Úvod ku Konštitúciám Spoločnosti Ježišovej (134-137)

Úvod ku Konštitúciám (134-137)

Jeden zo spôsobov ako robiť múdroslovné čítanie Konštitúcií je priblížiť sa k nim tak, že venujeme osobitnú pozornosť téme „začiatok“. Sv. Ignác dáva veľký pozor na „začiatky“. Pripomeňme si, akú dôležitosť dáva sv. Ignác „začiatkom“ v modlitbe. Taktiež on musel viackrát začínať. Hundral, keď musel opustiť Svätú zem a začínať odznova hľadať Božiu vôľu. (Por. Autobiografia 49-50) Je tajomstvom „začať“ a tiež je tajomstvom „znovu začať“. Pre Ignáca to vždy značilo, že sa znova vložil  alebo sa znova dal k dispozícii Bohu. Úvod ku Konštitúciám nám ukazuje spôsob ako múdrosť Ignáca dozrievala mnoho rokov. Totiž tento úvod ku Konštitúciám (134-135) neexistoval v prvých textoch, ale bol doplnený neskôr. Prvý krát sa objavuje až v texte „B“, napísanom Polancom.

História textu je teda tiež zaujímavá. Čísla (136-137) sa nachádzajú už v texte „a“ a „A“ z roku 1550 , zatiaľ čo čísla (134-135) sa objavujú iba v texte „B“ z roku 1556 a sú umiestnené v hlavičke „Úvodu“. Tak môžeme vidieť spôsob práce Ignáca. Vytiahol na svetlo to žité, novú skúsenosť, ktorú potom vložil do textu. Medzi rokmi 1550-1556 sa Ignác veľa modlil a vylepšoval text. Jasnejšie tak zviditeľnil Boží plán (134) a prezentoval vývoj celého procesu (135).

Priehľadný a usporiadanejší text o vývoji a rozvoji Konštitúcií bol napísaný až na konci jeho cesty v roku 1556 a umiestnený spoločne do hlavičky „úvodu ku Konštitúciám“. To prezrádza, že Konštitúcie sú momentom znovučítania žitej a rozpoznanej skúsenosti pred Bohom. Táto žitá skúsenosť prvých spoločníkov predchádzala Konštitúcie a Božie pôsobenie predchádzalo skúsenosť založenia Spoločnosti.

Prečo Ignác napísal Konštitúcie?

V bode 134 Ignác uvádza: „Hoci túto maličkú Spoločnosť Ježišovu bude musieť zachovávať, riadiť a zveľaďovať vo svojej svätej službe zvrchovaná múdrosť a dobrota Boha, nášho Pána, práve tak, ako jej dala aj milostivo vzniknúť, a aj keď z našej strany k tomu viac dopomôže vnútorný zákon oddanej lásky, ktorý hlboko vrýva do sŕdc Duch Svätý, ako akékoľvek vonkajšie stanovy, predsa pokladáme za potrebné napísať ich, pretože ľúbezné pôsobenie Božej prozreteľnosti si žiada spoluúčinkovanie svojich tvorov, i zástupca Krista, nášho Pána, tak nariadil, ba aj príklady svätých a rozum nám to radia v Pánovi. Stanovy nám tak pomôžu lepšie napredovať na započatej ceste Božej služby v duchu nášho rehoľného zriadenia.“ (Konštitúcie 134)

Tento text jasne vyjadruje, prečo boli napísané Konštitúcie. Najmä preto, aby upevňovali vnútorný zákon lásky v srdciach jezuitov a pre lepšie napredovanie na započatej ceste. Zaujímavé je ako sv. Ignác zdôrazňuje pôvod založenia Spoločnosti Ježišovej. Páter Suárez sa pýta: akým spôsobom možno toto rozumieť? A odpovedá: Božia Múdrosť a Dobrota osvietila svätého Ignáca osobitnou inšpiráciou a on ju rozvinul a posunul dopredu k takému veľkému dielu, akou je Spoločnosť Ježišova. Tak páter Suárez doplnil to, čo si mysleli pápeži už predtým. Pavol III povedal, „že sv. Ignác a jeho spoločníci postupovali tak, že boli inšpirovaní Duchom Svätým, ako sa to nábožne verí“. A desať rokov potom Július III zopakoval toto isté potvrdenie. Rovnakým spôsobom hovoril Gregor XIII: „Duch Svätý pôsobil na Ignáca a jeho spoločníkov… „ Duch Svätý však nielen podnietil sv. Ignáca k vybudovaniu takéhoto veľkého diela, ale ho tiež osobitným spôsobom viedol, aby sa neoddelil od Cirkvi, ktorá v tom čase prežívala krízu, ale aby sa celý vložil do jej služieb.

