3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)

Niekoľko skúseností Ignáca s Cirkvou Na konci knižočky Duchovných cvičení sv. Ignác vložil Pravidlá o dobrom zmýšľaní o Cirkvi. Sú v podstate posledným tzv. dokumentom, ktorý Ignác do nich vložil. Životný kontext týchto Pravidiel sa nachádza v celkovom súhrne Ignácovho života a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.  Prvým momentom jeho nového vzťahu k Cirkvi boli životopisy svätých, ktoré čítal počas rekonvalescencie, životopis Ježiša Krista. Druhým momentom bolo jeho putovanie, najmä jeho túžba ísť do Svätej zeme, ktoré je vždy úzko spojené s jeho obrátením (Autobiografia 9-12) a silnými vonkajšími prejavmi pokánia. Jeho putovanie je spojené s niekoľkými zastaveniami. Odchádza z Loyoly, navštevuje svätyňu Panny Márie v Aránzase a cestuje do Navarette,...

Čítaj viac

Pomoc v čase duchovnej neútechy

Siedma poznámka (DC 7) „Ak ten, ktorý dáva exercície vidí, že exercitant je v neúteche, alebo v pokušení, nech nie je voči nemu tvrdý a prísny, ale prívetivý a vľúdny, dodávajúc mu odvahy a sily pre budúcnosť a nech mu odhalí chytráctva nepriateľa ľudskej prirodzenosti tak pôsobiac, aby sa pripravoval a uspôsoboval pre budúcu útechu.“ (DC 7) Neútecha môže byť veľkou prekážkou pre postup v duchovných cvičeniach. Sv. Ignác pamätá preto v tomto bode na túto skutočnosť. Ponúka niekoľko riešení: exercitátor má jemne povzbudiť exercitanta, teda nepotopiť ho hrubosťou v sklesnutosti; odkryť mu klamy nepriateľa a prichystať ho pre útechu. Toto sú tri veci, na ktoré sv. Ignác kladie veľký dôraz. a)      Povzbudenie v čase neútechy. Ignác ponúka dve pravidlá pre riešenie...

Čítaj viac

Prečo nie?!

Častý partner v rozhovore s jezuitmi sa vraj raz spýtal: “Prečo vy, jezuiti, keď sa vás na niečo spýtajú, vždy postavíte hneď protiotázku?” – Odpoveď jezuitu: “Prečo nie?”… – Klásť dôraz na počúvanie a spytovanie sa je úplne ignaciánske. Je to pokus priblížiť sa čo najbližšie k vlastnému jadru otázky toho, kto sa spytuje. U pátra Karla Rahnera SJ, veľkého teológa tohto storočia, sa kladenie otázok stalo teologickou metódou. Bol presvedčený, že odpoveď sa takmer sama začne objavovať, pod podmienkou, že sa otázka postaví dosť hlboko a presne. Avšak to “prečo” a “prečo nie” je v Ignácovom živote nielen v službe počúvania a kladenia otázok, ale ukazuje aj trochu z jeho ľudského charakteru a duchovného profilu. Na...

Čítaj viac

Siedma časť Konštitúcií Spoločnosti Ježišovej (úvod)

Siedma časť tvorí centrálne jadro celej knihy Konštitúcií. Jej cieľom je prezentovať normy, ktoré vysvetľujú základný apoštolský zámer Spoločnosti Ježišovej: služba v poslaní. Ignácova skúsenosť „služby v poslaní“ je ako Princíp a Fundament celej siedmej časti Konštitúcií. Autobiografia sv. Ignáca opisuje moment radikálnej zmeny počas jeho pobytu v Manrese, keď „sa mu otvorili oči poznania.“ Ignác píše: „Keď som tak sedel, začali sa mi otvárať oči mysle. Nie že by som mal azda nejaké videnie, ale pochopil som a spoznal som mnoho tak z duchovného života, ako aj z viery a zo vzdelanosti, a to s takým jasným osvietením, že sa mi zdalo všetko nové.“ (Autobiografia 30) Mnohé zo zážitkov, ktoré Ignác zažil v Manrese vložil do duchovného života Spoločnosti Ježišovej....

Čítaj viac

Sv. Ignác a čistota tela

Videnie obrazu Panny Márie s Ježišom Rozličné hnutia, ktoré Ignác v čase zotavovania skusoval, boli pre neho dobrou školou. (Autobiografia 5-8) V nej sa naučil umeniu rozoznávať duchov. O tejto skúsenosti Ignác potom hovorí v Duchovných cvičeniach, konkrétne v pravidlách o rozoznávaní duchov. Ignác píše: „Takto som postupne začal rozpoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali: ducha diablovho a ducha Božieho.” To ho podnietilo, aby začal vážnejšie uvažovať o svojom minulom živote a o potrebe konať zaň pokánie. V srdci Ignáca sa objavovali túžby nasledovať svätých. (Autobiografia 9) V tomto čase mal Ignác videnie obrazu Panny Márie s Ježišom: „Keď som sa raz v noci zobudil, videl som celkom jasne obraz Panny Márie s Ježiškom. Keď som sa dlhý čas naň díval,...

Čítaj viac