Luis de la Palma: Duchovný význam cesty v DC sv. Ignáca
Nachádzame sa pred textom z diela Duchovná cesta, z pera pátra Luis de la Palma, v ktorom prirovnáva Duchovné cvičenia sv. Ignáca k ceste. Rozoberá význam „cesty“ – stupne cesty. Tento historický text, a aj nasledujúce z jeho veľkolepého diela, sa zaraďuje medzi vynikajúce komentáre k Duchovným cvičeniam sv. Ignáca. Konkrétny text je vybratý z prvej knihy, piatej kapitoly, ktorá hovorí o duchovnom význame cesty. Celá prvá kniha z diela o Duchovnej ceste sa venuje najmä tzv. ceste očistenia.
1) Nás Otec svätý Ignác učí a vyhlasuje, že cvičenie sa v dokonalosti sa podobá telesnej ceste. Tento spôsob vyjadrenia je veľmi používaný mnohými svätými a veľmi bežný vo Svätom Písme. Izaiáš povedal, že v posledných dňoch sa museli ľudia a národy navzájom medzi sebou pozývať a povzbudzovať týmito slovami: „Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ (Iz 2, 3) A na druhej strane hovorí o čase zákona milosti, medzi inými vecami hovorí takto: „I bude tam chodník, cesta, cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej, ani prostoduchí tam nezblúdia.“ (Iz 35, 8 ) V naplnení tohto proroctva odkrývame Spasiteľa tejto tak svätej, pravej a istej cesty, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6) Tento rovnaký jazyk používa nás svätý Otec na rôznych miestach, medzi iným na začiatku svojej knihy (sú to Duchovné cvičenia) v prvej poznámke: „Pod názvom Duchovné cvičenia sa rozumie každý spôsob spytovať si svedomie, meditovať, kontemplovať, ústne i v duchu sa modliť a iné duchovné činnosti, o ktorých sa bude hovoriť neskôr“ (DC 1), o ktorých sv. Ignác hovorí, že sú duchovnými cvičeniami, tak ako prechádzanie, kráčanie a bežanie sa volajú telesnými cvičeniami. Takže k podobnosti telesného cvičenia, ktoré sa robí kráčaním, prechádzaním alebo bežaním, sa duchovným cvičením volá tiež, kráčanie, prechádzanie sa alebo bežanie po ceste ducha.
2) Aby sme lepšie pochopili túto náuku a vlastnosť tejto podoby, musíme vziať do úvahy, že na telesnej ceste je jedna vec cesta a druhá rozdielna, náhodné udalosti na nej. Pretože cesta je taký poriadok krokov, s ktorými ideme zanechávajúc cieľ, odkiaľ vychádzame a ideme približujúc sa k cieľu, kde smerujeme. Náhodnými udalosťami na ceste sú existencia toho najdrsnejšieho alebo toho najjasnejšieho, toho najtichšieho alebo najhlučnejšieho, zaplneného stromoradím alebo púšťou. A inými podobnými vecami. Rovnako na ceste nám niektoré veci slúžia na pomoc, iné na ochranu. Pretože pomocou sú napr. kone, koče a nosidlá, ostrohy a biče na obludy, a zásoby a potrava pre človeka; a na ochranu sú topánky a filcové papuče a iné podobné nástroje proti drsnosti počasia, a obranné a útočné zbrane proti nepriateľom, ktorí zvyknú prepadávať a kradnúť na cestách. Všetky tieto veci nachádzame v duchovných cvičeniach. Pretože jedna vec je cesta a druhá rozdielna je náhodná udalosť, ktorá sa naskytá na nej. Cesta nie je iná vec než Božie prikázania a plnenie Božej vôle, ako sa to mnohokrát opakuje v Žalme 119: „Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho…to sú tí, čo nepáchajú neprávosť a idú jeho cestami…kiež by ma moje cesty viedli ta, žeby som zachovával tvoje ustanovenia…ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová. Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov…odvráť ma od cesty lži a milostivo mi daj svoj zákon…cestu pravdy som si vyvolil, tvoje slová mám stále pred sebou…pobežím po ceste tvojich príkazov, lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu…“ (Ž 119, 1.3.5..9.29.30.32) Táto cesta prikázaní nás prenesie cez jej stupne, až k plneniu Božej vôle, o ktorej povedal sv. Pavol, že je „dobrá, milá a dokonalá“ (Rim 12, 2), ale aj náročná, ako povedal sv. Bazil, že „pod týmto menom cesty rozumieme poriadok svätých skutkov, ktoré prostredníctvom poznania a nebeského svetla, nás vedú od toho menej dokonalého k tomu najdokonalejšiemu.