Ďalšie myšlienky pre lepšie pochopenie tohto textu Konštitúcií (134)

–         Ignác rozvíja teocentrický pohľad alebo víziu: pripomína celý projekt Boha, v jeho trojičnom aspekte. Pre Ignáca a prvých spoločníkov je istotou to, že Boh je pôvodcom tejto najmenšej Spoločnosti Ježišovej. On je ten, ktorý ju riadi, vedie dnes, a ktorý ju chce viesť tak, aby rástla v jeho svätej službe.

–         Ignác kladie dôraz na vnútorný zákon lásky, ktorú Duch Svätý vpisuje do jednotlivých sŕdc. Ignác sa často vracia k tejto myšlienke: je to Duch Svätý, ktorý pomáha rozlíšiť to, čo je vhodné (219, 414, 624). Tento vnútorný zákon je nový zákon, je to zákon Evanjelia, ktorý podľa sv. Tomáša Akvinského, pozostáva hlavne v milosti Ducha Svätého. Viac otvorenejšie to hovorí sv. Tomáš na inom mieste – Duch Svätý, tým že prebýva v duši, nielenže vzdeláva rozum, čo je vhodné robiť, ale tiež pohýna vôľu k tomu, aby to urobila. Tento zákon je zákon lásky a milosrdenstva, pretože na rozdiel od starého zákona, ktorý nahováral k dodržiavaniu prikázaní prostredníctvom hrozby istých trestov a preto sa volá „zákon strachu“, tento nový zákon pohýna k čnostnému postupovaniu skrze lásku, nie skrze trest alebo odmenu. O tomto zákone hovorí prorok Jeremiáš: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jer 31, 31-33)  A práve tento zákon musí pomáhať zachovať a riadiť Spoločnosť.

–         Ignác tiež opisuje štyri argumenty prečo napísal Konštitúcie: … pretože ľúbezné pôsobenie Božej prozreteľnosti si žiada spoluúčinkovanie svojich tvorov, i zástupca Krista, nášho Pána, tak nariadil, ba aj príklady svätých a rozum nám to radia v Pánovi…  Na prvom mieste je to pôsobenie Božej prozreteľnosti. Druhým argumentom je, že to nariadil pápež. Nadal hovorí, že toto všetko dedukujeme z textov, ktoré potvrdili náš Inštitút. Skutočne prvá Formula Inštitútu, schválená Pavlom III, dáva generálovi Spoločnosti Ježišovej právo vytvoriť Konštitúcie a to aj s radami prvých spoločníkov. V podobnom duchu hovorí aj druhá Formula Inštitútu schválená Júliusom III. Tretím argumentom je príklad svätých, ktorý tiež Ignáca oslovil. Ignác často čítal Konštitúcie iných svätých zakladateľov (dominikánov, františkánov, benediktínov), a preto mal pred očami príklad týchto svätých, ako to raz poukázal v liste Juanovi Pedro de Carafa. Štvrtým argumentom, ktorý Ignác uvádza je, že sám rozum nás k tomu vedie. Tým Ignác chcel naznačiť, že sám rozum ho viedol k tomu, aby tak urobil. Je rozumné mať Konštitúcie. Bolo by nepredstaviteľné, aby spoločenskému telu – organizmu, chýbala legislatíva. Nakoniec Ignác dodáva „v našom Pánovi“ – teda príklad svätých a rozum nám to radí v našom Pánovi. Tieto slová  alebo trochu v inej podobe opakuje Ignác asi 120 krát v Konštitúciách. Pre tieto štyri dôvody Ignác napísal Konštitúcie.

–         Text ukazuje otvorenosť Ignáca voči Božiemu tajomstvu a láske vpísanej do sŕdc skrze Ducha Svätého. Je to niečo typické pre Ignáca. Môžeme to objaviť aj vo veľkých kontempláciách v Exercíciách, ako sú Vtelenie alebo meditácia o Kráľovstve.

