktor\u00fa prij\u00edmal ka\u017ed\u00fd de\u0148 z r\u00fak magistra Favra alebo odo m\u0148a, ke\u010f\u017ee my dvaja sme sl\u00fa\u017eievali sv\u00e4t\u00fa om\u0161u a on nesl\u00fa\u017eil, iba prij\u00edmal. Povedal mi, \u017ee sa mu zd\u00e1, akoby mu Boh vtla\u010dil do srdca tieto slov\u00e1: \u201eEgo ero vobis Romae propitius.\u201c Ke\u010f\u017ee v\u0161ak Otec nevedel, \u010do maj\u00fa znamena\u0165 tieto slov\u00e1, poznamenal: \u201aNeviem, \u010do sa s nami stane; mo\u017eno \u017ee budeme v R\u00edme ukri\u017eovan\u00ed.\u2018 Potom po druh\u00fd raz povedal, \u017ee sa mu zd\u00e1, akoby videl Krista s kr\u00ed\u017eom na pleciach a ved\u013ea neho Boha Otca, ktor\u00fd mu hovoril: \u201eChcem, aby si tohto prijal za svojho slu\u017eobn\u00edka.\u201c A Je\u017ei\u0161 ho prijal a povedal:\u00a0\u201eChcem, aby si n\u00e1m sl\u00fa\u017eil.\u201c Odvtedy dostal ve\u013ek\u00fa \u00factu k menu Je\u017ei\u0161 a chcel, aby sa kongreg\u00e1cia pomenovala \u201eSpolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova\u201c (Fontes narr. II, 133). Z tohto La\u00ednezovho svedectva vidno, \u017ee milos\u0165, ktor\u00fa Ign\u00e1c dostal, patrila aj Spolo\u010dnosti, ktor\u00fa zalo\u017eil.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea C\u00e1ndido de Dalmases, El Padre maestro Ignacio<\/em>, s. 118-134; Ricardo Garcia Villoslada, San Ignacio de Loyola. Nueva biografia<\/em>, s. 401-443; J. Rambla Blanch SJ, El peregrino. Autobiograf\u00eda de san Ignacio de <\/em>Loyola,s. 93-99, sv. Ign\u00e1c o\u00a0Sebe<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Evanjeliov\u00fd \u017eivot sv. Ign\u00e1ca v\u00a0Taliansku Posledn\u00fd de\u0148 v\u00a0roku, v decembri 1535, Ign\u00e1c u\u017e bol v\u00a0Ben\u00e1tkach. Od janu\u00e1ra 1536 sa Ign\u00e1c chcel s\u00fakromne celkom zasv\u00e4ti\u0165 \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie a\u00a0venova\u0165 sa apo\u0161tolskej \u010dinnosti. Za kr\u00e1tky \u010das sa tam stretol s\u00a0mnoh\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi osobnos\u0165ami: \u201eV Ben\u00e1tkach v tej dobe som sa zamestn\u00e1val d\u00e1van\u00edm duchovn\u00fdch cvi\u010den\u00ed a<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,72,73,76,83,90,93,99,182,117,119,122,174,132,184,175,149],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1258"}],"collection":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1258"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1258\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1258"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1258"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1258"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}