{"id":1188,"date":"2011-06-01T18:10:37","date_gmt":"2011-06-01T16:10:37","guid":{"rendered":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/?p=1188"},"modified":"2011-06-01T18:10:37","modified_gmt":"2011-06-01T16:10:37","slug":"putovanie-do-svatej-zeme-februar-1523-marec-1524-2-cast","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/2011\/06\/putovanie-do-svatej-zeme-februar-1523-marec-1524-2-cast\/","title":{"rendered":"Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (2. \u010das\u0165)"},"content":{"rendered":"

Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (2. \u010das\u0165)<\/strong><\/p>\n

<\/strong><\/p>\n

Cesta do Talianska \u2013 R\u00edm a\u00a0Ben\u00e1tky<\/strong><\/p>\n

Nie je ist\u00fd presn\u00fd de\u0148, kedy sa sv. Ign\u00e1c nalodil v\u00a0Barcelone smerom do R\u00edma. Pravdepodobne to muselo by\u0165 okolo sviatku sv. Jozefa, teda okolo 19. alebo 20. marca. Sv. Ign\u00e1c toti\u017e pri\u0161iel do R\u00edma na Kvetn\u00fa nede\u013eu, ktor\u00e1 vtedy pripadla na 29. marca. Na t\u00fato cestu potreboval asi p\u00e4\u0165 dn\u00ed. To znamen\u00e1, \u017ee jeho lo\u010f pri\u0161la do Gaety okolo 20. marca. Z\u00a0Barcelony teda musel od\u00eds\u0165 v\u00a0polovici marca 1523. Sv. Ign\u00e1c o\u00a0tom p\u00ed\u0161e: \u201eSo siln\u00fdm vetrom odzadu za p\u00e4\u0165 dn\u00ed a noc\u00ed urobili sme cestu z Barcelony do Gaety, pravda\u017ee nie bez ve\u013ek\u00e9ho strachu v\u0161etk\u00fdch cestuj\u00facich z rozb\u00faren\u00e9ho mora.\u201c (Autobiografia<\/em> 38) Z\u00a0tejto plavby sa zachovalo svedectvo Gabriela Perpiny\u00e1, ktor\u00fd vst\u00fapil na lo\u010f ako pomocn\u00edk velite\u013ea (priora) r\u00e1du sv. J\u00e1na z\u00a0Jeruzalema. Toto uveden\u00e9 svedectvo od Gabriela Perpiny\u00e1 podal k\u0148az Francisco Puig, komis\u00e1r sv\u00e4t\u00e9ho off\u00edcia \u2013 inkviz\u00edcie, po\u010das procesu s\u00a0Ign\u00e1com, k\u0148az hovor\u00ed: \u201eVidel sv. Ign\u00e1ca v\u00a0ustavi\u010dnej modlitbe na lodi, ve\u013ea kr\u00e1t sa modlil na prikr\u00fdvke, inokedy za\u0161iel do podpalubia, na opusten\u00e9 miesto, do k\u00fatiku izby, aby sa modlil. Nikdy ho nevidel ve\u010dera\u0165 po\u010das celej plavby, ale iba raz do d\u0148a, aj\u00a0to bolo jedlo od menovan\u00e9ho pomocn\u00edka r\u00e1du sv. J\u00e1na, ktor\u00fd ke\u010f ho videl tak chudobne oble\u010den\u00e9ho a\u00a0tak ponoren\u00e9ho ka\u017ed\u00fd de\u0148 do modlitby, ho pozval pre l\u00e1sku Bo\u017eiu ku svojmu stolu po\u010das celej cesty.\u201c<\/p>\n