“ Zdá sa, že to isté chcel povedať aj Apoštol Pavol, keď povedal, že „my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (2 Kor 3, 18). Preto je treba povedať, že každý deň odkrývaním vyšších a dokonalejších vecí, s ktorými sa prijímajú silnejšie a početné dary, z rúk Božieho Ducha, sa tým istým spôsobom kráča až k dokonalej jednote s Bohom a naším Pánom. Náhodnými udalosťami na tejto ceste sú zbožnosť alebo suchota, útechy alebo neútechy, pokoj a úspech alebo napätia a búrky. V tomto všetkom zvykne byť viacero podôb. A bez toho, aby sme sa starali o jedno alebo o druhé, ako hovorí náš svätý Otec, zápasiac s pokušeniami a vytrvajúc na pravých a pevných čnostiach, bez ohľadu na to, či dostaneme viac alebo menej duchovnej útechy, musíme kráčať dopredu na ceste Božej služby“ (por. Konštitúcie 260). Rovnako na tejto duchovnej ceste, niektoré veci nám slúžia a iné nás chránia. Lebo veľkou pomocou sú modlitba a meditácia, spytovanie svedomia, čítanie duchovných kníh a iné podobné cvičenia, ktoré ako koč alebo nosidlá nás pohýnajú a nesú dopredu, mnoho raz s väčším uľahčením, a niekedy s menším, po ceste, ktorú sme otvorili, cestu dokonalosti. Tiež sú veľkou pomocou telesné pokánia, ktoré slúžia ako ostrohy a bič na potrestanie a ovládanie tela. Tiež body na meditáciu, i Božie slovo i pravdy viery, čo je ako zásoba na tejto ceste pre obživu a potešenie duše. Taktiež sa hodí ísť nachystaní so všetkým, čo je nevyhnutné pre našu ochranu: je treba, radu, aby sme nepoblúdili; útechu, aby sme neklesli na duchu a odvahu, aby sme vytrvali, čo je ako potrebná výstroj pre pútnika (chodca) proti nevľúdnosti počasia. Pretože dočasné nevľúdnosti sú na duchovnej ceste, pochybnosti a temnosti, neútechy a suchoty a znechutenosť a únava z cesty, keď sa mnohí zastavia alebo sa vrátia naspäť. Tiež nechýbajú na tejto ceste duchovní nepriatelia, ktorí vychádzajú okrádať a zabíjať neopatrných a nepripravených pútnikov s klamlivými tajomstvami a jasnými pokušeniami, proti ktorým je vhodné ísť dobre pripravení so svetlom duchovného rozoznávania, aby sme ich poznali a so štítom viery a trpezlivosti, aby sme im odolali y zvíťazili.
3) Na ceste Duchovnými cvičeniami musíme uvažovať o štyroch veciach. Prvou vecou je téma alebo predmet meditácie, ktorá je viac bohatá ako si to niektorí myslia, ako budeme hovoriť neskoršie. Napríklad, prefíkanosť alebo falošnosť hriechov a trestov za nich, život a smrť a zmŕtvychvstanie Spasiteľa a iné podobné, ktoré sú rozdelené na časti a rozčlenené na body, na rôzne meditácie počas celých štyroch týždňov. Druhá vec je rôzne spôsoby modlitby, meditovania a cvičenia sa ako sú tri schopnosti duše, opakovania, aplikácia zmyslov, spôsoby urobenia voľby, tri spôsoby modlitby, ktoré sú na konci štvrtého týždňa a iné podobné. Každá jedna má svoje miesto a svoje rôzne časti v Duchovných cvičeniach. To sa opakuje na začiatku, v strede, ako aj na ich konci, ako sú úvody (predhovory), body a rozhovory. Pre každú sa v knižočke nachádzajú pravidlá, poznámky a doplnky. Každý jeden spôsob modlitby si musí zvoliť svoju primeranú, či vhodnú matériu (predmet). A tak matéria alebo predmet ako spôsob modlitby musí byť taký, aby viac pomáhal pre cieľ, o ktorý sa usilujeme. Tretia vec, ktorú nachádzame v našej knižočke a možno najvynikajúcejšiu, je cieľ, ktorý musíme dosiahnuť v našich cvičeniach. Lebo všetky spôsoby cvičenia sa v ktorejkoľvek matérii (predmete), idú usporiadané tak, aby sa dosiahol nejaký cieľ, a týmto cieľom je isto stupeň dokonalosti, ktorý si duša želá, a pre ktorý sa namáha a cvičí, aby ho dosiahla. A pretože dokonalosť je ako duša, ktorá dáva bytie a život našim Duchovným cvičeniam, preto sa opakuje tak často a v toľkých príležitostiach, a predkladá sa vždy pred oči, pri vstupe do modlitby, zvyčajne v tretej predohre, ktorá obsahuje prosbu toho, čo si želáme dosiahnuť. Štvrtá vec sú pravidlá rozlišovania, aby sme poznali a rozlíšili dobrého ducha od zlého: dobrého, aby sme prijali a zlému, aby sme odolali a ho odmietli.