–         Ignác hovorí, že prioritou je  Božie pôsobenie v existencii a živote Spoločnosti, ale vyžaduje sa tiež ľudská spolupráca. Rovnako to spomína Ignác aj na konci Konštitúcií: „Spoločnosť nebola založená ľudskými prostriedkami, a preto sa nimi nedá ani udržať, ani zveľadiť, ale milosťou všemohúceho Boha a nášho Pána, Ježiša Krista. Jedine v ňom treba mať nádej, že zachová a zveľadí toto dielo, ktoré milostivo začal na svoju službu a chválu a na duchovnú pomoc ľuďom. Vychádzajúc z tejto nádeje, prvým a najprimeranejším prostriedkom budú modlitby a omše, ktoré sa majú obetovať na tento svätý úmysel a ktoré sa majú vykonávať každý týždeň, mesiac a rok podľa určitého poriadku na všetkých miestach, kde sa Spoločnosť nachádza.“ (Konštitúcie 812); „Na zachovanie a vzrast nielen organizmu, to znamená vonkajšej stránky, ale aj ducha Spoločnosti a na uskutočnenie zámeru, ktorý si stanovila, totiž pomáhať ľuďom, aby dosiahli svoj posledný a nadprirodzený cieľ, sú tie prostriedky, ktoré spájajú nástroj s Bohom a uspôsobujú ho, aby sa dal správne riadiť Božou rukou, účinnejšie než tie, ktoré ho uspôsobujú voči ľuďom. Takýmito prostriedkami sú dobrota a čnosť, najmä láska a čistý úmysel slúžiť Bohu, dôvernosť s Bohom v duchovných úkonoch nábožnosti, úprimná horlivosť za duše na slávu toho, ktorý ich stvoril a vykúpil, nehľadajúc pritom nijaký iný zisk. Bude sa teda treba vo všeobecnosti starať o to, aby sa všetci členovia Spoločnosti dali na solídne a dokonalé čnosti a starali sa o duchovné veci a aby tomuto pripisovali väčšiu váhu ako učenosti a iným prirodzeným a ľudským darom. Veď práve tieto vnútorné hodnoty majú dávať vonkajším darom účinnosť vzhľadom na cieľ, o ktorý sa usilujeme.“ (Konštitúcie 813)

–         Konštitúcie sú napísané preto, aby pomáhali k lepšiemu napredovaniu Inštitútu a v lepšej službe Bohu a ľuďom. Pomáhať je podľa Ignáca konať, pôsobiť, počínať si. Je dôležité tiež dodať, že každý Inštitút má svoj spôsob postupovania, svoj spôsob napodobňovania Krista, svoje špeciálne povolanie, svoju osobitú milosť a charizmu.

Usporiadanie Konštitúcií  (135, 137)

Ignác píše: „Prvoradou a najdôležitejšou vecou v našich zámeroch je to, čo sa týka celého organizmu Spoločnosti: máme v úmysle predovšetkým zabezpečiť jeho jednotu, dobré vedenie a zachovanie v dobrom stave, na väčšie Božie oslávenie. Keďže však telo sa skladá z údov a v poriadku výkonu sa stretáme najprv s tým, čo sa týka jednotlivcov, a to tak pri ich prijímaní, ako aj pri ich formácii a rozdelení vo vinici Krista, nášho Pána [A], začneme s týmto, za pomoci, ktorú nám milostivo udelí večné Svetlo na svoju úctu a chválu.“ (Konštitúcie 135)

Ignác ukazuje misionársky plán cesty pre každého spoločníka, ktorý sa začlení do tela Spoločnosti, podobne ako to bola skúsenosť prvých spoločníkov: jednota, dobré vedenie, zachovanie Spoločnosti v dobrom stave a to všetko na väčšie oslávenie Boha. Cieľ je teda jasný pre Ignáca, píše Konštitúcie, aby celé telo Spoločnosti malo dobré vedenie a zachovalo sa v dobrom stave. To je hlavný úmysel. K bodu 135 Ignác podáva vysvetlenie, ktoré je vlastne vysvetlením úvodu ku Konštitúciám: „A. často je vhodné, najmä v oblasti praxe, postupovať od menej dokonalého k dokonalejšiemu, lebo čo je posledné v poriadku uvažovania, ktoré sa ponajprv zameriava na cieľ a potom sa obracia k prostriedkom, stáva sa prvým v poriadku výkonu. Taký bude postup desiatich hlavných častí, ktoré tvoria celok Stanov. Prvá: Prijatie na preverovanie tých, čo túžia nasledovať naše rehoľné zriadenie. Druhá: Prepustenie tých, čo sa ukážu, že nie sú preň súci. Tretia: Zachovanie a pokrok na duchu a v čnostiach tých, čo v ňom ostanú. Štvrtá: Formácia štúdiami a inými prostriedkami napomáhania blížneho u tých, čo sami pokročili na duchu a v čnostiach. Piata: Začlenenie do organizmu Spoločnosti tých, čo budú takto sformovaní. Šiesta: čo majú zachovávať tí, čo už boli začlenení do tohto organizmu. Siedma: čo sa má zachovávať voči blížnemu pri rozposielaní pracovníkov a ich zamestnaní vo vinici Krista, nášho Pána. Ôsma: čo prispieva k jednote tých, čo boli rozposlaní, medzi sebou a ich hlavou. Deviata: čo sa týka hlavy a riadenia, ktoré vychádza od hlavy a prenáša sa na organizmus. Desiata: čo sa všeobecne týka udržovania a zveľadenia dobrého stavu celého organizmu tejto Spoločnosti. V Stanovách a vysvetlivkách sa bude sledovať tento poriadok, majúc na zreteli cieľ, ktorý sme si všetci stanovili: oslávenie a chvála Boha, nášho Stvoriteľa a Pána.“ (Konštitúcie 137)