Z\u00a0Gaety sa potom Ign\u00e1c vydal do R\u00edma. Narazil v\u0161ak na \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m. Bol n\u00edm mor, ktor\u00fd pusto\u0161il tento regi\u00f3n. Ign\u00e1c o\u00a0tom p\u00ed\u0161e vo svojej Autobiografii<\/em>: \u201eV celom tom kraji ka\u017ed\u00fd sa ob\u00e1val n\u00e1kazliv\u00e9ho moru. Len \u010do som zost\u00fapil z lode, hne\u010f som sa vydal na cestu do R\u00edma. Niektor\u00ed cestuj\u00faci sa pridru\u017eili ku mne na t\u00fa ist\u00fa cestu: ist\u00e1 matka so svojou dc\u00e9rou, ktor\u00fa preobliekla za ml\u00e1denca a e\u0161te ak\u00fdsi in\u00fd chlapec. T\u00edto \u0161li so mnou, preto\u017ee tie\u017e \u017eobrali. Ke\u010f sme pri\u0161li k ak\u00e9musi dvorcu, na\u0161li sme tam ve\u013ek\u00fd ohe\u0148 a okolo neho vojakov, ktor\u00ed n\u00e1m dali najes\u0165. D\u00e1vali n\u00e1m v\u0161ak aj ve\u013ea v\u00edna a tak n\u00e1s n\u00edm pon\u00fakali, \u017ee sa zdalo, akoby mali v \u00famysle opi\u0165 n\u00e1s. Potom sme sa rozi\u0161li: matka a dc\u00e9ra sa usala\u0161ili v hornej izbe a ja, p\u00fatnik, s mlad\u00edkom v jednej sp\u00e1lni. Okolo polnoci po\u010dul som tam hore ve\u013ek\u00fd krik. Vstal som, aby som videl, \u010do sa rob\u00ed. Dolu na dvore som na\u0161iel matku a dc\u00e9ru vo ve\u013ekom pla\u010di. Povedali mi, \u017ee ich chceli zn\u00e1silni\u0165. Vtedy sa ma zmocnilo tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 rozhor\u010denie, \u017ee som za\u010dal kri\u010da\u0165 a vola\u0165: \u201e\u010ci sa toto m\u00e1 strpie\u0165?\u201c a podobn\u00e9 v\u00fd\u010ditky. Robil som to s to\u013ekou rozhodnos\u0165ou, \u017ee v\u0161etci v tom dome sa nastra\u0161ili a nikto sa nedov\u00e1\u017eil urobi\u0165 ni\u010d zl\u00e9. Medzit\u00fdm spomenut\u00fd mlad\u00edk u\u0161iel a my traja sme sa vydali na cestu e\u0161te tej istej noci.\u201c (Autobiografia<\/em> 38) Sv. Ign\u00e1c v\u00a0tomto bode spom\u00edna aj ist\u00e9ho chlapca, okrem matky a\u00a0jej dc\u00e9ry. T\u00fdm chlapcom bol u\u017e spomenut\u00fd Gabriel Perpinya, ktor\u00fd pravdepodobne i\u0161iel so svojou matkou a\u00a0sestrou. Historick\u00e9 dokumenty Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej spom\u00ednaj\u00fa toto meno pr\u00e1ve v\u00a0spojitosti s\u00a0procesmi sv. Ign\u00e1ca. V\u00a0jednom z\u00a0nich sa p\u00ed\u0161e ako Ign\u00e1c povzbudzoval tohto mlad\u00edka po\u010das prepadu vojakov v\u00a0noci pri ceste do R\u00edma, aby sa neb\u00e1l: \u201eNeboj sa Gabriel. Aby si vedel, Boh je v\u017edy s\u00a0nami, v\u017edy n\u00e1m pom\u00e1ha a\u00a0v\u017edy n\u00e1s chr\u00e1ni od v\u0161etk\u00e9ho zl\u00e9ho.\u201c<\/p>\n