4) Z týchto všetkých vecí, na ktoré sme poukázali, iba v tretej spočíva cesta dokonalosti, ktorá musí byť cieľom všetkých našich cvičení. Pretože prvá, čo sú body a predmet meditácie, je obživou duše, a zásobou, ktorá musí priniesť pravé udalosti, dobre pouvažované a prežuté (premyslené) a zachované Božie slovo vo vnútri srdca, aby neochablo na duchu na tejto ceste. Druhá, čo sú spôsoby modlitby a cvičenie sa, sú prostriedky, aby sme kráčali ľahšie po tejto ceste. A štvrtá, čo sú pravidlá rozlišovania, ktoré nás vybavujú zbraňami proti nepriateľom, ktorí zvyknú prísť na ceste. Ale ak na to dobre pozrieme, žiadna z týchto vecí nie je totožnou cestou, cestou, ktorá nie je inou vecou, než istými návrhmi a posudkami, ktoré sú pripravené podľa poriadku a cvičení sa v nich a nadstavené tak, aby sa plnila Božia vôľa a dosiahla dokonalosť. Vo vyjadrení týchto stupňov dokonalosti a ich usporiadaní podľa ich poriadku a dávaní exercícií a vhodných meditácií, aby sa dosiahli tieto stupne, bol náš svätý Otec úplne vynikajúci, oveľa viac ako sa to môže vychváliť v tejto knižočke Duchovných cvičení. Tieto stupne dokonalosti, o ktoré sa musíme usilovať, a ktoré musia byť svetlom našich prednášok a meditácií, sú želaním dosiahnutia posledného cieľa a rozhodnutím vynaložiť všetku námahu čo sa týka z našej strany, aby sa tento cieľ dosiahol. Indiferencia ku všetkým stvorením veciam, tak priaznivým, ako aj nepriaznivým; nenávisť k minulým hriechom; pevný úmysel nápravy a útek od podobných príležitostí opätovného padnutia; rozhodnutie napodobňovať Krista nášho Pána; zaľúbenie si kríža a jeho potúp a ponížení; prijatie jeho náuky, ktorá nás presviedča k chudobe ducha, k opovrhnutiu cti, a k pokore srdca; želanie plniť Božiu vôľu, uprednostňujúc ju pred akoukoľvek svojou; rozhodnutie neprijať ani si nenechať žiadnu vec, ak by nebolo dôvodov pre väčšiu službu a Božiu slávu; a v prípade ak by bola sláva nášho Pána Boha rovnaká, želať si na tomto svete, predovšetkým to opačné, než to úspešné, preto, aby sme boli viac podobný Kristovi nášmu Pánovi. Tieto a iné podobné návrhy, ktoré sú ako stupne, cez ktoré sa pomaly začína vystupovať do jednoty s Bohom, naším Pánom, sú pevnou a istou cestou dokonalosti a sú rozdelené v Duchovných cvičeniach na rôznych miestach prostredníctvom prednášok vo všetkých štyroch týždňoch.
5) A preto, aby neochabol duch v tejto skúške, medzi ostatnými meditáciami o živote Krista nášho Pána, ktoré sú viac príjemné a jemné, sa vkladajú niektoré smelé a odvážne cvičenia, ktoré obsahujú niektoré isté príkladné princípy a dôvody, že sa zdá, že mocne pôsobia a priťahujú vôľu k tomu, o čo sa usiluje. Tieto sú Princíp a Fundament, ktorý sa nachádza pred prvým týždňom; Volanie časného kráľa, ktoré sa nachádza pri vstupe do druhého týždňa; meditácia o Dvoch zástavách a iná o Troch dvojiciach alebo triedach ľudí, ktoré sú v štvrtom dni druhého týždňa: Tri stupne pokory a Predhovor pre urobenie voľby; v ktorých a v ďalších, sú podľa svojho poriadku alebo usporiadania stupne, cez ktoré sa vystupuje k pravej dokonalosti; a sú ako kosti, ktoré dávajú pevnosť tomuto telu a stĺpy, ktoré podopierajú túto budovu, až sa dosiahne vrchol jednoty, o ktorej sa hovorí v cvičení o Láske Boha nášho Pána (meditácia na dosiahnutie lásky). A keďže tí, ktorí sa pripravujú s veľkou vrúcnosťou (s nadšením, zápalom) k tomu, aby prešli týmto spôsobom dopredu na ceste ducha, sú veľmi často napádaní rôznymi duchmi – dobrým aj zlým. Aby mohli rozlíšiť toto pôsobenie dobrého ducha od zlého, k tomu slúži štvrtá vec, ktorá sa tiež nachádza v Duchovných cvičeniach, sú to pravidlá rozoznávania (Reglas de discreción), v ktorých bol nás svätý Otec tak veľkým učiteľom.
(spracované podľa Luis de la Palma, El camino espiritual, s. 440-443)