Cieľ a smerovanie Štvrtého týždňa DC sv. Ignáca (úvod)

V „štvrtom týždni“ sv. Ignác ponúka exercitancovi možnosť participovať na radosti zmŕtvychvstalého Krista a prijať veľkonočnú útechu Ježiša Krista. Veľkonočná radosť a útecha zosilňuje a prehlbuje vieru, nádej a lásku. Všetky tieto tri čnosti sú podstatnými piliermi kresťanského života. „Štvrtý týždeň“ orientuje exercitanta na Cirkev. Cirkev je miestom, kde sa prijímajú všetky dary od Boha.

Veľkonočná radosť a útecha oživuje a potvrdzuje to, aby exercintant verne pokračoval v nasledovaní a napodobňovaní Ježiša Krista. Podstatným základom pre verné nasledovanie Krista je duch dvoch meditácii: „rozjímanie o zástave Krista“ (DC 143 n) a „rozjímanie o troch spôsoboch poníženosti (DC 165 n)

Jezuita Antonio Valentino (1540-1611) hovorí, že cieľom tohto „týždňa“ je spoznať Krista osláveného a slávneho. Ďalej kontemplovať Božiu lásku (porov. Direktórium 16:8-9). V tomto tvrdení ho dopĺňa ďalší jezuita Everard Mercurian (1514-1580), štvrtý generál Spoločnosti Ježišovej, ktorý hovorí, že „štvrtý a zároveň posledný týždeň sa úplne venuje podnieteniu lásky k Bohu. Človek, ktorý urobil voľbu na duchovných cvičeniach, v týchto meditáciách zdokonaľuje svoju vôľu, aby mohol rásť v čnostiach až po dokonalú lásku, ktorá je najvyšším stupňom dokonalosti. Vtedy rastie viac aj v pokore a stáva sa poníženejším a tiež rastie aj v iných čnostiach ako je trpezlivosť, poslušnosť, atd. (porov. Direktórium 18:16).

Môžeme teda vidieť, že „štvrtý týždeň“ je zameraný na isté zjednotenie s Bohom. Najskôr človek uvažuje o Kristovi v sláve a potom s  ním zjednocuje svoje srdce. Tento „týždeň“ je teda vrcholom celých Duchovných cvičení sv. Ignáca, je definitívnou odpoveďou na duchovné problémy exercitanta. Veľkým darom je veľkonočná radosť a útecha. Tento „týždeň“ rozširuje tzv. voľbu na celý život – stále patriť Kristovi, kráčať pod jeho zástavou. Sv. Ignác o tom hovorí v bode 189 DC – pokyny na polepšenie a zreformovanie vlastného života a stavu. To znamená, že v tomto „týždni“ sa završuje poriadok alebo usporiadanie vlastnej lásky, chcenia, či záujmov, aby exercitant prišiel až ku identifikácii s Pánom a videl jeho záujmy.

Kontemplácie tohto „týždňa“ môžeme zoskupiť alebo združiť do piatich skupín. Prvá kontemplácia sa venuje zjaveniu Panne Márii (DC 218). Druhou skupinou sú súkromné zjavenia individuálnym osobám a malým skupinám osôb: ženám (DC 300-302), učeníkom (DC 303). Treťou skupinou sú zjavenia verejné a oficiálne – prvá Cirkev (DC 304-309). Štvrtou skupinou sú iné zjavenia (DC 310) a piatou skupinou je Nanebovstúpenie Pána.

Zaujímavosťou sú jednotlivé osoby, ktorým sa dostali tieto zjavenia. Kto sú tieto osoby? Sú priateľmi Ježiša. Dosiahli poznanie Boha. Videli slávu Boha. Boli svedkami vzkrieseného Pána. Všetci mali živú skúsenosť s Ježišom. A toto je vlastne želaním aj sv. Ignáca na konci Duchovných cvičení – dosiahnuť poznanie Boha, vidieť jeho slávu, byť svedkom, byť priateľom Ježiša, atď.