Pre spomenut\u00fd mor, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase ohrozoval \u013eud\u00ed, mest\u00e1 boli uzatvoren\u00e9. Ve\u013emi \u0165a\u017eko sa dalo do nich dosta\u0165 a\u00a0tie\u017e ve\u013emi \u0165a\u017eko sa dalo \u017ei\u0165 bez milodaru: \u201eKe\u010f sme pri\u0161li do bl\u00edzkeho mesta, na\u0161li sme ho zatvoren\u00e9. Ke\u010f\u017ee sme sa nemohli dosta\u0165 dnu, v\u0161etci traja sme v t\u00fa noc prebdeli v bl\u00edzkom kostole, ktor\u00fd bol nepr\u00edjemne nasiaknut\u00fd vlhkos\u0165ou od da\u017e\u010fa. R\u00e1no n\u00e1m nechceli otvori\u0165 mesto. Ke\u010f sme tak ostali vonku, nezohnali sme si nijak\u00fa almu\u017enu, hoci sme za\u0161li do ka\u0161tie\u013ea, ktor\u00fd bol nabl\u00edzku. Tu ma zachv\u00e1tila ve\u013ek\u00e1 slabos\u0165, jednak z \u00fatrap na mori, a potom aj na suchu. Ke\u010f\u017ee som u\u017e viac nemohol pokra\u010dova\u0165 v ceste, zostal som tam, k\u00fdm matka s dc\u00e9rou pokra\u010dovali v ceste do R\u00edma. V ten de\u0148 ve\u013ea \u013eud\u00ed vy\u0161lo z mesta. Ke\u010f som sa dozvedel, \u017ee medzi nimi vy\u0161la aj pani toho kraja, predstavil som sa jej a povedal som jej, \u017ee som chor\u00fd len zo slabosti; poprosil som ju, aby mi dovolila vst\u00fapi\u0165 do mesta a vyh\u013eada\u0165 si tam nejak\u00fd liek. Ona ochotne splnila moju prosbu. Potom som sa vybral po meste \u017eobra\u0165 a dostal som hodne drobn\u00fdch \u201equatrinov\u201c. Za dva dni sa mi vr\u00e1tili sily, tak\u017ee som mohol pokra\u010dova\u0165 v ceste. Do R\u00edma som pri\u0161iel na Kvetn\u00fa nede\u013eu.\u201c (Autobiografia<\/em> 39)<\/p>\n

T\u00fdmto d\u0148om bol 29. marec 1523. V\u00a0R\u00edme Ign\u00e1c zbo\u017ene pre\u017eil dni Sv\u00e4t\u00e9ho T\u00fd\u017ed\u0148a a\u00a0Ve\u013ek\u00fa Noc. Ve\u013ea \u010dasu venoval tomu, aby si zadov\u00e1\u017eil v\u0161etky potrebn\u00e9 veci na cestu do Sv\u00e4tej Zeme, ktor\u00e1 sa v\u00a0tom \u010das musela za\u010d\u00edna\u0165 z\u00a0Ben\u00e1tok. U\u017e 31. marca sa Ign\u00e1covi podarilo z\u00edska\u0165 potrebn\u00fd dokument od p\u00e1pe\u017ea Hadri\u00e1na VI., aby mohol putova\u0165 do Sv\u00e4tej Zeme. V\u00a0R\u00edme sa Ign\u00e1c ubytoval v\u00a0nemocnici pre chudobn\u00fdch p\u00fatnikov. Ako ostatn\u00ed p\u00fatnici, podobne aj on nav\u0161tevoval po\u010das svojho pobytu r\u00edmske kostoly: sv. Petra, sv. Pavla, sv. \u0160ebasti\u00e1na, sv. J\u00e1na z\u00a0Later\u00e1nu, sv. M\u00e1rie Ve\u013ekej, sv. Kr\u00ed\u017ea v\u00a0Jeruzaleme a\u00a0sv. Lorenza. Z\u00a0R\u00edme pravdepodobne odi\u0161iel okolo 13. \u2013 14. apr\u00edla. So sebou si niesol \u0161es\u0165 alebo sedem duk\u00e1tov, ktor\u00e9 dostal ako milodar na cestu do Sv\u00e4tej Zeme. Av\u0161ak dva dni po odchode z\u00a0R\u00edma, Ign\u00e1c za\u010dal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o\u00a0tom, \u017ee peniaze, ktor\u00e9 prijal a\u00a0mal so sebou, boli ist\u00fdm nedostatkom d\u00f4very v\u00a0Boha, a\u00a0preto sa ich rozhodol zbavi\u0165 a\u00a0da\u0165 ich t\u00fdm, ktor\u00fdch stretne na ceste, zvy\u010dajne to boli chudobn\u00ed. Aj tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa chcel op\u00e4\u0165 pripodobni\u0165 e\u0161te viac Kristovi chudobn\u00e9mu: \u201eTu v\u0161etci t\u00ed, s ktor\u00fdmi som sa rozpr\u00e1val, usilovali sa ma odhovori\u0165 od cesty, len \u010do sa dozvedeli, \u017ee nem\u00e1m peniaze na cestu do Jeruzalema. Dokazovali mi mnoh\u00fdmi d\u00f4vodmi, \u017ee bez pe\u0148az\u00ed sa nemo\u017eno poduja\u0165 na \u010dosi tak\u00e9. Ja som v\u0161ak c\u00edtil vo svojej du\u0161i ve\u013ek\u00fa istotu, nemohol som o tom v\u00f4bec pochybova\u0165, lebo som si bol ist\u00fd, \u017ee sa n\u00e1jde nejak\u00fd sp\u00f4sob, aby som sa dostal do Jeruzalema. Ke\u010f som dostal po\u017eehnanie od p\u00e1pe\u017ea Hadri\u00e1na VI., na \u00f4smy alebo deviaty de\u0148 som sa vydal do Ben\u00e1tok. Niesol som si so sebou \u0161es\u0165 alebo sedem duk\u00e1tov, ktor\u00e9 som dostal na cestu z Ben\u00e1tok do Jeruzalema. Prijal som ich, lebo som sa dal prem\u00f4c\u0165 obavami, \u010do in\u00ed vyvolali u m\u0148a, ke\u010f poukazovali na to, \u017ee sa tam in\u00e1\u010d nedostanem. Druh\u00fd de\u0148 po odchode z R\u00edma som si v\u0161ak za\u010dal uvedomova\u0165, \u017ee to bol u m\u0148a nedostatok d\u00f4very v Boha; ve\u013emi ma zarmucovalo, \u017ee som prijal tie duk\u00e1ty. Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u010di by nebolo dobr\u00e9 rad\u0161ej ich niekde necha\u0165. Nakoniec som sa rozhodol, \u017ee nimi \u0161tedro obdarujem t\u00fdch, s ktor\u00fdmi som sa stret\u00e1val na cest\u00e1ch a boli to zvy\u010dajne chudobn\u00ed \u013eudia. Tak som aj urobil. Ke\u010f som pri\u0161iel do Ben\u00e1tok, mal som pri sebe len nieko\u013eko \u201equatrinov\u201c, ktor\u00e9 som potreboval na t\u00fa noc.\u201c (Autobiografia<\/em> 40)<\/p>\n

