modlitba k Najsvätejšej Trojici

  Najsvätejšia Trojica! Základné tajomstvo a pôvod všetkého! „Ktože ťa videl a môže o tebe rozprávať? A ktože ťa môže zvelebovať, aká si od počiatku?“[1] Pociťujem, že si taká vznešená, tak ďaleko odo mňa, ty tajomstvo tak hlboké, že musím volať z hĺbky môjho srdca „svätý, svätý, svätý“. Čím viac sa mi zjavuje tvoja neprístupná veľkosť[2], tým viac pociťujem svoju malosť a ničotu[3], lež skúmajúc hlbšie priepasť tejto ničoty, stretám ťa v samom základe mojej bytosti: intimior intimo meo. [4] Ty ma miluješ, ty ma tvoríš, aby som sa neobrátil v ničotu, ty pracuješ skrze mňa, pre mňa, so mnou v tajomnom zjedinení lásky. Keď sa staviam pred teba, odvažujem sa pozdvihnúť svoju modlitbu a prosiť ťa, aby som ťa poznal, hoci dobre viem, že pre človeka vrcholom...

Čítaj viac

ignaciánsky svätopôstny čas

Ako budeme počuť v Evanjeliu na Popolcovú stredu, svätospôstna skúsenosť získava konkrétnu podobu v almužne, modlitbe a pôste (Mt 6, 1-18). Takto sa pripravujeme na slávenie Veľkej Noci, milujúcej obety Ježišovej lásky a robíme to na základe našej ignaciánskej tradície. Almužna je symbolické gesto mojej lásky blížnemu: „láska sa musí viac vložiť do skutkov, než do slov“ (DC 230). Sv. Ignác tiež rozvíja sériu odporúčaní o rozdeľovaní almužien, veľmi osobitný zvyk jeho doby, ktoré dnes môžeme preložiť ako „kritériá solidarity“. Ignác sa usiluje o to, aby sme si dobre vybrali, s poctivým a čestným úmyslom, kto alebo ktorí budú adresátmi našej lásky. „Ak ja dávam almužnu príbuzným alebo priateľom alebo osobám, ku ktorým cítim sympatie … prvá (vec, ktorú si...

Čítaj viac

univerzálne poslanie spoločnosti ježišovej

Sv. Ignác píše vo svojich Duchovných cvičeniach: „Mojou vôľou je získať celý svet.“ (DC 95, por. DC 102) Celý svet je zahrnutý do ignaciánskej spirituality. Ignác chce, aby sme videli celý svet, všetky miesta. Sám Večný Kráľ chce získať pre Božie Kráľovstvo celý svet. Apoštolát Spoločnosti Ježišovej je teda univerzálny. Je to niečo dynamické. Obsahuje v sebe disponibilitu, ochotu ísť kdekoľvek, na rozličné miesta, do ktorejkoľvek krajiny. Na tomto sa zakladá aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi. Táto črta charizmy Spoločnosti Ježišovej vychádza z jeho Duchovných cvičení. Páter Hieronym Nadal raz povedal: „Svet je náš dom.“ V podobnom duchu sa vyslovil páter Peter Hans Kolvenbach, bývalý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej: „Stabilné kláštory nám nestačia,...

Čítaj viac

Ignaciánske kritéria, aby sme rozoznali pravú zbožnosť

V predchádzajúcom článku o zbožnosti sme povedali, že zbožnosť podľa sv. Ignáca je prirovnaná k ľahkosti nájsť Boha, a že v jeho mysli sa predpokladalo osobné úsilie hľadať ho. To znamená, že prebieha istý dialóg medzi človekom, ktorý hľadá a Bohom, ktorý sa dáva nájsť. V tomto dialógu zbožnosti je veľmi dôležité vedieť identifikovať alebo rozpoznať Boha, pretože nepriateľ ľudskej prirodzenosti nestráca príležitosť intervenovať tým, že nám spôsobuje alebo v nás vyvoláva dojem veriť, že jeho hlas je hlas Boha alebo prinajmenšom hlas dobrého anjela. V tomto zmysle sv. Ignác prezentuje na základe svojich skúseností „Pravidlá, aby sme cítili a rozpoznali rôzne vnútorné hnutia“, ktoré sa v duši vyvolávajú. Tieto „Pravidlá“ Ignác zaradil do Duchovných cvičení (DC...

Čítaj viac

Ignaciánska definícia zbožnosti

Keď začíname štúdium o zbožnosti v duchu sv. Ignáca, približujeme sa k niečomu, čo má najväčšiu dôležitosť v celom jeho duchovnom živote. Tak to dosvedčujú jeho súčasníci, očitý svedkovia a dôverníci. Napríklad páter Ribadeneira, keď nám podáva správu o slovách a skutkoch sv. Ignáca, píše: „Počul som ho povedať, že si nevšímal to, aby boldobrý, ale aby bol nasmerovaný k zbožnosti: že túto stránku alebo perspektívu nemohol negovať.“ O čosi neskoršie, aby potvrdil to povedané, pridá: „Ignác povedal, že náš Pán mu dal dar zbožnosti a často ho navštevoval počas vyčerpanosti a utrpenia.“ Podobne hovorí aj páter Nadal počas svojich prednášok v Coimbre, keď vykresľoval  alebo hovoril o osvietení, ktoré mal Ignác pri rieke Cardoner, potvrdzuje, že mal ustavičnú,...

Čítaj viac

História ignaciánskej chudoby

História ignaciánskej chudoby Vývoj chudoby až do smrti sv. Ignáca a)      Ignác počas svojho obrátenia na lôžku v Loyole rozpoznal, že po hriešnom živote, ktorý viedol, musel robiť pokánie. Podstatným znakom tohto pokánia bola, čo najviac možná a slobodne vybratá chudoba, podľa modelu alebo príkladu sv. Františka a sv. Dominika. (por. Autobiografia 7) Duchovné skúsenosti z Manresy mu ponúkajú vidieť chudobu pod trochu iným aspektom. Od tejto chvíle bude Kristus skôr Kráľom, ktorý posiela svojich apoštolov, a ktorý ešte aj dnes hľadá spoločníkov do zápasu, aby sa rozšírilo jeho Kráľovstvo. Dôsledky tohto volania sa mu vyjasnili postupne s plynutím času. Tak sa vysvetľuje jeho putovanie do Svätej zeme, ktorá ešte bolo spojené s jeho rozhodnutím robiť pokánie. Bez...

Čítaj viac