2. Sv. Ignác a svätí

Ignácov vzťah k Cirkvi naberá novú dimenziu v čase jeho obrátenia, ktoré sa začína v otcovskom dome v Loyole, prostredníctvom čítaní Vita ChristiFlos sanctorum, knihy o živote svätých v ľudovej reči. (Autobiografia 5) Ide o zbierku najkrajších životopisov svätých od dominikána Jakuba de Voragine. Úvod pre španielsky preklad napísal cistercián Vagad. V úvode prirovnáva svätých k zoradeným šíkom „Božích rytierov“, bojujúcich za záujmy „večného kniežaťa Ježiša Krista“. Ignác tak vstupuje do kontaktu s ľuďmi, ktorí mnoho storočí a rozdielnym spôsobom boli príkladom pre cirkevný život.

Títo ľudia, títo svätí, títo „Boží rytieri“ Ignácovi, prostredníctvom týchto životopisov, odovzdávali enormne bohaté možnosti ako žiť naplno kresťanský život, omnoho väčšie ako sa dovtedy domnieval. V mysli mal iný pohľad na rytierstvo, avšak táto nová forma „rytierstva“ mu otvárala úplne novú dimenziu. Dovtedy jeho ideály a jeho záujmy boli úplne oddelené od kresťanskej praxe. Ale formy svätosti žité prostredníctvom týchto ľudí boli tu ako živé skutočnosti, začali na Ignáca pôsobiť a zvnútra v ňom vyvolávali túžbu nasledovať ich príklad. Ignác zistil, že ideály, ktoré mal a konkrétna forma kresťanského života sa dajú v ňom zjednotiť. Práve tento vnútorný proces, ktorý sa v ňom začal odohrávať ho opäť priviedol bližšie k Cirkvi.

V Ignácovi sa zrodila v čase obrátenia veľká úcta ku svätým. Videl v nich nové modely kresťanského života. Silné puto so svätými si vytváral aj tým, že sa zamýšľal nad tým, čo robili svätí a ako to robili. Ignác píše: „Pri čítaní života nášho Pána a svätých zvyčajne som zastal a zamyslel som sa, uvažujúc sám so sebou: „Čo by sa stalo, keby som aj ja urobil to, čo urobil svätý František, alebo čo urobil svätý Dominik?…Vo svojich úvahách som si opakoval: „Svätý Dominik urobil toto, aj ja to musím urobiť. Svätý František zas toto, aj ja to musím urobiť?““(Autobiografia 7)

Ignác počas čítaní týchto životopisov objavuje, že svätí sú vždy spojení s Ježišom. Sú jeho rytiermi, poslanými, aby robili veľké hrdinské činy pre Ježiša. A zároveň objavuje, že neskôr ich sám Ježiš posiela, aby sa prihovárali a orodovali za neho pred Ním. Túto skúsenosť, ktorú Ignác prežil, zaznačil aj do Duchovných cvičení: „Stojím pred Bohom, naším Pánom, pred anjelmi a svätými, ktorí za mňa orodujú.“ (DC 232)

(pokračovanie)