Cesta do Ben\u00e1tok nebola \u013eahk\u00e1. Vy\u017eadovala si ve\u013ea \u00fasilia a\u00a0n\u00e1mahy. Bolo treba prejs\u0165 viac ako 600 km pe\u0161o. Sp\u00e1val vonku, kde mohol. Podobne to bolo zo stravovan\u00edm, ktor\u00e9 bolo nepravideln\u00e9 a\u00a0nedostato\u010dn\u00e9. Takto v\u0161ak postupne prekon\u00e1val jednotliv\u00e9 miesta a\u00a0mest\u00e1 ako s\u00fa Orvieto, Spoleto, at\u010f. Cestou sa k\u00a0nemu pridali a\u00a0niektor\u00ed in\u00ed p\u00fatnici. Cel\u00fa cestu mu okrem toho s\u0165a\u017eoval \u0161\u00edriaci sa n\u00e1kazliv\u00fd mor. Na koniec ho opustili aj t\u00ed, ktor\u00ed sa k\u00a0nemu pridali, preto\u017ee boli r\u00fdchlej\u0161\u00ed ako on. Hoci ho v\u0161etci opustili, Kristus nie. Nieko\u013eko kr\u00e1t sa mu zjavil, aby mu dodal \u00fatechy a\u00a0s\u00edl, ako to mal vo zvyku robi\u0165 v\u00a0Manrese: \u201eNa tejto ceste a\u017e po Ben\u00e1tky v\u017edy som sp\u00e1val vonku pod ark\u00e1dami, aby som unikol pozornosti str\u00e1\u017e\u00ed, ktor\u00e9 dozerali, aby sa neroz\u0161iroval mor. Raz sa mi prihodilo, \u017ee len \u010do som r\u00e1no vstal, stretol som sa s ist\u00fdm mu\u017eom, ktor\u00fd, ke\u010f ma zo\u010dil, dal sa s ve\u013ek\u00fdm strachom na \u00fatek; musel som sa mu pravdepodobne zda\u0165 ve\u013emi poblednut\u00fd. Pokra\u010doval som v ceste a pri\u0161iel som do Chioggie. Tam som sa s niektor\u00fdmi spolo\u010dn\u00edkmi, ktor\u00ed sa pridali ku mne, dozvedel, \u017ee n\u00e1m nedovolia vst\u00fapi\u0165 do Ben\u00e1tok. Moji spolo\u010dn\u00edci sa teda rozhodli, \u017ee p\u00f4jdu do Padovy a zaobstaraj\u00fa si tam zdravotn\u00e9 osved\u010denie. Aj ja som sa vybral s nimi na cestu. Oni v\u0161ak ve\u013emi rezko vykra\u010dovali, tak\u017ee som nevl\u00e1dal za nimi. Ke\u010f sa stmievalo, nechali ma na ve\u013ekom otvorenom poli. Na tom poli sa mi zjavil Kristus sp\u00f4sobom, ak\u00fdm sa mi zvy\u010dajne zjavoval; to mi sp\u00f4sobilo ve\u013ek\u00fa \u00fatechu.\u201c (Autobiografia<\/em> 41)<\/p>\n

