Prosba o radosť (DC 221)

Tajomstvá zmŕtvychvstania – Analýza prosby (DC 221)

„Prosiť o to, čo chcem. Tu to bude: prosiť o milosť, aby som sa tešil a veľmi radoval z toľkej slávy a radosti Krista, nášho Pána.“ (DC 221)

„Štvrtý týždeň“ Duchovných cvičení sv. Ignáca zameriava pozornosť okrem iného na radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vyjadruje to hlavne prosba, ktorá je kľúčová, a ktorú sv. Ignáca vložil do tejto etapy.

a)      milosť, aby som sa tešil a intenzívne radoval – pravá radosť je vždy ovocím lásky. Túto intenzívnu radosť a lásku vlastní Ježiš Kristus, ona má svoje prítomné dobro. Preto, to o čo teraz prosíme je, aby sa zväčšila a zosilnela láska, pretože sme sa stretli s tým, ktorého milujeme, ako Mária Magdaléna. Sv. Ignác kladie v tomto týždni dôraz na to, aby exercitant, ktorý sa stretol so  zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý mu prejavil lásku až do krajnosti (prítomné dobro), mal silný dôvod pre intenzívnu radosť. Ale taktiež prosíme o to, aby sa zväčšila a zosilnela láska ku Kristovi, ktorý je ukrytý v našich bratoch, ktorých v živote denne stretáme – to je silný dôvod na radosť.

b)      radosť môže byť dokonalá alebo nedokonalá:

–          nedokonalá vtedy, keď sa radujeme z dobra iného, ktoré sa prejavuje v nás.

–          dokonalá, keď sa tešíme z Krista, neberúc do úvahy seba.

Ignác nás učí v tejto prosbe, aby sme prosili v prvom rade o dokonalú radosť – aby sme sa radovali z toľkej slávy a radosti Krista, nášho Pána. Dokonalá radosť spôsobuje, že vtedy uvidíme Krista šťastného, keď mu budeme môcť slúžiť v našich bratoch. Ale tiež prosíme o nedokonalú radosť, ktorá je dobrá, pretože je útechou v našom povolaní a práci.

Prosba o radosť sústreďuje meditácie tohto týždňa na tieto dve skutočnosti:

a)      aby sme mali v duchovnom živote radosť – radosť rozširuje a očaruje srdce a dovoľuje nám posúvať sa rýchlejšie dopredu a byť viac pevnejší a stálejší. (por. Pies 4, 9) A tiež nás vedie k tomu, že Boh si zaslúži, aby sme mu slúžili s radosťou – veselého darcu miluje Boh. (por. 2Kor 9, 7)

b)      aby sme cítili, že radosť a potešenie je ovocím lásky – aby sme rástli v radosti, najprv bude potrebné rásť v láske, pretože je jej ovocím a dôsledkom.

Veľkonočná radosť nie je zabudnutím kríža, ale jeho podčiarknutím a zdôraznením. Boh vzkriesením svojho Syna potvrdil svoje víťazstvo a prejavil tak svoju lásku. Ide o víťazstvo Krista chudobného, poníženého a ukrižovaného. Práve toto víťazstvo Krista je dôvodom veľkej radosti, je príčinou intenzívnej radosti. Útecha, ktorú exercitant prežíva vo forme radosti, vychádza z Kristovej radosti z víťazstva nad hriechom a smrťou. Je znakom lásky, nie teoretickej, ale praktickej – lásky, ktorá bola viac vložená do skutkov ako do slov; lásky, ktorá priniesla nový život.

(spracované podľa Ignacio Iparraguirre SJ, Ejercicios espirituales, s.581-583)