Bod 137 hovorí o poradí alebo postupnosti Konštitúcií a ich zmysle. Táto vysvetlivka alebo toto vyhlásenie sa vzťahuje na číslo 135, ktorý oznamuje spôsob ako bol vytvorený plán, či návrh Konštitúcií. Každá časť je vlastne etapou jezuitskej cesty, teda spoločníkov Ježiša, a inkorporácie – postupného začlenenia sa do tela Spoločnosti Ježišovej pre misiu. Začiatok tejto cesty začína v Examene, ktorý je bránou do Spoločnosti Ježišovej, pokračuje Úvodom ku Konštitúciám a potom desiatymi časťami Konštitúcií ako to opisuje bod 137. Je dôležité mať na zreteli „životnú silu“ alebo postavenie každej časti Konštitúcií, aby sme pochopili hĺbku každej jednej. Nie je to isté, napríklad, povedať niečo z tretej časti, ktorá sa viac venuje novicom ako zo šiestej, ktorá sa venuje jezuitovi, ktorý bol už formovaný a misii, ktorú má Spoločnosť Ježišova. Nehovorí sa rovnakým spôsobom o chudobe, poslušnosti, či duchovnom živote, atď., v rôznych etapách života jezuitu. Predsa však nič nie je nepovšimnuté alebo odmietnuté. Všetky etapy sú navzájom zhrnuté a integrované.

Úvod k vysvetlivkám a odporúčania ku Konštitúciám (136)

Stanovy majú za cieľ napomáhať zachovanie a zveľadenie celého organizmu Spoločnosti a každého jej člena na chválu Boha a pre dobro všeobecnej Cirkvi. Stanovy nielen ako celok, ale každé ich ustanovenie musia zodpovedať tomuto cieľu, ale naviac Stanovy musia spĺňať tri podmienky: Po prvé, musia byť úplné, aby sa podľa možnosti dali predvídať všetky prípady, ktoré sa môžu prihodiť. Po druhé, musia byť jasné, aby sa zmenšila možnosť pochybností. Po tretie, musia byť, nakoľko to dovolí úplnosť a jasnosť, krátke, aby sa dali zapamätať. Aby sa tieto tri podmienky mohli lepšie dodržať, videlo sa nám, že bude v Pánovi dobré, keď sa k všeobecnejším a stručnejším Stanovám pripoja vysvetlivky a pripomienky, čím sa stanú spôsobilejšími na používanie, a naši ich budú môcť zachovávať a podľa potreby sa budú môcť ukázať vonkajším. Tieto vysvetlivky a poznámky majú takú istú platnosť, ako aj ostatné Stanovy, môžu však tým, čo nesú zodpovednosť za druhých, podrobnejšie objasniť niektoré body, ktoré v dôsledku stručnosti a všeobecnosti ostatných Stanov neboli celkom zreteľné. Avšak okrem Stanov a vysvetliviek, ktoré sa vzťahujú na nemeniteľné body a ktoré sa musia zachovávať všeobecne, sú potrebné ešte iné nariadenia, prispôsobené rozličným domom, kolégiám a funkciám v Spoločnosti, pričom sa má u všetkých zachovať v čo najväčšej miere jednotnosť. O týchto nariadeniach a či pravidlách tu nebude reč: stačí iba pripomenúť, že tam, kde sú zavedené, musí ich každý zachovávať podľa vôle toho, čo bude jeho predstaveným. Aby sme sa vrátili k tomu, o čom sa tu hovorí: vysvetlivky sledujú poriadok Stanov, časť po časti, kapitolu za kapitolou, zakaždým, keď treba dačo vysvetliť. Písmeno v texte Stanov poukazuje na patričnú vysvetlivku pod tým istým písmenom. Tak sa bude postupovať po poriadku za pomoci toho, ktorý je prameňom každého poriadku, lebo je najdokonalejšou a nekonečnou Múdrosťou.“ (Konštitúcie 136)