T\u00e1to Kristova pomoc pred br\u00e1nami Ben\u00e1tok bola pre Ign\u00e1ca znamen\u00edm, aby pokra\u010doval v\u00a0putovan\u00ed do Sv\u00e4tej Zeme. Bez toho, aby potreboval osved\u010denie pre vstup do mesta, vst\u00fapil do neho bez probl\u00e9mov: \u201eS touto \u00fatechou som na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no pri\u0161iel k padovskej br\u00e1ne bez zdravotn\u00e9ho osved\u010denia, ktor\u00e9 si mysl\u00edm zaobstarali moji spolo\u010dn\u00edci. Vo\u0161iel som do mesta bez toho, aby str\u00e1\u017ee nie\u010do odo m\u0148a \u017eiadali. To ist\u00e9 sa mi prihodilo i pri odchode. Moji spolo\u010dn\u00edci, ktor\u00ed si pri\u0161li vyzdvihn\u00fa\u0165 osved\u010denie, aby mohli \u00eds\u0165 do Ben\u00e1tok, sa tomu ve\u013emi divili; ja som sa v\u0161ak v\u00f4bec nestaral o to osved\u010denie.\u201c (Autobiografia<\/em> 41) Podobne to bolo priamo v\u00a0Ben\u00e1tkach: \u201eKe\u010f sme pri\u0161li do Ben\u00e1tok, objavili sa na b\u00e1rke str\u00e1\u017ee a prehliadali v\u0161etk\u00fdch jedn\u00e9ho po druhom; jedine m\u0148a vynechali. V Ben\u00e1tkach som sa \u017eivil \u017eobran\u00edm a sp\u00e1val som na n\u00e1mest\u00ed sv\u00e4t\u00e9ho Marka. Nikdy som nechcel \u00eds\u0165 do domu cis\u00e1rskeho vyslanca, ani som sa nijako zvl\u00e1\u0161\u0165 neusiloval zadov\u00e1\u017ei\u0165 si potrebn\u00e9 veci na cestu. Mal som toti\u017e vo svojej du\u0161i ve\u013ek\u00fa istotu, \u017ee P\u00e1n Boh mi d\u00e1 nejak\u00fd prostriedok, aby som mohol odcestova\u0165 do Jeruzalema. T\u00e1to istota ma tak ve\u013emi posil\u0148ovala, \u017ee nijak\u00e9 d\u00f4vody a obavy, ktor\u00e9 mi in\u00ed predkladali, nemohli vo mne vzbudi\u0165 nijak\u00fa pochybnos\u0165.\u201c (Autobiografia 42)<\/p>\n

Ben\u00e1tky sa tie\u017e stali pre Ign\u00e1ca miestom zauj\u00edmav\u00e9ho stretnutia s\u00a0ist\u00fdm bohat\u00fdm \u010dlovekom. Toto stretnutie Ign\u00e1c ako zvy\u010dajne vyu\u017eil na rozhovory o\u00a0duchovn\u00fdch veciach, na rozhovor o\u00a0Bohu. Nikdy v\u0161ak nie po\u010das jedla, ale po \u0148om. Ign\u00e1c venuje tomuto bohat\u00e9mu \u010dlovekovi, ktor\u00fd mu pom\u00e1hal, miesto aj vo svojej Autobiografii<\/em>: \u201eJedn\u00e9ho d\u0148a ma stretol ist\u00fd bohat\u00fd \u0160paniel a sp\u00fdtal sa ma, \u010do tu rob\u00edm a kam chcem cestova\u0165. Ke\u010f sa dozvedel o mojom pl\u00e1ne, pozval ma na obed do svojho domu a potom ma zadr\u017eal pri sebe nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm sa neskon\u010dili pr\u00edpravy na odchod. U\u017e z \u010dias pobytu v Manrese mal som v oby\u010daji, \u017ee ke\u010f som jedol spolu s in\u00fdmi, nikdy som pri stole nerozpr\u00e1val, iba ke\u010f bolo treba kr\u00e1tko odpoveda\u0165 na ot\u00e1zky. Zato som v\u0161ak pozoroval to, o \u010dom sa rozpr\u00e1valo a zbieral som si z toho \u010do-to, aby som to mohol pr\u00edle\u017eitostne pou\u017ei\u0165 na rozhovor o Bohu; a po jedle som to aj robieval. To bol d\u00f4vod, pre\u010do si ma ten dobr\u00fd \u010dlovek tak ve\u013emi ob\u013e\u00fabil s celou svojou dom\u00e1cnos\u0165ou, \u017ee ma chceli ma\u0165 pri sebe a prin\u00fatili ma, aby som u nich ostal. S\u00e1m hostite\u013e ma zaviedol k ben\u00e1tskemu d\u00f3\u017eovi, aby som sa s n\u00edm porozpr\u00e1val, t. j. zaviedol ma k nemu na audienciu. Ke\u010f ma d\u00f3\u017ea vypo\u010dul, nariadil, aby mi dali miesto na lodi miestodr\u017eite\u013eov, ktor\u00ed cestovali na ostrov Cyprus.\u201c (Autobiografia<\/em> 42-43) Historikom sa nepodarilo zisti\u0165 meno bohat\u00e9ho \u0160paniela, ktor\u00fd pozval Ign\u00e1ca do svojho domu. Av\u0161ak, ke\u010f sa vr\u00e1til z\u00a0Jeruzalema, v\u00a0Ben\u00e1tkach mu boli na pomoci dvaja mu\u017eovia. Pod\u013ea svedectva P. Ribadeneiru pri beatifika\u010dnom procese, jeden z\u00a0t\u00fdch dobrodincov bol ben\u00e1tsky sen\u00e1tor Marcantonio Trevisano, ktor\u00e9ho pal\u00e1c bol ne\u010faleko n\u00e1mestia sv. Marka, miesta, kde Ign\u00e1c \u017eobral a\u00a0sp\u00e1val pod st\u013apmi kostolov.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom, ktor\u00fd Ign\u00e1ca zastihol priamo v Ben\u00e1tkach, boli spr\u00e1vy o\u00a0zmocnen\u00ed sa ostrova Rodos pod velen\u00edm sult\u00e1na Suleimana Ve\u013ek\u00e9ho. Stalo sa to okolo 24. decembra. Mnoh\u00ed p\u00fatnici kv\u00f4li t\u00fdmto spr\u00e1vam sa odmietli nalodi\u0165 na cestu do Sv\u00e4tej Zeme: \u201eV tom roku pri\u0161lo ve\u013ea p\u00fatnikov, ktor\u00ed chceli \u00eds\u0165 do Jeruzalema; v\u00e4\u010d\u0161ina z nich sa v\u0161ak vr\u00e1tila domov po roz\u0161\u00edren\u00ed spr\u00e1vy o novej rane, ktor\u00e1 do\u013eahla na kres\u0165anstvo, t. j. o dobyt\u00ed ostrova Rodos. Aj napriek tomu ich zostalo trin\u00e1s\u0165 na p\u00fatnickej lodi, ktor\u00e1 odcestovala prv; osem alebo dev\u00e4\u0165 \u010dakalo na miestodr\u017eite\u013eovu lo\u010f.\u201c (Autobiografia<\/em> 43) O\u00a0ceste z\u00a0Ben\u00e1tok do Sv\u00e4tej zeme sa zachovali mnoh\u00e9 spr\u00e1vy. S\u00a0Ign\u00e1com na tej istej lodi cestoval aj Peter F\u00fcssli, ob\u010dan z\u00a0Z\u00fcrichu, majite\u013e zlievarne zvonov, ktor\u00fd si o\u00a0ceste p\u00edsal denn\u00edk. V\u0161etk\u00fdch p\u00fatnikov spolu bolo 21: 11 Fl\u00e1mov a\u00a0Holan\u010fanov, 4 \u0160panieli, 3 \u0160vaj\u010diari, 1 Tirol\u010dan a\u00a02 Nemci. Cesta lo\u010fou bola pomal\u00e1 pre rozb\u00faren\u00e9 more. P\u00fatnici sa dostali do Jeruzalema a\u017e 4. septembra (piatok). Spom\u00ednan\u00fd ostrov Rodos zaujali Turci v\u00a0decembri. Pr\u00e1ve v\u010faka spom\u00ednan\u00e9mu bohat\u00e9mu \u0161panielovi sa Ign\u00e1covi podarilo nalodi\u0165 a\u00a0odcestova\u0165 z\u00a0Ben\u00e1tok.<\/p>\n