Aký je dôvod týchto a nasledujúcich vysvetliviek? Konštitúcie opisujú niektoré ciele: „Stanovy majú za cieľ napomáhať zachovanie a zveľadenie celého organizmu Spoločnosti a každého jej člena na chválu Boha a pre dobro všeobecnej Cirkvi.“ (136); „Stanovy nám tak pomôžu lepšie napredovať na započatej ceste Božej služby v duchu nášho rehoľného zriadenia.“ (134); a to všetko „na chválu Boha a pre dobro všeobecnej Cirkvi.“ (136) Ignác mal teda na začiatku na mysli to, aby Konštitúcie boli čo najuniverzálnejšie, stručné a jasné, aby bolo možné pochopiť hneď od začiatku princípy postupovania, a aby pokryli všetky možné prípady. Podľa Ignáca Konštitúcie mali byť pre všetkých. Neskôr boli doplnené vysvetlivky, ktoré mali byť najmä pre predstavených. Dnes sú tieto dve časti spojené pre všetkých. Vysvetlivky alebo odporúčania ku Konštitúciám sú hlavne na to, že dali Konštitúciám pružnosť, prispôsobivosť pri rozličných okolnostiach, aby boli platné pre všetky časy, miesta a osoby a z tohto dôvodu sú pevné a trvalé. Sv. Ignác chcel, aby Konštitúcie boli trvalé a univerzálne.

Schéma

Návrh

Prečo urobiť Konštitúcie? (134)

Ako napísať Konštitúcie? (135)

Cieľ Konštitúcií a úloha deklarácií – vysvetliviek (136)

Usporiadanie desiatych častí – (137)

Štruktúra bodu 134

–         Hoci túto maličkú Spoločnosť Ježišovu bude musieť zachovávať, riadiť a zveľaďovať vo svojej svätej službe zvrchovaná múdrosť a dobrota Boha, nášho Pána, práve tak, ako jej dala aj milostivo vzniknúť

–         a aj keď z našej strany

–         k tomu viac dopomôže vnútorný zákon oddanej lásky, ktorý hlboko vrýva do sŕdc Duch Svätý, ako akékoľvek vonkajšie stanovy

–         predsa pokladáme za potrebné napísať ich, pretože ľúbezné pôsobenie Božej prozreteľnosti si žiada spoluúčinkovanie svojich tvorov, i zástupca Krista, nášho Pána, tak nariadil, ba aj príklady svätých a rozum nám to radia v Pánovi.

–         Stanovy nám tak pomôžu lepšie napredovať na započatej ceste Božej služby v duchu nášho rehoľného zriadenia.

Plán  alebo návrh Konštitúcií (137)

Examen – všeobecná skúška pre tých, ktorí žiadajú o priatie do Spoločnosti Ježišovej: tzv. škola túžby alebo priania.

Úvod – začiatok, ktorý zostáva vždy prítomný a aktuálny pri čítaní Konštitúcií.

Prvá a druhá časť: povolanie – prijatie – prepustenie: 1) prijatie tých, ktorí túžia nasledovať naše rehoľné zriadenie; 2) prepustenie tých, čo sa ukážu, že nie sú preň súci.

Tretia a štvrtá časť: formácia: 3) zachovanie a pokrok na duchu a v čnostiach tých, čo v ňom ostanú; 4) formácia štúdiami a inými prostriedkami napomáhania u tých, čo sami pokročili na duchu a v čnostiach.

Piata a šiesta časť: začlenenie do Spoločnosti: 5) začlenenie do organizmu Spoločnosti tých, čo budú takto sformovaní; 6) čo majú zachovávať tí, čo už boli začlenení do tohto organizmu.

Siedma časť: poslaní do misie: 7) čo sa má zachovávať voči blížnemu pri rozposielané pracovníkov a ich zamestnaní vo vinici Krista, nášho Pána.

Ôsma a deviata časť: zodpovední za Spoločnosť: 8 ) čo prispieva k jednote tých, čo boli rozposlaní, medzi sebou a ich hlavou; 9) čo sa týka hlavy a riadenia, ktoré vychádza od hlavy a prenáša sa na celé telo.

Desiata časť: zachovanie a rozvoj tela: 10) čo sa všeobecne týka udržovania a zveľadenia dobrého stavu celého tela tejto Spoločnosti.

(spracované podľa Antonio M. de Aldama, Iniciación al estudio de la Constituciones, s. 73-82; André de Jaer SJ, Formar un cuerpo para la misión. Lectura sapiencial de las Constituciones de la Compañía de Jesús, s. 33-40)