Nieko\u013eko zauj\u00edmav\u00fdch pozn\u00e1mok zo z\u00e1piskov p\u00fatnikov smeruj\u00facich do Sv\u00e4tej zeme: \u201eP\u00fatnik, ktor\u00fd chce \u00eds\u0165 do Sv\u00e4tej Zeme, mus\u00ed by\u0165 vybaven\u00fd s\u00a0nasleduj\u00facimi vecami: 1) mus\u00ed sa vyspoveda\u0165 a\u00a0prija\u0165 sviatos\u0165 olt\u00e1rnu; 2) mus\u00ed ma\u0165 povolanie od p\u00e1pe\u017ea; 3) mus\u00ed ma\u0165 s\u00fahlas svojej \u017eeny. Ak toto nem\u00e1 upadne do exkomunik\u00e1cie a\u00a0nikto v\u00a0Jeruzaleme mu ned\u00e1 \u017eiadne inform\u00e1cie.\u201c; \u201eP\u00fatnik, ktor\u00fd chce nav\u0161t\u00edvi\u0165 Sv\u00e4t\u00fd hrob, mus\u00ed nosi\u0165 vo svojej bato\u017eine tri veci: 1) vieru; 2) trpezlivos\u0165; 3) peniaze. P\u00fatnik mus\u00ed ma\u0165 aspo\u0148 300 duk\u00e1tov, ktor\u00e9 maj\u00fa hodnotu pre pohanov a\u00a0Turkov.\u201c \u201eOkrem toho p\u00fatnik mus\u00ed ma\u0165 so sebou v\u0161etky potrebn\u00e9 z\u00e1soby: p\u00fatnick\u00fd klob\u00fak, deku z\u00a0vlny, tri ko\u0161ele, z\u00a0toho jednu z\u00a0vlny, \u010diapku, dvoje top\u00e1nok, siln\u00e9 top\u00e1nky, jednu f\u013ea\u0161u, tanier, kalend\u00e1r, aby si zazna\u010dil dni, modlitebn\u00edk, pero, papier…\u201c Z\u00e1pisky hovoria aj o\u00a0in\u00fdch veciach, ktor\u00e9 musel ma\u0165 p\u00fatnik so sebou. Okrem toho sa v\u017edy pripom\u00ednalo p\u00fatnikom do Sv\u00e4tej Zeme, aby si so sebou \u201ezobrali\u201c tri d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u010dnosti \u2013 l\u00e1sku, pokoj a\u00a0pokoru.<\/p>\n

(spracovan\u00e9 pod\u013ea Ignacio Casanova, San Ignacio de Loyola. Fundador de la Compa\u00f1\u00eda de Jes\u00fas, <\/em>s. 155-160; Manuel Ruiz Jurado, El peregrino de la voluntad de Dios<\/em>, s. 51-55; Ricardo Garcia-Villoslada, SJ. San Ignacio de Loyola. Nueva biografia<\/em>, s. 241-247)<\/p>\n

\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (2. \u010das\u0165) Cesta do Talianska \u2013 R\u00edm a\u00a0Ben\u00e1tky Nie je ist\u00fd presn\u00fd de\u0148, kedy sa sv. Ign\u00e1c nalodil v\u00a0Barcelone smerom do R\u00edma. Pravdepodobne to muselo by\u0165 okolo sviatku sv. Jozefa, teda okolo 19. alebo 20. marca. Sv. Ign\u00e1c toti\u017e pri\u0161iel do R\u00edma na Kvetn\u00fa nede\u013eu, ktor\u00e1… \u010c\u00edta\u0165 viac »Putovanie do Sv\u00e4tej zeme (febru\u00e1r 1523 \u2013 marec 1524) (2. \u010das\u0165)<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","_ti_tpc_template_sync":false,"_ti_tpc_template_id":""},"categories":[58],"tags":[185,71,72,73,108,132,184,154],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1188"}],"collection":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1188"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1188\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1188"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1188"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/ignacianskaspiritualita.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1188"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}